Recenzia – Vladimíra Šebová: Dcéra zimy

Dcéra zimy

Vesna a Morena sú sestry. Kým z jednej sa stala vládkyňa smrti, druhá je povestná svojou krásou, kvetmi, kopou ctiteľov a skvelými koláčmi. Kým prvá nezomiera, druhá sa stále dokola rodí a zomiera po dovŕšení sedemnástich liet. Dá sa táto kliatba zvrátiť? Mohla by Vesna konečne prežiť plnohodnotný život po boku milovaného muža?


Dobrý nápad nestačí

Nápad využiť bohyne Vesnu a Morenu, spraviť z nich obyčajné dievčatá, ktoré sa po vyrieknutí kliatby stanú akýmisi bohyňami a po celú večnosť sa túlajú po zemi, je skvelý. Škoda, že spracovanie za nápadom poriadne zaostáva. Samotná zápletka je čitateľsky pútavá a neokukaná. Nešťastné sestry putujú stáročiami a pátrajú po niečom, čo by kliatbu zrušilo. Nájdu spôsob zmeny alebo sa zmieria s tým, čím sa stali? Kniha sa radí k young adult žánru. Je primerane romantická, sladká aj akčná a temná, hoci s dosť prekombinovaným záverom. Dej má rýchly spád a vedel by zaujať. Ale len ak by sme sa nemuseli často zastavovať a pýtať sa, z akého dôvodu autorka dehonestuje vlastný text tým, že si nedá ani trochu námahy a neoverí si fakty, ktoré pri rozprávaní používa.


Čo to akože má byť?

Okrem sestier Vesny a Moreny sa stretnete aj so slovanskými božstvami, hrdinami a bytosťami z povestí a rozprávok či s reálnymi postavami. Do historicky pôsobiaceho príbehu sú zakomponované moderné prvky typu recepcia a hrubé koberce v dedinskom hostinci, výpalníci, univerzitne vzdelaná žena, doktorka. Problém by v tom nebol, ak by tieto skutočnosti trošku, naozaj aspoň trošičku ladili so štýlom rozprávania, dobou a reáliami, do ktorých je dej zasadený.

Pri čítaní sa stretnete so superschopnosťou, vďaka ktorej hrdinovia vidia všetko aj v úplnej tme. Morena, zatiaľ ešte človek, vidí do najmenšieho detailu výzor žien stojacich oproti nej za bezmesačnej noci, v hustom lese. Dokonca vidí aj to, že jedna má v nose tenký krúžok. Vesna zase dokáže nájsť potme, v bahne na dne rybníka šperky.

Zbojníci prepadnú koč, následne dajú svojim obetiam nabitú pušku a pošlú ich pre lup, ktorý im ukradli mavky. Títo hrôzu vzbudzujúci lupiči sa vôbec neboja, že ich zajatci na nich zaútočia, neunúvajú sa s nimi ísť a dohliadnuť na to, aby im s poctivo nakradnutým zlatom neušli… Naivky.

Stráže vybehli naháňať utečenkyne. Pochybujem, že by boli v službe bez zbrane či vybehli niekoho lapať aspoň bez meča za pásom. Napriek tomu sa nechali roztrhať vlkmi bez boja. Žiadny nôž nevytiahli, meč netasili.

Chanát je podľa autorky skupinka oddaných bojovníkov. Perličkou je prsteň osadený tanzanitom. Príbeh sa odohráva v roku 1775. No tanzanit bol prvýkrát objavený až v roku 1967. Ach, tie božské bytosti, všetko musia mať skôr než my!

Dozviete sa, že gotika nasledovala až po renesancii (je to presne naopak), kaštiele sa nestavajú, ale zakladajú. Že v 18. storočí muži nosili tesné nátelníky a ovocné stromy v záhradách prežijú stáročia (v skutočnosti sa dožívajú zhruba sto rokov).

Útek Moreny a Jadwigy z väzenia je groteska. Autorka evidentne väzenské mreže v živote nevidela. Postava sa vyšplhala po mreži, uvoľnila kameň, do ktorého bola vsadená tyč, a tak tyč vytiahla. Vzniknutou medzerou ušla. Čo dolný úchyt mreží? Ak aj pripustíme, že mreže nemali priečne výstuže (čo je samo o sebe divné, lebo väzni by utekali jedna radosť, no povedzme…), ako autorka vysvetlí, že hoci tento postup hrdinka opakovala už po niekoľkýkrát, stráže mrežu neopravili? Vsunula vytiahnutý kameň na pôvodné miesto bez toho, aby sa vrátila späť do cely? Nie, zázraky robiť nevedela.

Prečo si Vladimíra Šebová nič nezistila o vplyve ľadovej vody na človeka? Hrdinky zle znášajú zimu a mrznú, nie sú bohyňami v pravom slova zmysle. Takže nechať Vesnu opätovne potápať na dno ľadového jazera je aj na fantastiku príliš.

Z niekoľko hodín mŕtveho a takmer zmrznutého kapra, vystrekne po rozrezaní krv doširoka… Keď spomíname krv, prečo sa liečiteľka, ktorá pomáha pri pôrodoch, neumýva? Kto by šiel s neumytými zakrvavenými rukami kilometre domov?

Dym z cigár? V 18. storočí boli cigary stále vzácnym tovarom, preto sa dali nájsť iba u bohatých ľudí. Rozšírili sa o storočie neskôr. V dedinskom hostinci by sme v dobe príbehu ťažko našli vznášajúci sa dym z cigár.

Možno by autorke pomohlo, keby občas použila Google a nedávala do textu prvú vec, ktorá sa jej páči alebo sa jej do rozprávania hodí. Fantastika je žáner, ktorý autorovej fantázii striktné hranice nekladie. Avšak isté mantinely tu predsa sú. Zvlášť, ak svojich fantasy hrdinov zasadíte z časti do reálneho sveta.

Román je písaný spisovným jazykom, preto je zvláštne, že sa redaktorka neunúvala opraviť výrazy ako „lucerna“ (po slovensky lampáš, pretože v slovenčine má „lucerna“ iný význam), „zachrastili“ (zahrkali), „podbehla“ (správne má byť „pobehla“, pretože „podbehla“ má v slovenčine iný význam, napríklad „podbehla pod auto“), tenisky „konvezy“ (tenisky Converse), ženy „lapali dych“ (vo význame: ženy „zalapali po dychu“), „limuzína kľučkovala pomedzi podvečerné pražské cesty…“ Ako sa dá kľučkovať pomedzi cesty? Jazdou po chodníkoch? „S niektorými počas kráčania“ (cestou, počas chôdze)… Tieto slová a slovné spojenia rušia čitateľa svojou kostrbatosťou a vzbudzujú úsmev.

Oceniť sa dá aspoň skvelá a originálna obálka a mapa na prvej aj poslednej strane, pripomínajúca maľby Alfoza Muchu.


Fantastika pre mladých

Vydávať knihy pre mladých je zodpovedná práca. Dobrými textami ich totiž učíme rozpoznať kvalitné diela a rozširujeme im fantáziu a slovnú zásobu. Táto kniha je však všetkým – okrem kvalitného textu. Vladimíra Šebová bez problémov používa neoverené fakty, nasilu spája nespojiteľné a jej postavy často konajú úplne nelogicky, len aby sa príbeh posúval podľa autorkiných predstáv. Čítať túto knihu je, akoby ste na posedenie vypili basu piva, potom do seba kopli whisky, vodku, preložili to Demänovkou a zaliali ešte čučom. Pokazíte si akurát chuť. Aj čitateľ s priemerným rozhľadom a vedomosťami totiž musí nad logickými faux pas krútiť hlavou. Fantastika nikdy nebola a nebude o tom, že si autor píše, čo sa mu zachce. Aj fantastické svety majú svoje pravidlá, logiku a zákonitosti.

Takže ak máte chuť na tento šťastne a exkluzívne sa tváriaci guláš, vyskúšajte ho. Čo vás nezabije, to vás aspoň rozosmeje.

Hodnotenie: 50 %

Knihu Dcéra zimy si môžete predobjednať v Martinuse momentálne so zľavou až 15 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Dcéra zimy
Žáner: fantasy
Autorka: Vladimíra Šebová
Vydal: CooBoo
Vydané v spoločnosti Albatros Media Slovakia
Rok vydania: 2021
Väzba: brožovaná
Počet strán: 333
ISBN: 978–80–566–2323–7


Súvisiaci link

Predstavujeme – Vladimíra Šebová: Dcéra zimy


Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


29. septembra
Ena
Zdroj informácií