Rozhovor – Janko Gálik: Slovenské sci-fi príbehy oproti zahraničným nezaostávajú

Janko Gálik

Janko Gálik je predposledný zo štvorice autorov, ktorých poviedky vyjdú v Jupiteri 10. Aj jemu sme položili niekoľko otázok.


Si učiteľ. Ako ti popri tom napadlo písať prózu?

Poviedky som písal už na strednej škole, až potom som sa stal učiteľom. Priznám sa, tomuto koníčku by som sa venoval, aj keby som bol sústružníkom alebo predavačom lístkov v kine. Pre písanie nachádzam v mojej terajšej práci mimoriadne inšpiratívne prostredie. Pri toľkých ľuďoch, ktorí sa popri mne premleli, sa zviezlo aj ohromné množstvo osudov, príbehov, hlášok, náhod či lások, že by to vystačilo na viaczväzkový román.


Prečo práve vedecká fantastika?

Čo si pamätám, vždy som veľa čítal. Verneovky, tragáčikovky, tarzanovky. Edícia Stopy. Poznáme, však? Ale moja žánrová orientácia začala knihou od Václava Kličku – Drion opúšťa Zem. Žasol som. Ako by človek mohol vymyslieť takéto niečo a napísať to tak, aby som to videl aj ja? A potom prišiel Asimov. Jeho svet robotov a Nadácie. Na videokazetách sme si púšťali Predátora, Terminátora a Votrelca s monodabingom v desiatej kópii a zabúdali dýchať. Priznávam, podľahnúť bolo ľahké. Mám kamarátku – slovenčinárku, ktorej veľmi tento žáner nevonia. Vždy ju podpichnem: „V reálnom svete nenájdeš také pestré pole pre testovanie človeka. My, v scifi, nemáme obmedzenia. Vo vašej literatúre realizmu ste spútaní okovami, z ktorých sami sebe zakazujete vyjsť.“ Moja snaha zatiaľ nezaznamenala úspech, ale nevzdávam sa. :D


Zvíťazil si v Poviedke Istroconu, bol si finlistom Martinus Ceny Fantázie. Jan Kotouč nám v rozhovore povedal, že autor by mal vedieť, kedy so súťažami prestať. Tebe to kedy hrozí?

Úplne súhlasím. Autor by to mal vedieť. Aj ja to viem celkom presne. So súťažami končím do okamihu, keď napíšem prvé písmeno novej poviedky. Áno, párkrát som už chcel skončiť, ale opak niečo naznačuje. Čo? To neviem. Závislosť na posielaní poviedok do súťaže? Výzvu? Každoročný rituál, ktorý keď poruším, stane sa niečo zlé? Radosť už len z tej možnosti? Adrenalín? Možno. Ešte stále píšem, posielam a keď zistím prečo, dám vedieť.


Pomaly by sa aj zbierka poviedok mohla naplniť, Chystáš niečo také?

Zbierka asi nie. Na tú nemám toľko materiálu, pretože všetko schopné vyšlo v zborníkoch zo súťaží. Láka ma možnosť konečne sa neobmedzovať rozsahom, ktorý diktujú propozície, a napísať a vydať vlastnú knihu. Jednu som už poslal Lenone a Soyke (pozn. red.: Vydavateľstvo Hydra) na posúdenie a čakám na odpoveď, druhú mám odloženú v šuflíku a pri tretej som sa už prehrýzol cez polovicu. To je to, čo ma momentálne zamestnáva po večeroch a do čoho vkladám celú tvorivú energiu.


Ako vidíš súčasnú slovenskú sci-fi scénu?

Do slovenskej románovej sci-fi tvorby som sa zatiaľ nezahryzol. Zato poviedok som čítal veľa, zbierok z Martinus Ceny fantázie a poviedky Istroconu mám solídne množstvo. Pokiaľ to porovnám so zahraničnými výberovkami, tak mnohé slovenské sa mi páčia viac ako tie vychválené či oceňované americké. Skutočne, tu v kvalite nezaostávame. Mnohé by som si vedel predstaviť ako predlohu k filmom určených do televízie alebo do kina. Slovenské sci-fi príbehy oproti zahraničným nezaostávajú ani v aktuálnosti, ani v originalite.


Čo si od teba budeme môcť najbližšie prečítať okrem poviedky v Jupiteri?

V časopise Kozmos by mala vyjsť poviedka Porucha. Určite napíšem poviedku do Martinus Ceny Fantázie. Či ju aj pošlem, uvidím. No a pokúsim sa vymodliť si pomoc u knižných božstiev, aby ma nasmerovali na tie správne vlny a podarilo sa mi dokončiť a vydať knihu. Bola by to skúsenosť, ktorá ma poriadne láka.


Ďakujeme za rozhovor.


Súvisiace linky

Časopis Jupiter sa vracia so Startovačom

Výsledky súťaže Poviedka Istroconu 2016

Martinus Cenu Fantázie 2019 vyhrala Dominika Madro


19. februára
Martin Králik