 |
Životu v Kráteri bola zasadená bolestivá rana: milovaný Lama je smrteľne chorý. Jestvuje však riešenie: návrat na Geos. Tam sa vyskytujú isté veci a ak sa správne nakombinujú, mohol by múdry muž pokračovať vo svojej úctyhodnej pozemskej púti. Žoldnier sa ale v minulosti presvedčil doslova na vlastnej koži o tom, že život na Geose je nastavený na to, aby zabil všetko, čo sem nepatrí. A aj to, čo sem patrí.
Maľba je opäť nádherná. V tomto smere je séria Žoldnéř konzistentná viac než iné, keďže ju mal od začiatku do konca pod palcom jeden jediný umelec. Prvý Žoldnéř datuje svoj vznik do začiatku osemdesiatych rokov, kým jedenásty s názvom Útěk sa dostavil na program dňa temer o dve desaťročia neskôr. Vo svete komiksu skutočne nebýva zvykom, aby rovnaký autor vydržal pri jednej sérii tak dlho. A to stále nie je koniec; po Útěku sa zrodili ešte ďalšie dva diely.
Veru tak, sága sa chýli ku koncu. Jedenásty album je výnimočný tým, že ho Segrelles namaľoval s pomocou počítača. S týmto druhom tvorby začal síce experimentovať už v desiatom čísle, ale až od jeho druhej polovice. Jedenásty album je vytvorený s pomocou počítača celý, ale pravdupovediac radový čitateľ rozdiel zrejme nerozozná.
Prekvapivo sa tomuto špecifickému procesu tvorby v bonusoch samotný autor nevenuje. Ako predchádzajúcich desať kníh, aj jedenásta sa môže pochváliť masívnym záverečným textovo-vizuálnym bonusovým materiálom umožňujúcim čitateľom nahliadnuť pod pokrievku Segrellesovho umenia. No o práci s počítačom nepadne temer ani slovo. Čo asi ani nie je nutné, keďže túto tému dostatočne rozobral v bonusoch desiatky.
Fanúšikovia série zvyknú nad povedzme jednoduchšími scenármi plnými zvláštnych náhod prižmurovať oko, sem-tam obidve, a to práve z dôvodu výnimočnej výtvarnej stránky. Je pravda, že predchádzajúca časť bola príbehovo najslabšia, atmosféru rozriedilo neveľmi šťastné delenie na uzavreté „poviedky“. Taká forma Žoldnierovi ktovieako nepristane. Jedenásta epizóda sa vracia k plnohodnotnému celistvému príbehu. Komiks tak razom pôsobí uspokojujúcejším, kompaktnejším dojmom.
Faktom každopádne je, že Segrelles je majstrom v maľovaní a vymýšľaní prístrojov, nástrojov, vynálezov, postrojov, oblúd, príšer, jedinečných prostredí a netvorov, ale akonáhle došlo na také „maličkosti“, ako sú postavy, interakcia medzi nimi alebo nedajbože dialógy, nebolo to niečo, čím by sa mohol chváliť. Vidno to i v Úteku, kde jedna postava ostatné informuje o svojej smrteľnej chorobe štýlom: „Dobre teda, tak ja sa vám priznám, včera som mal pozametať a umyť celý byt, ale iba som ho pozametal a potom som radšej šiel dopozerať svoj obľúbený seriál.“
Tentokrát to Segrelles vzal skutočne z rýchlika a mieša do svojej mytológie všetko, čo špajza dala. Takže tu máme bojovníkov v brnení s mečmi a kušami. Do toho démonicky, tiesnivo vyzerajúcich „čertov“ s rohmi prepaľujúcich svoju obeť žltými očami. A z končekov prstov im šľahajú smrtiace elektrické záblesky. Nechýba Pegas, ultrazvuk spôsobujúci explózie hláv, živé ponorky (dnes by sme povedali bioponorky), stroje, ktoré akoby ufujazdili z Cameronových Votrelcov, Olymp, vodníci a morské panny či skôr morskí panici…
Pri jedenástej časti vari nikoho neprekvapí, že Segrelles začína definitívne opúšťať štýl prvých dielov (ktoré sa teoreticky dali čítať bez znalosti predchádzajúcich dobrodružstiev). Tu už záleží na tom, čo sa odohralo v minulosti, ako sa to stalo, čo a prečo k tomu koho viedlo. Vraciame sa na miesta, ktoré sme už navštívili, a väčšie slovo dostávajú kedysi vedľajšie postavy. Najviac sa pochopiteľne dejovo nadväzuje na album číslo osem Rok 1000: Konec světa, v ktorom sme navštívili spomínaný Geos.
Segrelles sa tentoraz hojne pustil najmä do doslova podvodného prostredia, ktoré v minulosti už párkrát navštívil, ale zrejme nikdy nie až v takejto veľkej miere. V jeho detailnom vypracovaní je ríša ukrývajúca sa pod vodnou hladinou vskutku nádherná, pritom zároveň zlovestná, plná nebezpečenstva a nepravdepodobných tvorov (o nepravdepodobných zážitkoch nehovoriac). Najlepšie veky má dávno smutne za sebou, ale stále z nich zostali dych vyrážajúce monumenty.
Hodnotenie: 80 % *
Žoldnéř 11: Útěk (orig.: El Mercanario 11: La
Huida)
Autor: Vicente Segrelles
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Vicente Segrelles
Jazyk: český
Preklad: Jiří Pešek
Počet strán: 64
Väzba: šitá v tvrdých doskách
ISBN: 978–80–7679–544–0
Súvisiace linky
Recenzie – predchádzajúcich častí komiksovej série Žoldnéř
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.