Retro: Čeľuste

Čeľuste

Vodnú hladinu práve rozrezala žraločia plutva. A blíži sa. Rýchlo na breh!

Prímorské letovisko Amity má dôvod byť natešené: Blíži sa totiž letná sezóna. Otvorené pláže, dusné noci plné platiacich turistov a nekonečné more, v ktorom sa dá okúpať. Nový šerif Brody (Roy Scheider – SeaQuest, 2010: Druhá vesmírna odysea) sa sem presťahoval s manželkou a deťmi až z ďalekého New Yorku, aby mal pokoj od vrážd, lúpežných prepadnutí a znásilnení. Síce sa bojí vody, ale nepredpokladá, že by sa do nej raz dostal, takže ho to netrápi. Ambiciózne plány nikdy sa nenamočiť mu však naruší vražedný útok krvilačného, minimálne sedemmetrového žraloka. Starosta odmieta pláže uzavrieť, to by mestečko po finančnej stránke zruinovalo. Keď útoky naberú na intenzite, vyráža Brody s mladým ichtyológom Hooperom (Richard Dreyfuss – Blízke stretnutie tretieho druhu, Piraňa 3D) a ráznym rybárom Quintom (Richard Shaw – Podraz, Hlbočina tiež podľa Benchleyho) na otvorené more, aby potvoru zabil.

V prvom rade, Čeľuste sú energické. Dopredu ich poháňa nielen dravé a rýchle tempo, ale i dynamická hudba Johna Williamsa. Nenarážam ani tak na slávny ústredný motív, ktorý predznamenáva útok žraloka (vďaka rôznym paródiám ho poznajú aj diváci, ktorí Čeľuste nikdy v živote nevideli), ale skôr na „zvyšok“ Johnovej hudby. Niektorí jej vyčítajú, že je príliš veselá i vo vážnych momentoch. Narážajú najmä na scénu, v ktorej sa Quintovi a spol. podarí zasiahnuť harpúnou žraloka. Mne ale v danom okamihu práveže „zábavná“ hudba sedela. Signalizovala pozitívny obrat situácie. Moment, počas ktorého sa z „neporaziteľného“ zabijaka stáva lovená zver. Ale žralok vtedy ešte neodhryzol svoje posledné sústo.

Film sa od knižnej predlohy Petra Benchleyho líši vcelku zásadným spôsobom. Kým kniha sa zaoberala mnohými inými vecami a útoky zvieraťa boli prekvapivo odsunuté na vedľajšiu koľaj (trochu ako Cujo od Kinga), film ide priamo k veci. Neobsahuje spomaľujúce motívy z knihy (teda motív nevery alebo prehnane detailný pohľad do politicko-obchodného zákulisia mestečka). Naopak, režisér do deja čo najrýchlejšie zakomponoval neodolateľne dominantného, spievajúceho kapitána Quinta (ktorý v knižke do príbehu vpadne až pár desiatok stránok pred finále).

V knihe Brody neznáša Hoopera od prvej chvíle. Teda dávno predtým, než si mladý expert na morskú faunu užije s jeho manželkou. Je mu nesympatický svojou mladosťou a bohatým rodinným zázemím. To z knižného Brodyho robí zakomplexovaného kreténa, lebo inak je Hooper odborník, ktorému ide o dobro veci, a až do okamihu nevery nedá šerifovi jediný pádny dôvod pre nepriateľstvo. Aby toho nebolo málo, v knihe začne cítiť po čase nesympatie i Hooper voči Brodymu. A Quint? Ten pre zmenu nemá rád ani jedného z nich: Brody preňho predstavuje iba ľahkú možnosť dostať sa za každú cenu (v podstate doslova cez mŕtvoly) k čo najvyššej finančnej čiastke a Hoopera nemá rád tak nejak z princípu, lebo je to mestský chlapec, kým on je drsný morský vlk. Posadenie takýchto postáv na jednu loď môže vytvoriť zaujímavé napätie. Ale nevytvorilo. Ku knižným postavám cítite odpor a nedržíte im palce. Spielberg toto všetko dal nekompromisne preč a medzi postavami to síce iskrí, ale v dobrom; dá sa povedať, že sú to parťáci, ktorí veľmi rýchlo pochopia, že ak chcú prežiť, musia čím skôr začať ťahať za jedno lano.

Ako sami vidíte, film a kniha si v prípade Čeľustí idú každý tak trochu po vlastnej ceste. Inak je to vo filmovom spracovaní aj s istou postavou, ktorá v knihe zomrie, ale vo filme nie. Spielberg si zaslúži potľapkať po plutve i za mrazivý nezabudnuteľný monológ na tému Indianapolis. Ten v knižke tiež chýbal, vo filme ho prednáša Quint. Táto otrasná skutočná udalosť sa neskôr prebojovala do viacerých filmov (Operácia Žralok so Stacym Keachom alebo USS Indianapolis: Boj o prežitie s Nicolasom Cageom).

S filmom sa spájajú také závažné problémy (nefungujúce modely žralokov, nedôvera producentov voči začínajúcu režisérovi, masové zabíjanie žralokov, ktoré sa odohralo po premiére filmu), že venovať sa im by bolo zbytočným a nudným nosením vody do mora. Hoci filmu nikto nepredpovedal úspech, nakoniec sa z neho stal totálny komerčný trhák a držiteľ troch Oscarov (za hudbu, mix zvuku a strih). Autor literárnej predlohy si v snímke strihol cameo (novinára) a neskôr napísal viacero ďalších napínavých príbehov úzko spojených s morom (spomínaná Hlbočina alebo Krakatica).

Z logického hľadiska by takýto film nemal mať pokračovanie. Ale čo je dnes logické? Nebolo to také ani v roku 1978, keď do kín zadychčane priplávala lenivá dvojka, ešte so Scheiderom, ale už bez Dreyfussa, hoci plány boli také, že sa vráti aj on, ale plány sú na čo? Na to, aby nevychádzali. V roku 1983 prišla 3D trojka a v roku 1987 sériu uzatvorila štvorka s Michaelom Caineom. V každom z dielov sa v nejakej miere vyskytovali Brodyovci, či už Martin alebo jeho žena a synovia.


Čeľuste (orig.: Jaws)
Žáner: horor
Výroba: USA, 1975, 124 min.
Réžia: Steven Spielberg
Hrajú: Roy Scheider, Robert Shaw, Richard Dreyfuss, Lorraine Gary, Murray Hamilton a ďalší.


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


16. apríla
Ivan Kučera
Zdroj informácií