„Moja verzia Duny má byť vernou adaptáciou a nie mojou
interpretáciou
Herbertovej knihy,“ povedal John Harrison režisér a scenárista
v jednom z interview o tejto televíznej minisérii.
Prvým dielom Harryho Pottera som bol nadšený. Druhý ma trochu sklamal,
zdal
sa mi len vynúteným opakovaním úspešného vzorca. Preto som tretí diel
začínal čítať s miernymi obavami. Ale hneď na začiatku musím
povedať – nepotvrdili sa. Práve naopak.
Mars je nešťastná planéta. Nielen že všetky výpravy na ňu končia
fiaskom a umierajú pri nich ľudia, ale ešte sa aj o tom natáčajú
nevydarené filmy…
Raz za tridsať rokov dosiahne slnečná aktivita takú intenzitu, že nad
New
Yorkom sa objaví polárna žiara. Tak sa stalo aj v roku 1999. John
Sullivan,
policajt, čerstvo opustený priateľkou a dlhodobo traumatizovaný
tragickou
smrťou otca, sa utešuje fľašou whisky. Náhodou nájde vo veciach po
otcovi
starú vysielačku, zapne ju a čuduje sa, že niekto v čase internetu
ešte
komunikuje takto primitívne…
Neviem, či dobre počítam, ale máme tu už dvadsiaty štvrtý príbeh
zo
Zeměplochy. Ak by niekto podľa názvu dedukoval, že to bude mať čosi
spoločné s Piatym elementom, či zeměplošským kozmickým výskumom, tak
by
sa hlboko mýlil.
V záplave filmov a seriálov, ktoré sa na nás valia prostredníctvom
kín,
televízie a videa, sú práve rozprávky stále tým žánrom, kde sa
najvýraznejšie prejavujú kultúrne rozdiely medzi národmi (ak
prižmúrime
oči nad extrémne univerzálnymi disneyovkami). Dokážeme bez výhrad
prijímať štylizácie českých a slovenských rozprávok. Vylomeniny
Popelky,
Lotranda alebo Perinbaby sú pre nás také prirodzené, ako otvára…
O dvesto rokov ľudstvo lieta ku hviezdam. Vesmírne lety objavili stopy
niekoľkých civilizácií. Jedna z nich postavila nádherné monumenty
roztrúsené po celom ramene galaxie. A potom zmizla. Aký význam majú
tie
monumenty? Kam odišli ich stavitelia?
Kadiaľ vedie hraničná čiara medzi historickým románom zo stredoveku
či
staroveku a fantasy príbehom? Vydavateľstvo Ikar vydáva sériu
historických
románov z antického prostredia. Jeden z nich, Pieseň o Tróji, ktorý
prezentuje príbeh zahalený hmlou tridsiatich troch storočí, v ktorom sa
historické udalosti neoddeliteľne miešajú s mýtmi, môžeme považovať
na
fantasy.
Mám rád poviedky. Autor v nich nie je zviazaný veľkými
investíciami,
ktoré sú nutné u románov, môže si dovoliť experimentovať, nebrať
príliš ohľad na predpokladaného cieľového čitateľa a písať tak, ako
mu
zobák narástol. Preto aj autori, ktorých romány sa mi nepáčia, ma
občas
veľmi príjemne prekvapia svojou poviedkou. Od Gardnera Dozoisa som síce
žiadny román nečítal, zato vlastním niekoľko zbierok Year'…
Najdôležitejšie upozornenia pre cestovateľov smerom do centra
galaxie:
Nespoliehajte na to, že ste vybavení neuveriteľnou technikou z okrajov
galaxie (z úrovne „Transcendentu“) postavenou niektorou z Mocností.
Možno ste si všimli, že už tu, v galaktickej „Slupke“, tá
najzložitejšia technika občas prestáva pracovať.
Kalendár
A potom ho vysotia z dverí. Jonachovi skĺzne noha z druhého
z troch
schodov, ktoré vyvyšujú dvere nad úroveň uličky a tvrdo dopadne dlaňami
a
ľavým kolenom na hladené kamene, takmer prikryté zmesou odpadkov a
slamy.
Obdĺžnik dverí vyplní široká postava. Tučná tvár s červenými
lícami, plešina. Kalder. „Sám si uznal, že podpis tvojho otca, nech mu
je
zem ľahká, je pravý.“ začne takmer ospravedlňujúcim tó…
Pod vplyvom správ zo sveta o horúčke zvanej Harry Potter som bol
veľmi
zvedavý na prvý diel tejto fantasy série pre deti, ktorý nedávno
vyšiel
v češtine pod názvom Harry Potter a kámen mudrců. A musím povedať,
že
sklamaný som rozhodne nebol. Knižku som zhltol na jeden dúšok.
Uniesol ma drak. „Zbaľ si veci a nezabudni zubnú kefku. Neznášam,
keď
niekomu smrdí z huby.“ hovorí a vypúšťa z nozdier kúdoľ
štipľavého
dymu. Cestou ešte stíham hodiť pohľad do zrkadla v predsieni. Hmmm…
žiadnu princeznú tam nevidím. „Som dračica, ak si si nevšimol.“
hovorí
drak, vlastne dračica, už v jaskyni. (Pozn. autora – opis dračice:
Dračica má štyri nohy, jednu hlavu a jeden pár krídel. Ce…
Prológ: Piata zastávka trolejbusu číslo štyri, zbežná kontrola
názvu
zastávky, pretože ohlasovanie zastávok, túto prešovskú vymoženosť,
fatálne kazil chrchlajúci reproduktor. Potom zorientovanie mapky podľa
pozemských orientačných bodov (slnko je dokonale zakryté mrakmi, takže
ukazovateľ severu na mape je nanič). Mierny povzdych, že jej autor mohol
trochu viac dbať aj na proporcie. A čo nevidím – hlavný organiz