 |
Traja zbojníci stáli na kraji lesa a hľadeli na nehybného muža na zemi.
„Sám si za to mohol,“ povedal zbojník, ktorého volali Kladivo.
„Veru sám,“ pritakal mohutný zbojník Budzogáň.
„Vravel som mu: ‚Daj cennosti a budeš žiť‘,“ doplnil Valaška. „Čo za chamraď nedá cennosti, keď má ohrozený život?“
Budzogáň sa zamyslel. „Ja by som nedal.“
„Lenže ty si zbojník!“ ohradil sa Valaška.
„Veď je statný ako ja, možno aj on bol zbojník,“ povedal Budzogáň.
„Trt baraní!“ vyštekol Valaška.
„Ba! Kde inde by zobral ten veľký zlatý prsteň, čo si mu čmajzol?“ bránil sa Budzogáň.
„Možno bol vskutku zbojník,“ rozmýšľal Kladivo. „Ľudia nemajú radi zbojníkov. A my sme ho skántrili.“
„Áno, áno,“ uznal Valaška. „Vlastne sme sedliakom urobili službu!“
„Sme hrdinovia!“ vykríkol Budzogáň.
„Ticho! Nikto nás pri tom hrdinstve nemusí načapať!“ zahriakol ho Valaška a ukázal na osobu kráčajúcu k lesu. „Rýchlo, za tú hromadu nahádzaných konárov!“
Zbojníci poskákali do skrýše a čakali.
„Fuj, tie haluze sú celé čvachtavé a mäkké, určite sú hnilé!“ sťažoval sa Budzogáň.
„Tak ich nechytaj!“
„Psst, už počujem kroky!“
Osoba, ktorú Valaška zazrel, bolo mladé dievča. Hopsalo si medzi kríčkami, spievalo si veselú pieseň a v ruke hojdalo košík na huby. Keď si všimlo muža na zemi, prestalo spievať. Košík spadol na zem.
Zbojníci vystrčili hlavy, aby sa prizreli.
Dievča zdvihlo zrak a pohľad mu padol rovno ich smerom. Vystrašene zvýsklo a rýchlo zrak odvrátilo.
Zbojníci skočili k zemi.
„Myslíte, že nás videla?“ zašeptal Budzogáň.
„Tak asi ju nevyplašila kopa konárov!“ zafrflal Valaška.
„Čo ak na nás povie?“ strachoval sa Budzogáň.
„Prečo by to robila?“ pýtal sa pokojný Kladivo. „Veď sme jej zachránili život.“
„Pravda!“ zamyslel sa Valaška. „Keby nás niet, tak by ju ten zbojník isto zahrdúsil.“
„Otecko!“ začuli zbojníci spoza skrýše. Znovu vykukli a videli, ako dievča sedí pri mužovi, hladí ho po tvári a smoklí. „Otecko, povedzte, že žijete!“
„Môže byť živý?“ opýtal sa Budzogáň.
„Neviem,“ povedal nepresvedčivo Valaška.
„Ja by som vedela,“ ozval sa vedľa neho hlas stareny. Valaška sa strhol a uvidel, že sa vedľa nich krčí bytosť zahalená v čiernych háboch a v ruke zviera kosu.
„Svätá Bohorodička Sedembolestná Panna Panien!“ vyšlo z neho a Budzogáň s Kladivom pridali ešte zopár ďalších svätých.
„Žiadna svätá!“ povedala starena a vycerila pokazené zuby. „Len obyčajná Smrť.“
„Kmotra a čo vy tu?“ neistým hlasom sa opýtal Valaška.
„To čo vždy,“ povedala Smrť, z hábov vytiahla brúsny kameň a začala si brúsiť kosu.
Valaška sa pozrel na muža. Stále ležal tak, ako ho tam nechali. Dievča si položilo hlavu na jeho hruď a slzy sa jej kotúľali na jeho krvou zmáčanú košeľu.
„No… Možno… Možno… Možno je to takto dobre, lebooo…“ dumal naprázdno.
„Lebo jej bude lepšie, keď ju vychová mamka,“ napadlo Kladivovi.
„Presne! Ten chlap bol isto bitkár a ožran!“ povedal Valaška.
„A kurevník!“ nechcel zostať mimo debaty Budzogáň.
„Tak!“ povedal Valaška. „Mamička ju lepšie vychová.“
„Nevychová,“ ozvala sa Smrť akoby mimochodom. „Tú som brala pred desiatimi rokmi.“
Valaška si zaboril tvár do dlaní. „To si ho musel tak silno tresnúť? Veď vieš, že s tou labou vieš aj človeka zabiť!“ osopil sa na Budzogáňa.
„Čo? Ja? Ja nie. Ja nikdy. Ja som ne… Mne hneď jednu uťal a ľahol som pod strom. To isto Kladivo!“ „Ja? Ja som sa ho ani nedotkol!“
„A prečo vedľa neho leží tvoje kladivo, há?“ nenechal sa Budzogáň.
„Muselo mi z ruky vykĺznuť!“
„Ale bodaj ťa!“ zaklial Valaška. „Traja mierumilovní zbojníci a chlap na zemi zgegol sám od seba!“
„Aha!“ ukázal Kladivo smerom k dievčaťu, ktoré sa k nim práve otočilo chrbtom.
„Bežme,“ povedal Valaška stále namrzeným hlasom a kývol smerom do lesa.
Zbojníci sa pozbierali a vyrazili.
„A čo urobíme s tým zlatým prsteňom?“ opýtal sa Budzogáň.
„Predáme ho nejakému zemepánovi,“ odvetil Valaška.
„Ja viem! Mladý princ má rád takéto cingrlátka!“ nadchol sa Budzogáň. „V krčme hovorili, že tu má niekde aj kováča, ktorý mu vyrába kráľovské šperky.“
Valaška s Kladivom sa zastavili a pozreli sa na seba.
„Kováč?“ zneistene sa opýtal Kladivo.
Valaška vytrielil naspäť k úkrytu. Smrť pri ňom stále čupela. Chytil ju za plece. „Kmotra, keď ste brali mamku tohto dievčaťa, nevideli ste niečo zaujímavé?“ naliehal.
Smrť prestala brúsiť kosu a obrátila sa k Valaškovi. „Nie. Ale čosi som počula!“
„Čo?“
„Cink. Cink. Cink. Cink,“ usmiala sa Smrť.
Valašku oblial studený pot. Vytiahol si z vrecka ukradnutý prsteň, poriadne si ho prezrel a potichu zanadával. Nepochyboval, že patrí princovi. Pompéznosť z neho doslova kričala. Takisto nepochyboval, že princa bude zaujímať, kto mu prsteň ukradol a kto mu zabil kováča. A nepochyboval, že dievča bude poznať odpoveď.
Budzogáň s Kladivom dobehli k Valaškovi.
„No?“ opýtal sa Kladivo.
Valaška smutne prikývol.
„Čo?“ nechápal Budzogáň.
Kladivo sa poškrabal na brade. „Ono, vyrastať ako sirota,“ premýšľal nahlas, „je to vôbec život? Bez mamy, bez otca. Prežívať na ulici. O hlade a smäde.“
Valaška si zakryl rukou ústa.
„Jeden by si pomyslel, že milosrdné by bolo takému životu zabrániť,“ dokončil Kladivo.
„O čom to furt meliete?“ hneval sa Budzogáň.
Kladivo chytil Budzogáňovu tvár do svojich rúk. „Budzogáň, kamarát môj! Skrz to dievča nás čaká mučenie a smrť a len ty nás môžeš zachrániť!“
„Čo mám urobiť?“ opýtal sa odhodlane Budzogáň. Predstava seba ako jediného záchrancu mu lichotila.
„Musíš jej pomôcť na onen svet. Stačí jedna rana do temena. Nebude to ani cítiť.“
Budzogáňovi zmrzol výraz a cúvol o dva kroky. „Nie, nie, nie. Ja malé žaby nemordujem!“
„Ona už je mŕtva,“ chlácholil ho Kladivo. „Ak nezomrie teraz, v zime istotne zamrzne. Radšej nech odíde za mamičkou do nebíčka takto. V pokoji, vedľa otecka. Tak to bude dobre.“
Budzogáň sa pozrel na Valašku, ale ten len hľadel do zeme. Pomalým krokom sa teda vydal k dievčaťu. Každý kúsok jeho obrieho tela sa vzpieral, ale Kladivo tvrdil, že robí dobre a Kladivo bol múdrejší. Posledný krát sa obzrel dozadu. Valaška ho tentokrát už uprene sledoval, no nevravel nič. Budzogáň sa obrátil k dievčaťu. Hlavu malo stále položenú na otcovej hrudi a mimo dýchania sa vôbec nehýbalo. Zatvoril teda oči, napriahol päsť a vystrelil ňou.
„Zadrž!“ vykríkol Valaška a rozbehol sa k sirote.
Budzogáň jeho výkrik počul, ale ruku už zastaviť nestihol. Jeho päsť sa valila obrovskou rýchlosťou a prešla dievčaťu cez hlavu.
Prešla.
Nerozbila ju.
Prešla ňou, akoby tam dievča ani nebolo.
„Čo to?“ začudoval sa Budzogáň a pozrel si na ruky. Zazdalo sa mu, že si cez ne vidí.
Smrť vybuchla do smiechu.
Valaška sa k nej obrátil, no pohľad mu zostal na ich skrýši. Čím dlhšie sa pozeral, tým väčšmi sa mu zdalo, že nevidí konáre, ale ľudské končatiny. Napokon jasne rozoznal telá svojich kamarátov a na samom vrchu kopy spoznal vlastnú tvár s valaškou zaťatou medzi očami. Vtedy si spomenul.
Spomenul si, ako mu kováč vyšklbol valašku a ako ňou švihol, keď naňho Kladivo a Budzogáň skočili. Ako dvaja zbojníci popadali a ako sa dal kováč na útek. Ako po ňom Valaška hodil kladivo a ako kováč hodil valašku. Ako obaja trafili.
„Kmotra, pre koho ste vy vlastne prišli?“ opýtal sa Valaška.
„Pre vás, mládenci. Pre vás,“ vyškerila sa Smrť, mávla vo vzduchu kosou a všetkých troch zbojníkov k nej pritiahlo.
Valaškovi odľahlo. Keby to dievča skántrili, asi by s tým nedokázal žiť. Ba čo žiť, nedokázal by s tým zomierať. Takto sa človeku zomieralo celkom ľahko.
Posledné, čo videl, bolo, ako sa kováč posadil a objal svoju dcéru.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.