 |
Doriti! Čo má toto znamenať? Kam ma vlečú? Prečo mám na hlave to vrece? A načo mi zviazali ruky? Jediné, čo si pamätám je, že ma niekto udrel do hlavy. Myslím, že idem nejakou chodbou. Možno v podzemí, kto vie? Počujem niečo ako kvapky. Pravidelné kvapkanie. Je to nejaká jaskyňa?
Kričia po mne. Alebo, nie po mne? Myslím, že vedú viacerých, nielen mňa. Kto sú tí chlapi? Vrieskajú, nech idem rovno. Ako mám, dočerta, vedieť, či idem rovno?
Au! Sakra! Načo ma hádžu na zem? Počujem železnú bránu, ako ju niekto zatvára a zamyká. Niečo hádžu cez mreže dovnútra. Nič nevidím, nič neviem a čím viac toho počujem, tým väčší mám strach.
Som na zemi. Cítim niečo ako dlaždice. Nie sú úplne hladké. Tvrdá podlaha a na nej moje tvrdé pristátie. Nič nevidím, takže musí byť tma. Alebo je látka príliš hrubá. Dá sa cez ňu dýchať. To je mi divné.
„V strede miestnosti je nôž. Len jeden.“
Kto to hovorí? A prečo? Toto je nejaká hlúpa hra? Počujem pohyb. Ostatní, neviem koľko ich je, sa jemne hýbu. Hľadajú nôž. Alebo stred miestnosti.
„Mmmmm!“
Niekto asi našiel nôž. Kam sa schovám? A kto to je? Ako mám niekoho premôcť, keď neviem, kde som ja, a kde je on? Počujem pomalé prerezávanie. Niekto dokáže prerezať vlastné povrazy? Mám nápad. Nájdem ho. Oslobodím ho a on oslobodí mňa. Vstávam a snažím sa vydávať zvuk. Ten istý hlas mi odpovedá. Mal by som sa báť niekoho s nožom, ale ja jednoducho idem. Nachádzam nôž. Ten niekto si nedokáže prerezať povrazy. Skúšam to. Asi je to podobný chudák ako ja. Režem. Trvá to večnosť.
Povrazy povoľujú. Ten niekto sa vyslobodzuje a asi si dáva dole vrece. Následne aj kus látky, ktorým má zapchaté ústa.
„Kde sme? Čo je to za miesto?“
„Mmmmm!“ Odpovedám mu a on pochopil, že od neho chcem to isté. Konečne. Oslobodzuje ma a dávam si voľnými rukami dole vrece a látku z úst.
Ten chlap vyzerá úplne normálne. Vystrašený a dezorientovaný chlap. S nožom v ruke. Berie nôž a oslobodzuje tretieho. Ja zatiaľ štvrtému dávam dole vrece z hlavy a látku z úst. Po chvíli sa v tmavej miestnosti krčíme štyria. Štyria vystrašení.
Nachádzam kus pergamenu. Je na stole, vedľa trochu šurikenov a meča. Čítam ho nahlas.
„Počúvajte. Tu sa píše, že v miestnosti sú štyria. Jeden vie hádzať šurikeny, jeden je majster s mečom, jeden sa vie dostať iným do hlavy a jeden vie, v čom je kto dobrý. Rozumiete tomu?“
„Ktorý si ty?“
„Ty niečo z toho spĺňaš?“
Nastáva neskutočné, hrobové ticho. Každý sa pozná. Vie, čo je. Ale o ostatných nevie nič.
„Čo sa tam ešte píše?“
„Keď traja zomrú… tak…“
„Tak čo? Ukáž to sem! Tak štvrtý je voľný. Bolo to tak ťažké dočítať?“
Všímam si chlapa, ktorý mal rozrezané putá ako prvý. Je väčší ako ostatní. Rozhodne je väčší odo mňa. Mohol by byť niekto, kto ovláda meč. Ten nízky by mohol vrhať hviezdice.
„Dostaňme sa odtiaľto preč. Ujdime.“
„Chytrák, to určite majú premyslené. Tí, čo nás väznia, sú sadistickí parchanti. Chcú, aby sme sa vraždili navzájom. Možno nakoniec pomrieme všetci a bude im to jedno. Sme tu pre niekoho pobavenie.“
„Ty si silný.“
„Každý je v niečom silný. Odtiaľto sa nedostaneme.“
Zatiaľ hovoríme dvaja. Ďalší dvaja sú ticho. Mlčky sledujú. Zrazu jeden z nich ide ku stolu.
„Stoj! Nikto sa nechytí zbraní, kým sa nerozhodneme, čo urobíme!“
Najnižší berie meč. Neodpovedá, len ho drží a sústreďuje sa na najvyššieho.
„On je ten majster s mečom! Všetkých nás pozabíja. Musíme sa proti nemu spojiť!“
„Možno ty si ten, čo to s mečom vie. A chceš ten meč. Túžiš po ňom.“
„Prečo by bral meč, keď s ním nevie narábať?“
„Môže s ním vedieť narábať. Je to hra. Psychologická. On rozmýšľa. Každý tu rozmýšľa.“
„Krpec je šermiar. Je rýchly. Ja pri ňom nebudem. Alebo, budem. Hej ty, chcem ísť s tebou. Budeme dvojka. Proti ostatným.“
„Jdi spátky. Já bojuju sám.“
„Počúvaj ma, krpec. Budem ti kryť chrbát.“
„Ne, jdi spátky. Já sám. Nevěřím ti.“
„Neblbni!“
Myslím, že začínam chápať, kto je kto.
„Ty! Ty, čo si ma pustil. Buď so mnou v tíme. Aj s tým tichým. Budeme traja silní. Proti nemu.“
„Zo štyroch budú traja. Nič sa nezmení.“
„Ty by si čo zobral zo stola?“
„Meč.“
„Tak ty si ten pán mečov! Ale prečo ti nevadí, že ho má ten nízky?“
„Pretože viem, že zomrieš ako prvý.“
„Ako to môžeš vedieť! Ty, nízky, zabi ho! Zabi ho, okamžite! Je nebezpečný! A ty, bledý, choď na neho! Poďme na neho traja.“
Bledý muž v kúte je ticho. Sústredí sa, ale nehovorí vôbec nič.
„Patová situace. Nikdo nevyhraje. Nikto neví, kdo je. To není dobré.“
„Dohodneme sa. Ja si zoberiem tvoj meč a ty hviezdičky.“
„Ty nejsi ten, kdo je umí házet.“
„Máš pravdu. Nie som. Všetci s pravdou von. Povedzte, kto ste či nie ste!“
Mlčím. Bledý muž mlčí tiež. Ale verím tomu nízkemu s mečom. Dobre odhadol obra. On šurikeny nevie hádzať. Som si takmer istý. Kto sú ostatní? Prečo má v ruke meč ten, kto nie je majster s mečom? Je to jednoduché. Má zbraň.
Myslím na plné obrátky a všímam si, že sa nikto k nikomu nepribližuje. A ak niekto vidí, kto je kto, tak má psychologickú výhodu. V boji o prežitie to má úplne nanič. Je fajn niečo vedieť, ale je to len informácia, nie bojový tréning. A tu ide o boj. Ten, kto vie narobiť niekomu neporiadok v hlave, prípadne úplne niekoho iného ovládať, s tým už začal. Niekto je ovládaný. Neviem kto, ale myslím, že na to treba najviac sústredenia.
Obor je jednoduchý cieľ. Šermiar bez meča. Niekto, kto vie narábať s mečom, je bez meča slabý. Rupnú mu nervy? Nech sa deje čokoľvek, má to niekoľko možných koncov. Aliancie, zrady… Všetko spolu. Navyše, rozmýšľam nad možnosťami, a rozhodne nie som sám. Každý premýšľa. Nikto nechce zomrieť. Premýšľam, kto čo urobí – a prečo nikto nič nerobí. Alebo robí? Sakra! Doriti, do čoho som sa to dostal?
Potrebujem spojenca. Hneď. Niekoho, kto bude na mojej strane. Miestnosť je malá a nikto nechce ísť blízko k niekomu inému a preberať rozumy. Alebo áno? Dostanem šermiara k sebe. Navrhnem mu spojenectvo. Ak bledý kontroluje nízkeho, ktorý nevie robiť s mečom, stačí napadnúť bledého a nízky ho začne chrániť. Alebo ho bledý nebude schopný chvíľu kontrolovať. Ak ale zavolám k sebe vysokého šermiara, ten s mečom zaútočí a zrazu sa stanem najväčšou hrozbou ja. Alebo nie? Ak bledý ovláda nízkeho, nemôže spôsobiť jeho samovraždu, lebo by sa šermiar dostal k meču. Je to zamotané.
Nízky bojovník s mečom berie k sebe šurikeny. Hádže ich ostatným. Prihráva ich. Jeden bledému, jeden vysokému, tretí si necháva na stole.
„Mám ťa! Tebe nehodil hviezdicu, lebo vie, že ich hádzať vieš!“ „Ten s mečom je majster hviezdic. Nechal si jednu. Ja vidím iným do hláv. Som ten najmenej nebezpečný. Ak sa do mňa pustíš, zabijú ťa.“
Obor sa púšťa do nízkeho chlapa pri stole. Uhýba sa úderu meča a rýchlo mu dáva do nosa. Dostáva sa k meču. Nedáva žiadny posledný úder, ale teší sa, že má meč. Bledý muž vystrašene uteká od neho. Až ku mne. Bojazlivo sa u mňa chce schovať. Po chvíli vidí, kto som. Je však príliš prestrašený, aby niečo urobil. Beriem hviezdicu z miesta, kde bol predtým obor a zabíjam ňou bledého. Som rýchly. Beriem ďalšiu hviezdicu, čo mal pri sebe, a hádžem ju po vysokom mužovi s mečom. Presná rana do krku. Postupne si beriem meč i všetky šurikeny a končím s posledným. Viem, že má dar. Vidí, kto je kto. A viem, že vidí celú pravdu. Som pánom šurikenov i mečov a viem sa niekomu dostať do hlavy. Presvedčil som tých, takzvaných väzniteľov, aby ma sem dostali spolu s dvomi úplne normálnymi ľuďmi a s človekom, ktorý bude poznať moje zlo, ale bude príliš vystrašený, aby o ňom mohol pred smrťou hovoriť. Ostávam tu posledný. Dosiahol som svoju spravodlivosť. Zanedlho znovu zabudnem, pamäť mi stále vynecháva.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.