Recenzia – Wolverine: Zrození (komiks)

Wolverine Zrození

Kde sa vzal? Čakali sme všeličo. Toto nie.

Keď v 70. rokoch Wolverine nastúpil k upadajúcim X-Menom (viď. Uncanny X-Men: Druhá generaceUKK), okamžite zdvihol čísla predaja. Vtedy sa ešte niektorí neprajníci mohli tváriť, že šlo o náhodu, ale dnes už je to isté: Logan je hviezda. Čerstvo to potvrdzuje komiksom Wolverine: Zrození. Vydanie od Crew si nevzalo na plecia nič menšie, než ukázať nám jeho detstvo, dospievanie a udalosti vedúce k vzniku najslávnejšieho mutanta Kanady. Treba podotknúť, že v našich končinách nejde o historicky prvé vydanie. Tým bola kniha č. 23 z roku 2014 z UKK. Crew Wolvieho origin vydáva v úplne novej edícii Legendy, v rámci ktorej vyšle do sveta v reprezentatívnej podobe klasické diela Marvelu a DC.

Prezradiť Loganov pôvod v Marvele nechceli. V danej dobe sa firme nedarilo, X-Meni boli jednou z mála úspešných značiek a hrozilo, že ak sa pokazí zrod tuhého fajčiara s účesom desaťročia, príde vydavateľstvo aj o to málo, čo má. Okrem toho šlo o princíp. Niektoré veci sa vraj neprezrádzajú. Kým počiatky Nindža korytnačiek alebo Supermana by sme vedeli odrecitovať, aj keby nás Garfield lazaňami o polnoci prefackal, zrod Wolverina je vec stratená v tme.

Nakoniec sa do toho pustili. A vznikla udalosť, ktorá v mojom osobnom rebríčku prekonáva Starého dobrého Logana. Zodpovednosť za celú záležitosť vzal na seba scenárista Paul Jenkins. Na neľahkú cestu, ktorá by v prípade neúspechu mnohým zlomila umelecké väzy, s ním statočne vykročil kreslič Andy Kubert (ten svoj talent a nabúchaný, nezameniteľný štýl použil už v 1602 alebo v Batman a syn). Pri stvárnení Wolverineovej tajnej životnej kapitoly Andyho v plnom rozsahu podporil brutálne majstrovský inker Richard Isanove (Daredevil: Ďábel strážný). Predviedli vysokú školu opulentného výtvarníctva.

Je prekvapivé, akou cestou sa vybrali. Kto bude čakať armádne vedecko-výskumné sci-fi, zostane v nemom úžase. Toto nemá s americkým supehrdinským komiksom nič spoločné. Toto je, ako keby Mark Twain stretol Jacka Londona a prvú polovicu ukotvili v ľubovoľnej slovenskej rozprávke. Malebné, idylické lesné prostredie, v ňom prekrásny zámok v európskom duchu a pod ním sa rozprestiera chudobná ale svojím spôsobom malebná dedina. Dokonca v českom preklade je prítomné onikanie.

Ďalším prekvapením sa stáva hra s čitateľovými očakávaniami. Akonáhle uvidíte prvý raz isté postavy, poviete si: „Aha, jasné, už viem“. Postupne sa to ale začne uberať smerom, ktorý vás vyvedie z rovnováhy a pri ktorom si budete vravieť: „No moment, ale toto nesedí“. A budete mať pravdu. Nesedí. Nesedia postavy, nesedia prezývky, nesedia mená, nesedí vzhľad postáv. Potom si poviete: „Aha, takže to nie je takto, ale takto“. Ale ani to nie je pravda, zase vás dostali. Nakoniec, počas obludnej noci, všetko zacvakne na svoje miesto a vy sa začnete spokojne usmievať a hovoriť si: „Jáj, dostali ma“. Nuž áno. Dostali.

Crew nešetrila. Tvrdá väzba, prebal, dynamické úvodné slovo Toma DeSanta. V komiksoch už mám po adamantiový pazúr bonusov typu „alternatívne obálky“. Nič proti ničomu, je to pekné a fajn, ale vyzerá to ako najpohodlnejšie riešenie. Radšej by som si prečítal texty o pozadí projektu alebo úvodné príhovory. Skrátka, bonusy náročnejšie na čas a redakciu. Vo Wolverinovi sa ich dočkáte a je ich viac ako štyridsať strán. Dokonca aj vizuálne bonusy sú oveľa originálnejšie, než býva zvykom (proces maľby od Richarda Isanovea alebo návrhy postáv s krátkymi opismi). Ale áno, najviac oslovia textové špeciality – či už mejlová komunikácia (kde priamo v praxi vidíme, ako sa za pochodu menila zápletka), no bonusmi prispeli aj Bill Jemas, Joe Quesada, Jenkins či Kubert. Delia sa s nami o spomienky, ich štýl je hravý, svieži a jemne drzý. Takže je to jednak sranda a jednak sa veľa dozviete.

A mínusy? Na obal mohol byť zvolený atraktívnejší obrázok. Možno ten s kosou zozadu. Takto to vyzerá, akoby sa vydavateľstvo zľaklo originálnej obálky (mohla by odradiť potenciálneho klienta od kúpy?) a zvolilo to, čo si bežný konzument predstaví, keď sa nahlas povie „Wolverine“.

Ďalšie mínusy sa týkajú scenára. Je super, ale obsahuje i slabšie chvíľky. Ako ho v tú noc mohli odvrhnúť? Veď predsa šlo o jeho najbližšie osoby, o matku, o dedka. Toto čitateľovi nepríde psychologicky dostatočne spracované. Ako mohla istá osoba prejsť polícii tak ľahko cez rozum? Naozaj stačilo povedať, že to neurobila ona, ale niekto iný s puškou, navyše ak jedna z obetí nemala strelné zranenie? Vedľajšia linka s kuchárom mi prišla béčkarská. A keď už tvorcovia vytvorili takú výbornú prvú polovicu, mohli si dať viac záležať a v rovnakom duchu poňať aj druhú. Do tej im ale preniklo pár klišé, z ktorých vidno, že si to čiastočne uľahčili, aby čím skôr slávnu postavu vohnali do miest, ktoré dôverne poznáme a to i za cenu skratiek a čudných náhod a nehôd. Skúsený predák nemá peniaze na vlak? O človeku, ktorý keď sa vyzlečie, vyzerá ako Arnold Schwarzenegger, hovoria, že je vyziabnutý? Vcelku však scenár hodnotím kladne, prvá polovica je úžasná a dej obsahuje dráždivo nezodpovedané otázky.

Napriek výhradám je výsledok pozitívny, pútavý a príjemne prekvapivý. Je to tragický, smutný príbeh. Príbeh o jemnom chlapcovi, z ktorého sa vinou brutálnych idiotov, ako to už v živote niekedy chodí, stal…

Kto vlastne?

Komiks: Wolverine: Zrození si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Wolverine: Zrození (orig.: Wolverine: The Origin)
Autor: Paul Jenkins
Vydavateľstvo: Crew
Rok vydania: 2020
Ilustrácie: Andy Kubert
Jazyk: český
Preklad: Martin D. Antonín
Počet strán: 197
Väzba: šitá v tvrdých doskách
ISBN: 9788074498572


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


4. septembra
Ivan Kučera
Zdroj informácií