Retro: Cintorín domácich zvierat

Pet Sematary

Niekedy je smrť lepšia.

V zaspatom mainskom mestečku Ludlow práve kúpili dom Creedovci. Otca Louisa (Dale Midkiff), od detstva smrť nenávidiacu mamu Rachel (Denise Crosby – Star Trek: Nová generácia, Walking Dead), synčeka Gagea, dcéru Ellie a kocúra Churcha okamžite očarí tunajšia idylická, dokonalá, ukážková pohoda. Otec je úspešný doktor, dom dokonalý, okolie plné čarokrásnej prírody, atmosféra v pokojnom mestečku malebná a vľúdna. A za suseda majú extrémne sympatického dôchodcu Juda. Mierne vrásky na čele im spôsobujú len miestne prastaré legendy. Tesne poza dom totiž vedie lesná cestička ústiaca na starobylý cintorín, kam miestne deti odjakživa pochovávali svojich domácich miláčikov. A tam ďalej, v temných hlbinách lesov, kde sa po nociach a hmlistými ránami nesú riadne nepríjemné, čudné a strašidelné zvuky, sa nachádza posvätná pôda indiánskeho kmeňa, ktorý tu kedysi žil. Vraví sa, že zem je tam tvrdá a kamenistá ako srdce muža. A že ak do nej niečo mŕtve pochováte, vráti sa to živé…

Napísať kvalitný, fungujúci horor, ktorý čitateľa znervózni či nedajbože dokonca vydesí, je strašne, strašne, strašne ťažké. Hoci má Stephen King povesť majstra hororu a ja som na ňom vyrastal a nemalú časť jeho tvorby zbožňujem, úprimne vydesiť ma dokázal len párkrát. V Cintoríne zvieratiek sa mu to jednoznačne podarilo. Na 100 %. Je to obludná, príšerná kniha. Strašná. Super napísaná.

Vzhľadom na to, že román má takmer 400 strán, je logické, že do jedného celovečeráku sa všetko z neho pomestiť nedalo. Preto došlo k viacerým zmenám. Niektoré sú akceptovateľné, iné sú horšie, ale žiadna nie je výborná. V knihe má Jud manželku, vo filme je vdovec. V deji chýba Wendigo, pravdepodobne na chudáka nezostal rozpočet. A zmien je oveľa viac.

Zaujímavé je, že scenár nenapísal nik iný, než pán King osobne. Tvorcovia si neopustili fór v podobe jeho camea; Stephen sa mihne ako kňaz na pohrebe. Odpustiť si však určite mohli nevydarený kasting. Neviem prečo, ale odkedy som filmové spracovanie jednej z mojich najobľúbenejších kingoviek videl prvý raz, pripadali mi filmoví rodičia hrozne nesympatickí, chladní a odťažití. V kľúčových scénach (pohreb) zlyhávajú a svojou neschopnosťou to sťahujú kamsi k fraške a k nechcenej paródii. Čo je hrozný pohľad.

Situáciu na poli kastingu ako-tak zachraňuje aspoň sused v podaní Freda Gwynnea; predstaviteľ sudcu z komédie Môj bratranec Vinny zomrel o štyri roky neskôr. Poteší i kladný prízrak Victor Pascow (Brad Greenquist) a sestra Zelda (hraná mužom – Andrew Hubatsek). Nedá mi nespomenúť presvedčivého predstaviteľa malého syna Gagea, ktorého stvárnil 3-ročný Miko Hughes. Bol obsadzovaný vždy, keď produkcia potrebovala rozkošného chlapca (Policajt zo škôlky, Apollo 13, Nová nočná mora). Na svoj vek predviedol zaujímavú autistickú kreáciu v krimi s Bruceom Willisom Merkúr, v posledných rokoch sa však spred kamier, až na pár výnimiek, vytratil.

Filmu dominuje ponurá atmosféra bez zdržujúceho a zbytočného humoru. Podčiarkuje ju pekelná hudba Elliota Goldenthala, ktorá občas pripomína prácu Dannyho Elfmana z burtonoviek (alebo hudbu z inej kingovky – Kukuričných detí). Poteší tiež výprava. Tá je na jednej strane miestami dosť štúdiová a televízna, inokedy ale ohromí konkrétny záber, ako je mrazivé mikmacké pohrebisko alebo ústredný cintorín maznáčikov umiestnený do temných lesov, čo je značne znepokojivé.

Film je o rodine, ale to neznamená, že všetci prežijú. Čo je poriadne desivé a tragické. Ku koncu sa s hororovými motívmi roztrhne vrece a prídu na rad… no, proste všeličo. Preto možno prekvapí, že za réžiou stála žena. Mary Lambert patrí k mála hollywoodskym režisérkam (ďalej napr. Kathryn Bigelow). Nikdy sa jej nepodarilo prebojovať do prvej ligy. Ešte nakrútila Cintorín domácich zvierat 2 a potom zverstvá kalibru Mega Python vs. Gatoroid.

Film sa v roku 1992 dočkal pokračovania ladeného do morbídnej komédie, v ktorom si zahrali Edward Furlong (Terminátor 2), Anthony Edwards (seriál Pohotovosť) a Clancy Brown (Vykúpenie z väznice Shawshank, Highlander). Budúci rok uvidíme nové filmové spracovanie románu. Réžie sa chopilo autorské duo Kevin Kölsch £ Dennis Widmyer (kontroverzný horor Starry Eyes), Louisa hrá Jason Clarke (Terminátor Genisys, Winchester: Sídlo démonov) a suseda, ktorý ho odvádza z dobrých úmyslov na zlé chodníčky John Lithgow (Takí normálni mimozemšťania, Harry a Hendersonovci, Zrodenie planéty opíc, Interstellar). Za scenárom stojí David Kajganich, o ktorom sa v poslednom čase hovorí len v samých superlatívoch (The Terror, To, Suspiria).

Cintorín domácich zvierat nie je zverstvo formátu iných kingoviek, ako boli Creepshow 2 alebo Sleepwalkers. Ale nie je to ani geniálna, špičková práca, akej sa dočkali Stephenove nehororové práce Vykúpenie z väznice Shawshank, Pri mne stoj! či Zelená míľa. Hororové kingovky na filmovom plátne nedopadli takmer nikdy výborne a ak aj zaujali, stále šlo o pomerne rozporuplné reakcie (To, Hmla). Cintorín domácich zvierat pripomína skôr snaživé, nie dobré, no ani nie zlé priemery typu Cuja a Christine.


Cintorín domácich zvierat (orig.: Pet Sematary)
Žáner: horor
Výroba: USA, 1989, 103 min.
Réžia: Mary Lambert
Hrajú: Dale Midkiff, Fred Gwynne, Denise Crosby, Miko Hughes, Stephen King, Andrew Hubatsek a ďalší.


Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za 5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


7. decembra
Ivan Kučera