Ohnivé pero - jeseň 2022: Zlorozprávka

ohnive pero

Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn. red.).


Kde nebolo, tam nebolo, žil raz jeden zlý čarodejník menom Erich Zlovestný. Erich bol úplnou definíciou zla. Krutý, pomstychtivý, nemravný, skazený a temný ako najtmavší oceán. Od pohľadu bol však krásny a šarmantný muž, v posilňovni cvičil každý deň, six-pack na bruchu si nemusíme domýšľať. Bol vysoký a mal široké ramená. Rysy tváre mal divé a ostré ako nôž. Prvý pohľad nenaznačoval, aký je tento muž zlý, až keď ste sa mu uprene zadívali do očí. Zlo z nich vytekalo. Bolo to však lákavé. To zlo vždy vedelo. Lákať. Erich, ale, nebol zlý od po-čiatku. Život ho ním spravil. To sa občas stane. To, že je zlo lákavé, niektorých iba poblázni a niektorí sa do toho zla nechajú vtiahnuť. Zlo ich ovládne. Preteká nimi. Posadne ich. Kvôli utrpeniu zahorknete. Tá zahorknutosť prebudí zlobu, zloba prebudí pomstychtivosť. A už sa veziete. Z tohto vlaku sa už nevystupuje. Ide príliš rýchlo. Keď je okolo vás príliš veľa zla, nevidíte, všade je tma. Erichovi umrela mama, keď bol malý, stratil najlepšiu priateľku a ochrankyňu. Otec bol tyran. Raz ho zbil do bezvedomia, Erich si nepamätal nasledujúce 4 dni. Detstvo bolo smutné. Keď dospel, striedal ženy, nevážil si ich, tak ako videl u otca. Ne-chcel byť ako on a predsa bol.

Potom stretol Dolores. Bola výnimočná. Taká silná, odvážna. Nebála sa ho. Pokúsila sa ho zachrániť. Mala výnimočné svetlo, ktoré mu ukázala. Chcela ho vyliečiť. Nejaký čas to fungo-valo. Erich chcel rodinu. Dolores otehotnela, porodila nádherného syna. Bol taký krásny, že pri pohľade naňho každý pocítil prudký poryv lásky. Život je krutý. Keď máš všetko, môžeš prísť o všetko. Synček umrel v spánku, keď mal 7. mesiacov. Nič bolestnejšie, ako chvíľu, keď ho našli v postieľke bez dychu, iba studené tielko, neexistovalo. Erich sa prepol do módu zla, ta bolesť ho zahorkla. Ani si nevšimol bolesť svojej ženy. Kričala a plakala, hlavou trieskala do steny. Erich vzal ju a mŕtve dieťa do náruče a odniesol ich do najvyššej veže hradu. Tam ich zamkol. Ju aj bolesť. A nechal pri jej nohách aj svoju dušu. Keď sa mu posledný krát pozrela do očí, už tam nebol on, bol tam démon. Zaškeril sa a zamkol dvere. A odišiel do sveta pohl-tený zlom. Dolores umrela ešte v tú noc stískajúc v náručí svojho milovaného syna.

Mal plán. Chcel splodiť potomka, ktorý bude najmocnejší v celom vesmíre a nikdy neumrie. V knihe čarodejnej našiel recept na odvar, ktorý mu dodá silu splodiť takéto dieťa. Musel však zabiť stovku žien. A spôsob vrážd týchto žien musí byť obzvlášť krutý, museli pri tom trpieť, byť mučené, pred smrťou museli byť znásilnené. Museli umrieť so strachom v očiach a srdci. Erich ich potom musel uvariť, ich mŕtve telá, telá plné utrpenia. Z každej ženy si musel odložiť odvar, ktorý po zabití 100 žien zmieša dokopy. Potom ten odvar vypije a dokáže splodiť syna po akom túžil. A už nebude bolesť ani utrpenie. Všetko bude v poriadku. Ako sa len mýlil.

Po zabití 7. ženy sa mu to všetko začalo zvrátene páčiť. Napĺňalo ho to pokojom a pocitom, ktorý nevedel definovať. Keď sa čvachtal v žene, ktorá bola na pokraji smrti, videl jej bolesť, cítil jej bolesť, sám jej ju spôsoboval, obklopil ho pocit extázy. Nikdy nezažil taký orgazmus. Všetko šlo ako po masle, nalákať ženu na svoj šarm, zmanipulovať ju, aby padla do jeho siete, na chvíľu zakryť zlo, nebolo ťažké.

Až v jednu noc v meste menom Los Angeles narazil na veľmi zvláštnu ženu. Nebola čarodej-nicou, ale mala v sebe niečo magické, nejaký dar, ktorý volal, aby bol ukradnutý. Neodolal a skúsil ju zlákať. Už si predstavoval aké to bude získať jej dar, ktorý v nej driemal. Bude je-ho. Zje jej srdce, ešte teplé. Áno, bude to fungovať. Bol taký zaslepený svojou mocou, cítil sa neporaziteľný, až nedokázal zadefinovať hrozbu. Nezacítil ju z nej. Narazil totiž na Rimmu, bohyňu spravodlivosti. Bohom došla s Erichom trpezlivosť. Bol príliš zlovestný. Rimmu posla-li aby ukončila jeho bytostné utrpenie. Rimma bola bojovníčka a bola skvelou herečkou. V mladosti navštevovala kurzy herectva, vedela prvotriedne zahrať nevinnú ženu plnú tajom-stva. Ktorú chceš. Mňam. Rimminou špecializáciou bolo dolapenie zlých bytostí. Tento bol však zlom výnimočný. Ešte nikdy nestrela niekoho tak temného. Chcel ju zlákať a ona na chvíľu pocítila túžbu, k nemu, k jeho temnote. Uvedomila si aké dokáže byť zlo lákavé. Ne-chcela sa s ním však hrať dlho. Predsa len bola spravodlivá. A mučenie a hranie sa k tomu ne-patrilo. Chcela to rýchlo ukončiť. Erich nečakal, že to pôjde takto ľahko. Akurát jej ešte len začal balamutiť hlavu slovami, ktoré podľa neho chcela počuť, keď sa odrazu priblížila k nemu príliš blízko. Zacítil jej vôňu, omamnú, vášnivú. Oblizla si pery a zadívala sa mu do očí. Stí-chol. A penis sa mu postavil. Chytila jeho tvár do rúk a ochutnala ho. Chuť temnoty bola spo-čiatku sladká, plná túžby a potom, potom chutila ako bažina skazeného ejakulátu. Rimmine zreničky sa rozšírili, keď sa jazykom ponorila do jeho úst. Jemu sa jej pery a jazyk obzvlášť páčili, chutila ako jarná rosa, dážď, čistota, les. Už v tomto momente zacítil ten pokoj a intenzitu extázy. Chytil ju pevne za boky a pritlačil sa o ňu. Jemne ho uhryzla do pery a vtedy sa spravil. Nečakal to, ani, že toto bol jeho posledný orgazmus, posledný vzdych. Rimma sa od neho odtiahla, prudko sa nadýchol, pozrel jej zamilovane do očí, stihol si pomys-lieť, že by mohla byť matkou jeho syna, ona sa zaprela a zatiahla rukami, presne pod jeho če-ľusťou a pevným pohybom mu odtrhla hlavu. Bola silná. Precízna. Raz odtrhla hlavu drakovi. Iba holými rukami. Zlý čarodejník bol mŕtvy. Rimma jeho telo spálila na hranici. Zachránila pred ním mnoho ďalších žien. On upadol do zabudnutia, také zlo si nikto nechce pamätať. Rimma si ho však pamätala navždy. Chuť zla pocítila zakaždým na svojich perách keď odtrhla hlavu niekomu inému.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

3. októbra
Jana Cuperová