 |
„Nie, nie, nie,“ zahundrala si mladá žena, keď začula hrmenie. Som ja ale krava. Prečo som sa tam len trepala?
Rýchlym krokom si to šinula po úzkej cestičke, aby sa čo najrýchlejšie dostala von z lesa. Predpoveď síce hlásila možnosť silných búrok, no až na večer. Teraz bolo len päť poobede. Karol jej vravel, že má byť už v takom čase dole. Ale ona nie, ako vždy si išla svoje. Chcela vyjsť ešte na Rienovskú skalu a urobiť zopár skvelých fotiek. Mala to byť iba necelá hodina zachádzky. Myslela si, že to stíha.
Chytila mobil a rýchlou voľbou vytočila Karola. Prvá kvapka pristála na jeho fotke a smiešne mu zdeformovala tvár. No paráda. Už začína pršať. Dvihni to!
„Ahoj,“ zachrčalo z telefónu.
„No konečne, Karol. Počúvaj, som v prdeli a neviem čo mám robiť.“
„Čo sa st… Kde…“ Musela sa veľmi snažiť, aby niečo rozumela.
„Sekáš mi. Som v lese a ide búrka. Blýska sa, čím ďalej, tým bližšie. Počuješ ma?“
„Áno… slabo… počujem… Už si mala byť dávno do… v dedine… prečo… tam…“
„Do frasa, nevolám ti preto, aby si ma teraz drbal.“ Znova zahrmelo. S búrkami nemala problém, ale sediac niekde v pohodlí a nie tu v lese.
„Ako blízko… búrka…“
„Dosť blízko. Už začína pršať.“ Na čelo jej dopadla kvapka veľkosti malého hrozna. „Kde sa mám schovať?“
„Asi… do lesa… najlepšie… stromy… do diery…“
Píp! Píp!
Pozrela na mobil. Koniec hovoru. A žiaden signál k tomu.
Sakra, tak kam sa to mám schovať? Do lesa? Však som, dofrasa, v lese.
Odložila telefón do vrecka na vetrovke. Na hlavu si dala šiltovku a poriadne ju zakryla nepremokavou kapucňou. Rozbehla sa. Okolitý svet potemnel. Čierne mračná si robili nárok na každý kúsok viditeľnej oblohy. Blýskalo sa čoraz častejšie. Snažila sa počítať sekundy, ktoré delili hrom od blesku. Búrka sa nezadržateľne blížila.
Beh s ťažkým batohom z nej vysával čoraz viac energie. Nádej, že ešte stihne dobehnúť dole, rýchlo odnášal prúd hustnúceho dažďa. Pohľadom začal pátrať po okolí a hľadať nejaký úkryt. Možno práve tomu vďačila, že neprebehla okolo bez povšimnutia.
„Vďaka bohu,“ vykĺzlo z nej, keď tú stavbu cez hradbu stromov zbadala. Nezaváhala ani sekundu a zamierila k nemu. Dom bol v takom hroznom stave, že by si oň žiaden bezdomovec neoprel ani nákupný košík. Mohla len dúfať, že sa jej nezrúti v tom lejaku na hlavu.
Vrazila do schátraných dverí. Krátka chodba s nastriekaným nápisom „Vitaj v pekle“ ju zaviedla do ďalšej, oveľa priestrannejšej izby. V streche boli obrovské diery, všade opadaná omietka, na zemi lístie a konáre. Niekto tu dokonca urobil aj ohnisko. To sa teraz pomaly menilo na malé jazierko. Prešla do ďalšej izby. Pozostatky kuchynskej linky napovedali, kde sa ocitla. Pod topánkami to praskalo. Podlaha bola plná skla z rozbitých fliaš. Živo si vedela predstaviť, aké pijacké orgie sa tu odohrávali. No ktorý blázon tu dotiahol tie staré drevené sane? Prekročila ich a zamierila do kúta, odkiaľ na ňu civela tmavá diera v podlahe.
Nakukla dole. Príroda akoby vedela, na čo myslí – blesk odhalil úzke drevené schody. Opatrne zišla dole. Nebola tu až taká tma, ako očakávala. Úzke okienko prepúšťalo pomerne dosť svetla aj v tomto počasí. Fuj. Smrdí to tu ako v hrobe. Zložila batoh na zem, aby vytiahla nepremokavú deku. Ale aspoň tu neprší.
Bang! Tak toto nebolo ďaleko! Silný hrom ju zastihol nepripravenú. Čo keď udrie do domu? Začne to tu horieť? Prepadala panike.
Bang! Tentokrát zásah priamo za oknom. Zľakla sa, stratila rovnováhu a spadla na zadok. Zúfalo sa odsúvala odtiaľ preč.
Bang! Strelilo to niekde na opačnej strane domu. Odhodila mobil a obsah vreciek čo najďalej od seba. Skrútila sa do klbka, kolená pritlačila k brade. Všetko tak, ako ju raz inštruoval Karol.
Bang! Opäť veľmi blízko. Dom sa slabo zatriasol a ju zasypal jemný prach z povaly. Po zemi a na stenách sa objavilo akési iskrenie. Rýchlo naberalo na intenzite a onedlho už osvetľovalo celú miestnosť. Hnilobný puch prekryla vôňa ozónu. Srdce jej začalo divoko búšiť. Takto sa ešte v živote nebála. Radšej zavrela oči. Statická elektrina jej postavila chĺpky na tele. Svaly sa začali sťahovať v silných kŕčoch. Čo sa to deje? Bože, to bolí! Ja nechcem zomrieť!
Starší muž ležal schúlený v posteli. Blesky v okolí domu udierali šialeným tempom. Hromy mu ako kladivá sústavne búšili do ušných bubienkov. Vydrž, už to o chvíľu skončí. Hovoril si to stále dookola, aby zahnal prirodzený strach z búrky. Zacítil vôňu ozónu. Ešte chvíľu… Aj minule to bolo tak. Cítil, že mu stoja všetky chlpy na tele.
Bang! Bang! Bang! A zrazu…
Ticho.
Na okamih si pomyslel, že ohluchol. Sústredil sa a… S úľavou zaregistroval slabý zvuk dažďa. Otvoril oči. Zrak mu padol na hodiny. Peklo trvalo takmer desať minút. Tak ako zvyčajne.
Bude tam dnes niekto? Už päť krát po sebe sa nič nestalo. Dnes to musí vyjsť. Celý nedočkavý sa vybral do kuchyne. Ignoroval nedojedené zvyšky na stole a šiel priamo ku dverám v podlahe. Otvoril ich. Z pivnice ho ovanul prudký zápach ozónu.
Tá vôňa ho fascinovala. Spomenul si na to, keď ju zacítil po prvýkrát. Bol v rovnakej situácii. Pamätal si, že od strachu pustil do nohavíc. Vtedy sa objavil prvý z nich. Spočiatku nevedel, ako sa sem cudzinec dostal. No ten mu to vysvetlil. Takže nie je taký hlupák, ako to celý život počúval. A keby len to. Hovorili mu, že je monštrum. Diabol v ľudskom tele. Dokonca sa ho tak báli, že ho vyhnali z dediny. Musel sa usadiť tu, v dome bývalého hájnika.
Vzal z blízkej police petrolejku a zapálil ju. Pre istotu zobral aj sekeru. Až potom vstúpil dnu. Vŕzgajúce schody len stupňovali jeho očakávanie. Ešte jeden krok…
Na podlahe niekto ležal. Podišiel bližšie, aby lepšie videl. Človek sa pohol a zavzdychal. Ach, tentoraz je to žena.
Položil petrolejku na zem. Strhla sa a otočila k nemu hlavu. Zavzlykala. Kľakol si k nej. Bola to mladá žena, skoro ešte dievča, zvláštne oblečená. Ale to sa dalo čakať. Skúsil jej z tváre odhrnúť mokré vlasy, no prudko sa odtiahla.
„Už sa to skončilo?“ opýtala sa a začala sa zmätene rozhliadať.
„Hej, už sa to skončilo.“
„Au! To bolí,“ zavzdychala, keď sa snažila posadiť. Uvedomila si, že je niekde inde. Schody, okno, to bolo rovnaké. Ale… Sedela na čistej podlahe a bol tu aj akýsi nábytok. Pozrela sa na muža a potom na sekeru v jeho rukách. Inštinktívne sa odsunula.
„Áno. Vždy, keď sa to skončí, tak bolí celé telo.“
„Kto ste? Prišli ste sa sem schovať? Ale… Vy nie ste vôbec mokrý.“
„Nie. Ja tu bývam.“
„Čože? Keď som prišla, tak som nikoho nestretla. Do frasa, kde to vlastne som?“
„Aký je rok?“ opýtal sa muž namiesto odpovede.
„Rok? Čo za rok? Prečo sa pýtate?“ Napadlo ju, či ho nezasiahol blesk. To by mu mohlo spôsobiť nejaký výpadok pamäte. „Ste v poriadku?“
„Pýtam sa ťa, aký je rok? Odpovedz!“
Nepáčila sa jej zmena tónu jeho hlasu. A už vôbec nie to, že mával sekerou. „Rok? No predsa dvetisíc dvadsaťtri…“ Znovu sa trochu odtiahla. „Prosím, neubližujte mi. Môj priateľ je už na ceste sem.“ Teda, aspoň v to dúfala.
Usmial sa. Tak toto prekonáva s prehľadom všetky ostatné príchody.
„Milá moja, tu ťa nikto hľadať nebude. Tu nikomu nechýbaš. Ver mi.“ Urobil krok vpred. „Každý, koho poznáš, sa ešte ani nenarodil.“
Videl na nej, že nechápe. Každému to nejaký čas trvalo, kým pochopil, aká je pravda. Aj ona na to príde. Že tu a teraz by vlastne nemala existovať. Že si s ňou môže robiť, čo chce. Že jej nikto nepomôže.
„A neboj sa. Neublížim ti.“ Ukázal na ňu sekerou. „Ak budeš poslušná.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.