 |
Zobudila som sa pod veľkým košatým stromom. Bola som nahá, ale nebola mi zima. Lístie stromu ševelilo v rannom vetre, ale žiaden vietor som necítila. Postavila som sa na nohy a obzerala sa, kde to som.
Okolo mňa sa rozprestieral les. Stromy boli veľké a vyzerali prastaro, ich korunami prenikalo svetlo a to žiarilo na úzky lesný chodníček. Mala som pocit, že je to sen. Musel to byť sen. Poznala som toto miesto. Videla som ho vždy, keď som si ľahla spať. Vybrala som sa teda chodníčkom, zvedavá kam ma zavedie.
Vzduchom sa niesla vôňa jarných kvetov. Kráčala som chodníčkom, keď tu som si na jeho kraji všimla peň a na ňom driemajúcu mačku, čiernu ako uhoľ. Vlastne to nebola mačka, ale kocúr. Poznala som ho.
„Čertík, si to ty?“ spýtala som sa. Kocúr otvoril žlté oči a zdvihol hlavu. Veselo zamňaukal. Bol to on. Môj Čertík. Občas som ho vídavala v snoch. Aspoň odkedy som o neho pred troma zimami prišla. Podišla som k nemu a pohladila po jeho čiernom kožúšku. Ako odpoveď spokojne zapriadol. Chýbal mi.
„Pôjdeš so mnou ďalej po lesnom chodníčku?“ spýtala som sa ho a on ako na súhlas zoskočil z pňa. Spoločne sme vyrazili vpred.
Cestou sa mi myseľ vybrala smerom k tomu, čo som robila, než som si ľahla späť. Pamäť mi však v túto chvíľu veľmi neslúžila. Vybavoval sa mi len oheň. Ale čo to bol za oheň? Oheň z kozuba? Nie. Toto bol zlý oheň. Ničil a pálil. Nechcelo sa mi nad tým premýšľať.
Lesný chodníček sa náhle skončil, a predo mnou a Čertíkom sa rozprestierala veľká lúka. Pokrývala ju tráva toho najkrajšieho odtieňa zelenej, aký som kedy videla. Čupla som si a prešla dlaňou po jej steblách. Na dotyk bola veľmi príjemná, priamo lákala, aby som si do nej ľahla a spala. Ale nebudem predsa spať v sne. To by bolo hlúpe. Čertík sa rozbehol po lúke a ja som šla za ním.
Začula som nejaký zvuk. Znelo to ako bečanie oviec. Nemýlila som sa. Po chvíli som ich uvidela. Malé stádo, pasúce sa na lúke. Pripomínalo mi ovečky, aké chováme doma na farme. Len čo ma zbadali, pricupitali ku mne, aby ma privítali. Bolo medzi nimi aj drobné jahňa s čiernym fľakom v strede čela. Veľmi mi pripomínalo to, ktoré otec, ešte keď som bola malá, predal sedliakom, aby ho zabili a upiekli. Než ho odviedli, ukradla som ho a schovala. Nechcela som, aby mu ublížili. Otec sa vtedy poriadne nahneval. Od úsvitu k úsvitu som si nemohla sadnúť na zadok, takú bitku som dostala. Keby som aspoň to jahňa zachránila. Sedliaci ho však našli. Keď som sa to dozvedela, preplakala som celú noc. Snové jahniatko ku mne prišlo a štuchlo mi hlavičkou do nohy. Veselo zabečalo, akoby ma rado videlo. Kľakla som si k nemu a pohladila ho po drobnej hlávke.
Ovce sa ďalej pásli a ja som si ľahla do trávy. Jej steblá má na nahom tele príjemne šteklili. Čertík sa rozvalil vedľa mňa a hlasno odfukoval, ako vždy, keď sa mu dobre spalo. Po oblohe preletela vrana. Spomenula som si, ako som kedysi ošetrovala jednu vranu so zlomeným krídlom. Úplne sa zotavila a odletela kamsi preč. Kto vie, kde jej je teraz koniec. Dívala som sa na oblohu bez mrakov, priamo do slnka. Bolo to zvláštne. Normálne sa do slnka pozerať nedá, ale v tomto sne sa dalo. Páčil sa mi. Boli tu moji starí priatelia, o ktorých som sa s láskou starala.
Premýšľala som nad domovom a znova sa mi vybavoval oheň. Plamene. Plamene pohlcujúce náš dom. Prečo sa mi niečo také vybavuje? Veď sa nič také nestalo. Alebo áno? Ale prečo? A prečo spím, ak sa niečo také stalo?
Posadila som sa a objala si kolená. Bola som zmetená, vystrašená. Prečo mám v hlave tie strašné spomienky? Nechcem ich. Cítila som, ako sa ku mne Čertík pritúlil, akoby ma chcel upokojiť. Aj malé jahniatko sa k nemu pridalo. Dávalo mi to odvahu, ale stále som bola zmetená.
Spomeň si a pochopíš, ozval sa mi v hlave tajomný hlas. Vystrašene som sa postavila a otočila sa. Ostala som ohromená.
Po lúke smerom ku mne kráčal majestátny jeleň. Obrovské zlaté parožie sa mu na slnku lesklo, rovnako ako jeho svetlá srsť. V jeho čiernych očiach som videla nekonečno. Ten tajomný hlas patril jemu. Na čo si mám spomenúť? Čo pochopiť?
Je to dôvod, prečo si tu. Spomeň si, povedal jeleň. Cítila som, že ho musím poslúchnuť.
Oheň. Dom bol v plameňoch, stodola taktiež. Zvieratá vyplašene jačali. Bežala som otvoriť vráta, aby mohli utiecť do bezpečia. Pred horiacim domom stáli muži. Nebezpeční muži. To oni zapálili dom. Videla som otca, ležiaceho na zemi v kaluži krvi. Počula som hlasy. Mama! Kričala, aby som bežala do lesa. Jeden z mužov sa otočil a zbadal ma. Zdvihol luk. Bežala som. Šíp sa mi zaboril do chrbta a ja som spadla. Pohltila ma temnota.
Pozrela som sa na jeleňa a pochopila som. Toto nebol sen. Bola som mŕtva. Zabili ma. Ale kde to som?
Si tam, kam tvoja duša patrí, povedal jeleň, žila si krátko, ale starala si sa o zvieratá s láskou a úctou. Ctila si si prírodu a jej deti. Preto patríš sem. Do Divočiny.
Konečne som pochopila. Moju dušu zaplavil pokoj. Pozrela som sa na ovečky, stojace okolo mňa. Na Čertíka pod mojimi nohami. Na ramene mi pristála vrana a ja som vedela, že ju poznám. Bola som medzi tými, na ktorých mi najviac záležalo. Navždy. Pozrela som na jeleňa a poďakovala mu. Sklonil spokojne hlavu a nechal ma s mojimi priateľmi.
Vzala som Čertíka na ruky a vybrala sa dolu po lúke. Ovečky kráčali veselo za mnou.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.