Ohnivé pero - jar 2021: Večne mladá

ohnive pero

Nad hustými lesmi Bielych Karpát zavládla tma. Bola teplá augustová noc, jemný vánok šeptal po vrcholkoch stromov. Mesiac žiaril na oblohe v plnej nádhere a osvetľoval cestu starej žene, ktorá sa rýchlym krokom predierala lesom.

Nebola ďaleko od dohodnutého miesta, no stále nepočula nič okrem bežných zvukov noci. Ochranné kúzlo tentokrát muselo byť naozaj silné.

Po pár krokoch je do uší udrel hlasný spev, hudba a smiech. Ako keď sa človek vynorí z vody a vzdialené jednotvárne dunenie sa roztriešti na množstvo známych a rozdielnych zvukov. Akoby vstúpila do akejsi bubliny, z ktorej neunikne do okolitého sveta svetlo ani zvuk. Pred sebou uvidela plápolajúce ohne a mihotavé tiene.

Ocitla sa na priestrannej lúke zaliatej mesačným svitom, v jej strede horela vatra, ktorú obtancovávalo niekoľko nahých žien. Ich útle mladé telá sa okrem potu leskli aj masťami, ktorými sa pred tancom mazali. Niektoré z nich sa hystericky smiali, iné veselo spievali s rukami nad hlavou.

Kakofóniu dopĺňal kvílivý zvuk gájd a píšťal, do ktorých dula skupina žien hopkajúca pri odľahlom ohnisku. Gajdy z mŕtvych mačiek a flauty z kostí vydávali zvuk tak strašný, že obyčajný človek by sa z neho namieste zbláznil, zapchal si uši a utekal k najbližšiemu skalnému útesu, z ktorého by sa bez váhania vrhol strmhlav dolu.

Zúčastneným ženám však tieto zvuky spôsobovali potešenie a zneli im ako ten najsladší zvuk tohto sveta, rovnako tak aj Darvule. Na celom tele jej naskočili zimomriavky, dych sa jej zrýchlil a pohľad na nahé telá ju vzrušoval. Do nosa jej udrela silná vôňa durmanovej masti, ktorou boli dievčatá potreté, a zmes bylín, ktorých zväzky čmudili v malých postranných ohniskách.

Dnes tu je však z iného dôvodu. Dnes sa neprišla oddávať rozkoši a bezuzdnému veseliu. Pokračovala ďalej a lúku neresti nechala za sebou.


„Vitaj, sestra! Už ťa očakávame,“ prehovorila jedna zo starien, ktoré stáli pri veľkom kamennom stole. Na vyschnutých ovisnutých prsiach jej visel kostený náhrdelník, na hlave mala veniec z kvetov vlčieho maku a bolehlavu.

„To je ona?“ spýtala sa Darvula pri pohľade na mladé dievča, ktoré nehybne ležalo na kameni.

„Iste. Nebodaj si myslíš, že nebude spokojná?“začu­dovala sa korunovaná kňažka.

„Čo by som ja dala za také telo,“ vyprskla jedna zo zošuverených babizní a ostatné sa rozrehotali.

Darvula pristúpila ku kamennému oltáru a dôkladne si prezerala nahé telo. Bolo dokonalé. Hebká ružová pokožka, malé pevné ňadrá, prekrásna tvár. Dievča sťažka dýchalo a občas zastonalo, bolo omámené, zbavené všetkých svojich zmyslov.

„Bude spokojná,“ zhodnotila Darvula a pohladila ju. „Určite bude spokojná. Sama by som lepšiu nevybrala. Už len aby to vyšlo, mladá aby prežila. Ak sa to nezdarí, bojím sa, že Alžbeta už do ďalšieho splnu nevydrží. Bola na tom veľmi zle. Myslím, že máme poslednú možnosť, ako ju zachrániť.“

„Máš všetko, čo som ti kázala?“ spýtala sa kňažka.

„Mám.“

„Tak sa pusťme do práce! Sestry! Viete, čo robiť.“

Jedna stariga vytrhla Darvule kapsu z rúk a nazrela do nej. Prehrabla obsah a nevrlo pri tom zavrčala.

„Toto má byť čo?“ vytiahla uťatý malíček a ukázala ho hlavnej bosorke.

„Kázali ste mi akúkoľvek časť tela,“ bránila sa.

„To bude stačiť,“ uznala kňažná. „Vyzleč sa a priprav sa na obrad. Pomôžeš nám.“

„Neviem, či je to dobrý…“

„Neodporuj mi. Bola si jednou z mojich najlepších žiačok. A okrem toho, tvoje vedomie je s Alžbetou silne prepojené. V takomto prípade nám to môže pomôcť. Dole šaty! Dara, Marša, namažte ju!“

Darvula sa neochotne vyzliekla a ženy jej namazali trup zmesou durmanovej a blenovej masti, končatiny kohúťou krvou. Pristúpila k oltáru a spolu s tromi ďalšími bosorkami ho obkolesili. Chytili sa za ruky a za hlbokého mručania sa začali kymácať z jednej strany na druhú.

Piata žena kľačala pri ohni, v mažiari drvila bylinky a sypala ich do kotlíka, v ktorom už bublala akási hustá kašovitá zmes.

Poslednou účastníčkou rituálu bola samotná kňažka, ktorá si privoniavala k dymiacemu zväzku suchých bylín a s vyvrátenými očami začala bľabotať zaklínadlo.

Do kotlíku spadol malíček rozkrájaný na malé kúsky, potom prišla zmes rozdrvených bylín. Nasledoval prameň vlasov a znovu drvená zmes z mažiara. Ďalšou prísadou bola krv, ktorú Darvula doniesla v malom flakóne. Bola zrazená a bolo jej málo, za čo ju bosorka pri kotli počastovala nespokojným a prísnym pohľadom.

Kňažkin hlas výrazne stúpol, rovnako ako aj mrmlanie kymácajúceho sa sesterstva.

V kotli chýbala už iba jediná vec, a tou bola panenská krv. Bosorácky kruh sa roztrhol a k oltáru pristúpila kňažka. Odriekajúc dávnovekú zaklínaciu formulu kĺzala dlaňou dievčine od chodidiel stále vyššie. Pomalým pohybom jej roztiahla stehná a vnikla do jej lona. Po chvíli vytiahla dva zakrvácané prsty a okolostojace stareny zajasali. Kňažka uchopila nádobu, v ktorej už bol z kotlíku odobratý hustý elixír a ponorila do neho panenskou krvou zmáčané prsty. Nápoj, alebo skôr kaša, bola horúca a husto sa z nej parilo, no ona pri miešaní prstami nemihla brvou. Keď bol obsah nádoby dôkladne premiešaný, začala zmes mazať na telo dievčaťa.

Kruh okolo oltára sa znovu uzavrel, ženy sa chytili za ruky a znovu sa začali kývať a odriekať svoju časť zaklínadla.

Darvula pociťovala silné vnútorné pnutie. Prvýkrát sa osobne zúčastnila rituálu prevtelenia. Vedela, čo treba robiť, avšak účinky silných omamných mastí, bylín a samotných zaklínadiel sa nikdy nedali s istotou predvídať. Krútila sa jej hlava a prestávala vnímať okolie. Mysľou už opustila bosorácky kruh a posledné, čo svojím vnútorným zrakom videla krátko predtým, než upadla do bezvedomia, bola Alžbeta zvíjajúca sa v nepredstavi­teľných bolestiach na svojej posteli.


Po niekoľkých hodinách sa Darvula prebrala. Ženy okolo nej už boli pri vedomí, no na smrť vyčerpané. Schúlené sedeli okolo ohňa, mali triašku a popíjali akýsi zotavujúci nápoj. Prizvali ju k sebe, dali jej deku a misku s bylinkovým odvarom. V lese už panovalo naprosté ticho, skončil sa aj sabat na neďalekej lúke.

Spoza stromov vyšla kňažka, ktorá mala namiesto kvetného venca na hlave tŕňovú korunu.

„Stále nič?“ spýtala sa Darvula kňažky, keď sa k nim pripojila.

„Môže to trvať niekoľko hodín, kľudne aj dní. Musíme byť trpezlivé. My sme svoju úlohu splnili, zvyšok je na Alžbete.“

„Áno, všetko je teraz na nej.“

„Keď sa to podarí, musíte odísť. Preč, ďaleko. Už sme príliš veľa riskovali. Šesť rokov si vyhlásená za mŕtvu. Pochop, že keby ťa ktokoľvek z hradu či okolia spoznal, prídu na nás. Musíte odísť!“

„Dobre, odídeme. Prisahám!“


Tej samej noci sa z grófkinej komnaty, desiatky míľ od miesta čierneho obradu, ozýval krik. Už dlho sa hovorilo, že sa načisto pomiatla, a tak tomu nik nevenoval zvýšenú pozornosť. Každý, kto však tej noci začul ten hrôzostrašný rev, bral do ruky ruženec. Vedeli, že tá žena ja posadnutá diablom a prináša smolu im aj celému kraju. Ťažké srdce mali aj na palatína, ktorý ju neodsúdil a neupálil rovno na hranici ako ostatné čarodejnice, ktoré jej pomáhali.

Ďalšiu noc sa hlasné výkriky z grófkinej komnaty opakovali, dokonca mnohí začuli radostný smiech a spev.

Nasledujúceho dňa skoro ráno našli jej bezvládne telo ležiace na posteli. Na tvári vraj mala blažený úsmev.

A tak dvadsiatehoprvého augusta, roku pána tisícšesťstoš­trnásť, vyhlásil čachtický kastelán grófku Alžbetu Nádašdyovú, rodenú Báthoryovú, za mŕtvu.


V neďalekom lese na kamennom oltári, prebralo sa k životu mladé dievča. Zhlboka sa nadýchlo a od radosti sa ihneď rozplakalo.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

19. apríla
Roman Bátovský