Ohnivé pero - jeseň 2021: Schéma

ohnive pero

Za oknami firmy sa pomaly presúvali tmavé oblaky. Od rána bolo zamračené. Predpovede hlásili predčasný koniec teplých dní. Žiadne babie leto, začiatkom septembra nastúpi studený front a udrží sa až do októbra.

Petra striaslo. V kancelárii bol sám. Šéf musel odísť na rokovanie a kolega asistoval pri obhliadke auta na dvore. Kurzorom myšky kĺzal po ikonke tlačiarne.

„Teraz alebo nikdy,“ zamrmlal sám pre seba. Nechcel zbytočné otázky. Ak by Ervín uvidel, že z tlačiarne vypadla tabuľka Morseovej abecedy, odpadol by od vzrušenia. Bol to presne ten typ kolegu, ktorý potrebuje vedieť všetko o všetkom. Ako sa má žena, koľko rokov má svokra alebo čo jedli minulý rok na Vianoce?

Pretrel si tvár a podišiel k oknu. Na sklo dopadali prvé kvapky. Keď si predstavil Evu a seba, ako sedia potichu na posteli a snažia sa zistiť, čo znamenajú podivne sa opakujúce ruchy, zvraštil obočie.

Spočiatku si myslel, že si z neho manželka robí žarty. No po dvoch zbytočných hádkach ustúpil a poddal sa jej pokynom. Od prekvapenia zadržal dych. Naozaj to vyzeralo ako schéma. Sled opakujúcich sa ruchov podľa určitého pravidla. Dva dlhé… pauza… krátky a dlhý.

„Náhoda!“ usmial sa Peter na manželku a pohladil ju po vlasoch, “čítaš priveľa mysterióznych kníh­.“

Eva mu úsmev neopätovala. „Vyzerá to ako…“

„Viem, viem, ako to vyzerá,“ prerušil ju Peter. Tvár mu zvážnela. „Ale ti hovorím, je to hlúposť!“

Na jej naliehanie spečatili dohodu. Ak sa to bude opakovať stále v rovnakom čase päť dní po sebe, musí zohnať morzeovku. Eva bola presvedčená, že to, čo vidia a cítia sú zakódované symboly.

Vonku zadul vietor. Spoza cisterny vyšiel Ervín a rýchlym krokom smeroval do kancelárie.

„Kurva!“ zahrešil Peter a vrátil sa k počítaču. Zhlboka sa nadýchol a stlačil ikonku tlačiarne.


Eva sedela na posteli. Z vyťahaného trička jej vyliezala biela podprsenka. Vlasy mala prichytené jednoduchou sponkou. Bola zaujatá knihou, ktorú dostala k narodeninám. Jozef Karika – Strach.

Jasné, Peťko, toto jej kupuješ a potom sa čuduješ, že na teba vyťahuje morzeovku a záhady, pomyslel si a zaklopal na zárubňu spálňových dverí. Strhla sa.

„Ach, zlatko, vyľakal si ma,“ povedala a chytila sa čela postele. Chcela sa postaviť, no Peter jej rukou naznačil, aby ostala sedieť. Pristúpil k nej a pobozkal ju. Na perách ucítil jahodovú príchuť. Pozrel sa jej do tváre. Hnedé oči žiarili vzrušením. Ten výraz poznal z mnohých bláznivých akcií, čo spolu prežili.

„Ty to naozaj chceš spraviť, že?“ opýtal sa a dúfal, že zmenila názor.

Podozrievavo si ho premerala. „Máš to? Sľúbil si…“

„Mám, mám veď…“ pritakal Peter a zo zadného vrecka nohavíc vytiahol zložený papier. Bola na ňom vytlačená celá Morseova abeceda.

Eva hlasno vydýchla a chytila Petra za ruku. „Nemusíš sa báť. Možno to nič neznamená.“

Peter neodpovedal. Pozrel na starožitné hodiny v rohu miestnosti. Nasucho preglgol. Do tretej chýbalo desať minút.

„Si pripravený? O chvíľku sa to začne.“

„Možno nie,“ odvrkol Peter a položil morzeovku na posteľ.


Stiahlo mu žalúdok. Už piatykrát v tomto prekliatom týždni. Mal pocit, že za to môže minútová ručička na hodinách. Vždy, keď sa dotkla dvanástky a odbila tretiu hodinu, začali ruchy. Ako aj predchádzajúce dni, boli dva dlhé za sebou. Očami prebehol tabuľku. Boli tam. Na papier napísal písmeno M.

Všimol si, že ruka sa mu trasie. Papier si prisunul k sebe tak, aby naň Eva nedovidela. To, čo práve robili, sa mu vôbec nepáčilo. Hrozil sa toho, aké tajomstvo mu prezradí čierna ceruza.

Krátky a dlhý ruch… pauza. Na papier pribudlo A.

„No čo? Čo máš?“ šepla Eva. Peter sa jej zadíval do očí a naznačil jej, aby bola ticho. Nervózne sa pomrvila, ale nakoniec počúvla.

Dva dlhé ruchy, pauza, dva krátke a jeden dlhý… pauza. Písmená M a U.

„MA-MU,“ nahlas vyslabikoval Peter. Eva si zakryla ústa rukou a zachechtala sa.

„Peťo… to je krásne!“

Ani on sa neubránil úsmevu. Možno to bude predsa len všetko v poriadku. Zázrak alebo niečo také.


Za prvým slovom nasledovala dlhšia pauza. Peter si v rýchlosti prezrel všetky znaky. Nasledujúce ruchy prišli vo chvíli, keď dočítal. Akoby naňho čakali.

Papier sa roztrhol po štvrtom písmene druhého slova. Peter naň necitlivo naškriabal písmeno H. Eva spozornela a zalapala po dychu. Zrazu sa jej zazdalo, že je v miestnosti primálo vzduchu. Niečo nebolo v poriadku. Peter viditeľne zbledol a ruka, dovtedy príjemne zohrievajúca jej tehotenské bruško začala chladnúť.

„Peťo?“ opatrne ho oslovila. Nereagoval. Sedel ako uhranutý. Ľavou rukou ju držal v podbrušku a pravou horúčkovito zapisoval písmená.

Eva vystrčila ruku za papierom.

„Neopováž sa! Nedotýkaj sa toho!“ zvreskol a utrel si spotené čelo.

„Peťo, desíš ma! Ukáž mi…“

„Nie! Ja som ti to hovoril! Hovoril som, kašlať na to! Keď nemáme mať deti, nemajme ich! Ale ty nie… ako vždy si ma nepočúvala! Umelé oplodnenie, to je ces…“ Petrovi preskočil hlas a stíchol. Krk mu sťahovala neviditeľná slučka.

„Prestaň!“ zakričala a znovu sa pokúsila získať papier. Petra opätovaný krik vyviedol z miery. Na rýchle prsty svojej manželky nestihol zareagovať.

Eva silno trhla. Väčšia časť pokrkvaného zdrapu sa jej ocitla v rukách.

Peter sa k nej naklonil, no bolo neskoro. Videl jej to v tvári. Mozog stihol sformulovať písmenka do slov za stotinu sekundy. Nedokončená veta by naháňala hrôzu, aj keby jej človek nerozumel. Už zo štýlu písania bolo jasné, že vzniklo niečo zlé. Kým v prvých písmenách bol poznať Petrov úhľadný rukopis, posledné boli znetvorené. Neforemné, miestami príliš vysoké či nízke zdeformované háky. Zdvihla k nemu oči. Boli prázdne. Peter videl, ako sa v ich kútikoch začínajú zberať slzy.

„MAMU ROZHRYZIEM,“ šepla do ohlušujúceho ticha, čo naplnilo izbu.

„Prečo? Pre… prečo si to spravil?“ opýtala sa zastretým hlasom. „Je to… je to hnusné… ako môž…“ hlas sa jej zlomil a prešiel do kvílivých tónov.“

Peter mal pocit, že hrôza, ktorá prišla z vyrieknutých slov, ho zaplavila. Dostala sa mu do úst, nosa aj očí. Cez kožné póry vsiakla do tela a usadila sa mu v útrobách. Keď zapisoval znaky ruchov čiastočne si uvedomoval, že zbierajúce sa písmená začínajú bujnieť do hrôzostrašných rozmerov. Do slov, ktoré nemôže vytvárať nič ľudské.

Nemohol sa pohnúť. Akoby mu príboj hrôzy ochromil telo. Opatrne sa načiahol k Eve.

„Nedotýkaj sa ma!“ zasipela a odtiahla sa.

„Zlato,“ šepol a zdvihol ukazovák, „pozri sa na brucho.“

Eva pomaly sklonila hlavu. Koža na nafúknutom tehotenskom bruchu sa jej nadvihovala a bublala. To, na čo sa obaja tešili skoro rok, sa dralo von. Pod pupkom sa jej začala tvoriť čierna škvrna. ROZHRYZIEM.

Ruky zaborila do prikrývky a hlasno zavyla. Pazvuk, ktorý jej vyšiel z úst bol plný bolesti. Petra ošľahla nová vlna strachu.

„Božemôj,“ hlesla Eva a pozrela na Petra, „musíš niečo urobiť! Pomôž mi! pros…“

Slová zanikli v ďalšom výkriku. Manželka roztiahla nohy a ľahla si.

„Peťo! Ja idem asi rodiť! Rob niečo!“

Rýchlo vstal. Hlava sa mu zatočila, no udržal sa na nohách. Chytil ju okolo ramien. Škvrna na bruchu sa zväčšila. Smerovala k rodidlám. MAMU ROZHRYZIEM.

„Vydrž, láska! Idem po pomoc. Vydrž!“

Eva zdesene pokývala hlavou. Nechcela, aby odišiel. Otvorila pusu, no nevyriekla nič. Narastajúca bolesť ju odsotila na hranicu vedomia. Na chvíľku stratila pojem o čase aj priestore.

Keď sa prebrala, Peter bol preč. Na posteli ležala len zvyšná časť roztrhnutého papiera. Svietili na ňom posledné slová preložené z Morseovej abecedy. TATA ZABIJEM.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

8. novembra
Patrik Slanina