Na rozvalinách mrakodrapu sedel muž. Vo svetle mesiaca sledoval snehové vločky ako ticho padajú na ruiny mesta.
Pohovka sa podo mnou prehýbala. Sedela som v budove, ktorú som nazývala dočasným útočiskom.
Sofia sa znovu obzrela a srdce jej zovrela úzkosť. Bol stále za ňou. Muž v čiernej vetrovke.
Zuzane sa zamarilo, že pri dverách niekto stojí. Ten pocit nebol nový. Prvýkrát si ho uvedomila asi pred troma dňami.
Spánok je fuč. Srdce mi bije ako zvon. Rýchlo vstávam z postele, trielim do detskej izby.
„Uznám, nie sme ani najlepší, ani najmúdrejší… ale robíme s tým, čo máme.“
Vošiel som do kancelárie a usadil sa za stôl. Zo zásuvky som vytiahol spis. Na prvej strane sa nachádzala fotografia, meno, dátum a miesto narodenia a rovnaké informácie o matke.
Před závěrečnými zkouškami třetího ročníku Kouzelnické Akademie byla Karolína nervóznější než obvykle.
Kalendár
Když byl Rijen ještě malý kluk, mnohokrát tuhle hru hrál s dětmi. Posedali si do kruhu a jeden z nich byl vlk.
Vitajte pri sledovaní ďalšieho dielu relácie Navarme si exotiku. Som vaša moderátorka Arven Nimrondel, sprievodkyňa kulinárskymi zážitkami.
Tlumená hudba, svíčky, drink dle vlastního gusta a dvacetkrát pět minut. To byl plán tohoto večera.
Meč, ukovaný z mäkkého materiálu, sa odrazil od krku. Zanechal nepatrný zárez a trestanec vyrazil bolestivý škrek.
Drahý příteli. Prošel jsem si výsledky vašeho výzkumu vskutku pečlivě. Bez přehánění jsou doslova fascinující.
Pohřeb. Kdysi smutná událost, dnes způsob, jak se setkat se známými a užít si naposledy zemřelého, než bude jeho tělo změněno rozkladnými procesy na biomasu a duše očištěna.
V miestnosti osvetlenej veľkými gotickými oknami sedí na drevených stoličkách dvojica pánov. Za normálnych okolností by tu sedeli traja, ale dnes, aj podľa ich slov, nenastali normálne okolnosti.
Traduje sa taká legenda, niektorí to možno nazvú povedačka. Stalo sa to dávno, Island už dostal meno od boha ohňa a chaosu Lokiho.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd.
Tieňové postavy vysokého vzrastu tancujú vôkol modrého koberca.
V miestnosti plnej mužov v plášťoch stoja vedľa seba dvaja ľudia, ktorí do kolektívu očividne nezapadajú.
„Zlatko! Prišiel ti virtuálny sen!“ Juraj si bez slova vzal obálku. Že zlatko, pomyslel si. Keď ju pred dvoma mesiacmi našiel s milencom v posteli, tak zlatkom asi nebol
Bojovná princezná práve získala všetko, na čom jej záležalo. Je pasovaná za elitného rytiera i za najvyššiu veliteľku spojených armád súčasne.
„Neverím, že som sa na toto dal.“ Denis si s nedôverou premeriaval eskalátor smerujúci dolu.
Ručičky zlatých hodiniek pomaly tikali smerom k hodine dvanástej. Ich návrat do náprsného vrecka sprevádzalo zacinkanie retiazky.
Agur si sadla na kameň blízko prameňa. Čerstvo uloveného tundrového zajaca odložila nabok, spolu s otiepkou dreva a oštepom.
V prísne stráženom komplexe sa schádzajú tí najpovolanejší. Experti na najrôznejšie zbrane.
Bohovia sú mŕtvi. Prvý zomrel boh lásky a posledný boh nádeje.
Ticho a nádherný pokoj. Ponorený do snov prehľadávam časové obdobia.
Cyprián se potil tak, že mu jednotlivé krůpěje stékaly po tváři.