Ohnivé pero - jar 2022: Prelomový objav

ohnive pero

Z obrazovky nad mojou tvárou zmizol ksicht šéfredaktora denníka, v ktorom pracujem. Už som sa nemusel premáhať a zúrivo som pohol prstom k držadlám antigravitačného lôžka. Ďalší pohyb som si radšej rozmyslel. Pohyb bol taký únavný, až sa mi na bruchu zavlnila slanina. Z toho rozhovoru ma išiel trafiť šľak. Šéf mi oznámil trest od Komisie pre morálku. Na celú hodinu môjmu avatarovi odobrali najúčinnejšie zbrane vo všetkých počítačových hrách. Navyše, šéf ma už pred pár dňami za trest poveril absolútne debilnou robotou. Mal som urobiť nudnú reportáž „akože“ o vede.

Radšej som sa do toho pustil hneď. Veď čo už?

Antigravitačné lôžko mi preklopilo pred tvár audiotextový prevodník a začal som diktovať tú prekliatu reportáž.

… záznam…

Tak sa to konečne podarilo! Nekonečný zdroj energie. A vraj sa to nedá! Stačilo len, aby naši najlepší vedci, ako sú profesori koučingu, masmediálnej komunikácie a v neposlednom rade profesori manažmentu, zatlačili na to slepé črevo svetovej akadémie vied. Na tie zbytky okuliarnatých čudákov, tvrdohlavo študujúcich zaostalé a nepotrebné prírodné (prepytujem) vedy. Výsledok sa čoskoro dostavil. Vysvetľujú to akýmisi hlúposťami okolo (vraj) zákonov termodynamiky, ale napriek ich zadubenosti na to títo nepodarkovia prišli. Vraj by to umožnilo taký zbytočný nezmysel, ako je cestovanie rýchlosťou svetla. Kto by to potreboval?

Našťastie všetko zachránili špičkoví odborníci z marketingu a sociológie. Pre istotu ich pridelili dohliadať na hlupákov, čo si hovorili fyzici, aby tento veľkolepý objav nepremrhali. Svetová verejnosť našla oveľa potrebnejšie využitie tohto objavu. Nekonečné dodávky energie umožnia zvýšiť výkon počítačov a skokom vylepšiť herné programy. Treba mať na mysli, že dve tretiny ľudí sú neustále vo virtuálnej realite a zlepšenie hier pomôže aj šampiónom svetovej ligy virtuálnych hier. Veď čo môže byť krajšie, ako keď sa po údere bejzbalovou pálkou rozletí mozog protivníka v nevídaných detailoch a v 3D prostredí ucítime vôňu krvi a čerstvého mäsa?

Nechápem, prečo vám tú hlúposť musím sprostredkovať. Veď máme energiu a hotovo! Koho zaujíma ako? Musel som dokonca ísť osobne do toho brlohu zaostalosti a čudáctva. Na akési oddelenie fyziky. Našťastie ma sprevádzal skúsený psychológ a aj burzový maklér. Kto vie, čoho by sa tí fyzikálni poloblázni boli schopní dopustiť?

Akýsi ich vedúci, v redakcii sme ho pracovne označili šimpanz, sa mi pokúšal vsugerovať, že celý objav je založený na starom texte od akéhosi Einsteina. Našťastie, na tej strane poznámok, ktorú mi strkal pod nos, neboli žiadne tie čudácke značky. Bola tam len zvýraznená veta. Teraz citujem:

„Vesmír a ľudská hlúposť sú nekonečné, aj keď tým vesmírom si nie som istý.“

Je to čudná veta a váženým čitateľom sa za ňu ospravedlňujem. Vraj v nej našli inšpiráciu. Ak je nekonečná ľudská hlúposť, čerpaním energie z takejto nekonečnej masy by sa dala získať nekonečná energia. Využili na to pripojenie ľudí na herné konzoly cez mozgové interlinky. Túto vetu som prepísal, ako mi ju povedali, lebo jej vôbec nerozumiem. Isté je, že ak do herných konzol pustia nejaké skvelé a populárne programy, ako „Svet hľadá superstar“ alebo „Moja stará varí lepšie ako tvoja“, tak sa v sieti začne zhromažďovať obrovská kopa energie.

Samozrejme, že sa aj v tomto kolosálnom objave začali vŕtať všelijakí čudáci, najmä z radov tých bláznivých pseudovedcov. Ale my vieme, kto je za tým. Celkom iste je to ten Bil Gejc a Šoroš. Oportunisti namietajú, že títo svetovládni zloduchovia už musia byť minimálne dvesto rokov mŕtvi, ale my neveríme. Však všetci na internete to vravia, takže to musí byť pravda. Ale my sa o nich postaráme. Len čo sa dajú do poriadku naše vojská, ktoré zviedli statočný boj Európy proti Ázii. Síce opäť nerozhodne, ale s vysokými stratami.

… koniec záznamu…

Našťastie, odkedy armádam zakázali narúšať komfort užívateľov internetu a hier, od toho veľkolepého dňa pred vyše sto rokmi sa boje obmedzujú len na obsadzovanie územia pešiakmi. Lebo akýsi mudrc povedal: „Územie nie je dobyté, pokiaľ naň nevstúpi noha pešiaka.“

… záznam (možno sa mi to hodí do ďalšej reportáže)…

Obete boli značné. Jednotky nepriateľa, ako aj naše, sa zo strategických dôvodov nechali vysadiť dronmi v obrovskej vzdialenosti, aby zmiatli nepriateľa. Boli od seba takmer tisíc metrov. Naši statoční vojaci sa vrhli do útoku. Všetkých päťdesiat. Päťdesiat najlepších vyberaných mužov a žien. Všetci musia byť schopní samostatnej chôdze. Po ubehnutí prvých desiatok metrov prišli aj prvé straty. Našich bohatierov začala kosiť dýchavičnosť a ukrutný hlad. Protivník nebol na tom lepšie. Naša rozviedka zistila, že protivníkovi vojaci utrpeli aj prvé infarkty. Na dvadsiatich metroch bol postup prerušený a boli privolané medicínske drony. Po taktickej prestávke sa naše jednotky dali opäť na postup. Bolo to kruté. Nepriateľ nám spôsobil prvé straty. Z reproduktorov kričali na našich statočných borcov urážlivé poznámky. Dokonca sa znížili aj k takej podlej veci, ako je „body shaming“. Bol som tam osobne. Niesol ma dron priamo v prednej línii, aby som mohol podať svedectvo o zákernosti nepriateľa aj pred ženevským tribunálom.

To je aj príčina môjho trestu. Dopustil som sa podobného priestupku ako nepriateľ a cez svoj megafón som zakričal urážlivé slová smerom k protivníkovi. Hanbím sa za to, ale trvám na svojich výrokoch. Nemali korektné rasové zastúpenie a celkom zjavne tam bolo najmenej o dve ženy menej ako mužov.

Uvedomujem si, aké je dôležité vyvážené a korektné zastúpenie všetkých rás, pohlaví (všetkých dvanástich) a napokon aj vekové zastúpenie. Veď kto by si nepamätal ten potupný rok, keď štartovala posledná raketa do kozmu a stalo sa veľké nešťastie. Len pripomeniem mladším čitateľom, že v priestore trysiek zaspal technik (nemal ani parapsychologické vzdelanie, takže bol očividne nedostatočne kvalifikovaný). Tento nešťastník zhorel pri štarte motorov. Ukázalo sa, že to bol černoch a heterosexuál. Svetová vyšetrovacia komisia incident uzavrela ako poľutovaniahodný, lebo v danom incidente utrpela iba jedna skupina obyvateľstva. Následne musel byť realizovaný ďalší štart motorov, aj keď bez rakety. Vybraní dobrovoľníci sa postavili do priestoru trysiek. Takto bola do bodky naplnená rasová aj rodová rovnosť. Pamätník umiestnený na tom mieste je absolútne prvý na svete, kde sú obete celkom presne zastúpené podľa poznatkov našich najlepších vedcov z odboru marketingu a manažmentu.

… koniec záznamu…

A čo už? Kašlem na vás. Odbil som si povinnú reportáž a po hodine sa mi skončil aj druhý trest. Môjmu avatarovi už musia vrátiť dubovú palicu pobitú klincami. S tým obyčajným konárom to bola nuda. Po týždni si idem teda opäť dobre zahrať. Už sa veľmi teším, ako budem opäť roztĺkať súperom hlavy a ako budú fŕkať mozgy!


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

28. marca
Jozef Miklovič