Recenzia - Stephen King: Noční směna

Noční směna 2018

„A co bylo potom?“
„Pohřbili jsme ho.“

Noční směna je dnes už klasická zbierka poviedok Stephena Kinga. Možno najlepšia. Mám rád aj Všechno je definitivní a Mlhu (a samozrejme geniálne Čtyři roční doby, ale to sú skôr novely). Avšak Noční směna je Noční směna. Cez to vlak nechodí.

Zároveň ide o jednu z prvých kníh slávneho obyvateľa štátu Maine, ktorá sa ku mne dostala. Odohralo sa to ešte v detstve, kedy som síce bol náruživým návštevníkom našej mestskej knižnice, ale mali sme ju rozdelenú na detské a dospelé oddelenie. Do druhého mali deti vstup zakázaný. Lenže v ňom sa nachádzali najlepšie knihy! Našťastie som mal staršiu sestru, ktorá mi odtiaľ nosila veci, ktoré som chcel. Knihy Stephena Kinga. Takže keď sa na trhu objavila nová reedícia kultovej Nočnej směny, vedel som, že ju musím mať. Pretože čo? Pretože detská láska nehrdzavie.

Starší čitatelia zbierku určite poznajú z úplne prvého vydania v našich končinách. Bolo to v roku 1993, šlo o slovenský preklad a na obálke trónil čudný strašiak do maku, ehm, kukurice. Čitatelia si zbierku obľúbili a následne vyšla (už v českých prekladoch) ešte v rokoch 1996 a 2009 (za zmienku však stojí aj rok 1992, keď vyšla zbierka Mrtví se někdy vracejí, pozostávajúca z výberu poviedok práve z pôvodnej Nočnej směny, obsahovala však iba hanblivých osem kúskov). Zatiaľ posledné vydanie (opäť české) sa na temnotu sveta vydralo minulý rok, pričom vydavateľstvo na obálku, možno prekvapivo, použilo plagát ku krátkometrážnemu filmu Robina Kašpaříka Jsem brána, ktorý bol v roku 2017 natočený na motívy Kingovej poviedky (obsiahnutej aj v tejto zbierke).

Reedícia sa od pôvodnej slovenskej líši v mnohých veciach. Je to paperback, to po prvé. Po druhé, obsahuje dva bonusové texty – skvelý úvod spisovateľa Johna D. MacDonalda a rovnako skvelý predhovor samotného Kinga. A po tretie, nájdete v nej spolu až dvadsať poviedok. Teda rozhodne oveľa viac ako v skromnom a dosť brutálne okresanom starom slovenskom vydaní (alebo vo „falošnom“ vydaní Mrtví se někdy vracejí). Dnes si ich postupne rozoberieme.

Prokletí Jeruzalémské denníkovou formou rozpráva príbeh (kvázi)opustenej prastarej dediny v lesoch, do ktorej sa začne starať hlavný hrdina. A to nemal robiť. Pretože to nedopadne dobre. Nie veru. Vôbec nedopadne dobre.

Noční směna je už klasika. Pojednáva o extra mizernej nočnej šichte-šlichte, počas ktorej musia demotivovaní zamestnanci pre premotivovaného šéfa zostúpiť do podzemných priestorov firmy, aby ich upratali. V temnote, do ktorej desaťročia nevstúpila ľudská noha, však číha zlo, ktoré nemali provokovať.

Parádna, priamočiara vec. V roku 1990 sa dočkala prehliadaného, ale prekvapivo nie zlého japonsko-amerického filmového spracovania, ktoré prišlo s viacerými inováciami oproti poviedke (pribudol deratizér v podaní Brada „Chuckyho“ Dourifa alebo ženská hrdinka).

Noční příboj v slovenskej verzii nebol. A bolo to tak lepšie. Je vytrhnutý z kontextu. Ale je nám jasné, že presne tak to autor chcel a možno paradoxne práve vďaka tomu je poviedka aspoň trochu pôsobivá a mrazivá. Viac chvály na krátky príbeh o jednej veľmi svinskej epidémii nie som schopný nájsť. Nuda. Poviedku môžeme vnímať ako prequel k románu Svědectví.

Ani Jsem brána sa v slovenskom vydaní neotvárala. Kingovi sci-fi nikdy nešlo. Príbeh o astronautovi, ktorý sa na Zem vrátil s prekvapením, môžete poznať už zo spomínaného českého kraťasu.

Šroťák je o vraždiacom mangli. Stručné, úderné, ale predsa len menej pôsobivé, než mohlo – a malo –, byť. Oceňujem otvorený koniec (ktorý bol „skopírovaný“ aj do Šedej hmoty). Šroťák sa filmovej verzie dočkal v polovici 90. rokov v hlavnej úlohe s Tedom Levinom (Mlčanie jahniat, Monk), ale keďže predloha je naozaj krátka, scenár musel byť natiahnutý na celovečernú minutáž a do príbehu pribudli nové prvky na čele s Robertom „Freddym“ Englundom v úlohe démonického riaditeľa práčovne. Nie úplne márna snímka sa dočkala dvoch sequelov.

Kostlivec sa v slovenskom vydaní volal Bubák a bol o… bubákovi. Ale aj o detských strachoch. O tom, že niektorí bubáci možno skutočne existujú. A existujú aj otcovia, ktorí si myslia, že ak budú pri výchove prehnane tvrdí, niečo tým dosiahnu. Nakoniec ale dosiahnu jedinú, mimoriadne tragickú vec. Poviedka sa dočkala filmového spracovania aspoň v podobe krátkej metráže z roku 1982.

Parádna Šedá hmota je jedna z mojich najobľúbenejších hororových záležitostí od Stephena. Rázne, nechutné, drsné, s mrazivým finále a s tomu odpovedajúcou koncovkou. V roku 2012 podľa poviedky vznikol krátkometrážny fil­m.

Na Bojiště sa premení byt s nájomným vrahom a spolu s ním prišla na scénu i jedna z najslabších poviedok zbierky. Zápletka je rovnakou mierou chytľavá ako bizarná (zabijak vs. rota oživených umelohmotných vojačikov). Poviedka sa určite niekomu bude páčiť, ale ja to nie som a ani nikdy nebudem. V roku 2006 bola sfilmovaná v rámci televízneho cyklu Nightmares and Dreamscapes: From the Stories of Stephen King s Williamom Hurtom v titulnej úlohe.

Tak a je to tu. Náklaďáky. To je „ten“ inkriminovaný páchateľ, ktorý Kingovi svojho času nalomil väz. Uspokojivá poviedka o vzbúrených autách sa v roku 1986 prebojovala na filmové plátna. Režíroval ju osobne sám pán King a bol to jeden z najkurióznejších hororov desaťročia. A hral v ňom Emilio Estevez. A bol tam vraždiaci automat na plechovky. A vulgárny bankomat. O jedenásť rokov neskôr poviedku ešte raz sfilmovali Kanaďania. Hádajte, ako to dopadlo.

Mrtví se někdy vracejí vychádza zo skvelého nápadu. Predstavte si, že ste učiteľ a jedného dňa vám do triedy pribudnú duchovia žiakov, ktorí vám ako malému zavraždili brata. Výsledok bohužiaľ nie je príliš podmanivý ani pútavý. Končí sa rýchlo, vycucane z prsta, ako keby to chcel spisovateľ mať čím skôr z krku. Čo je vlastne super, aspoň to máte čím z krku aj vy. Aj toto bolo sfilmované (konkrétne v roku 1991) a nasledovali dve pokračovania.

Už keď som Jahodové jaro čítal ako malý, uchvátila ma jeho fascinujúca, pútavá, opantávajúca atmosféra zvláštnej časti ročného obdobia. Atmosféra, do ktorej som sa ponoril ako do hustého sirupu a zostal v nej nemilosrdne uväznený. Som rád, že keď som sa k nej po desaťročiach vrátil, stále bola prítomná.

Římsa je ďalšia z dlhého radu poviedok tejto zbierky, ktoré sa môžu pochváliť zábavnou zápletkou. Mafián mal ženu a tá mala milenca. Mafián na to prišiel a milencovi dal šancu zachrániť sa (a dostať milenku a peniaze). Stačí prejsť po párcentimetrovej rímse, ktorá sa nachádza po obvode okolo zločincovho luxusného apartmánu. V pekne hnusnej výške. Hororom sa to vážne nedá nazvať, ale nebolo to zle napísané. Len to nudilo. Zbierka určite obsahuje stokrát lepšie kusy.

Trávnikára zrejme poznáte aj ako báječne zlý sci-fi horor z roku 1992 s Pierceom Brosnanom a Jeffom Faheym (neskôr sa dočkal sequelu). S poviedkou nemá spoločné v podstate vôbec nič. Poviedka je lepšia a hlavne hororovejšia, hoci zároveň bizarnejšia a úchylnejšia. Čo niekedy bohato stačí.

Nekuřáci, a.s. je jeden z textov, o ktorých si poviete, že majú skvelú zápletku. No nevyplýva z nej skvelý príbeh. Ak ste fajčiari, môžete sa odnaučiť od nikotínu aj jedným značne špecifickým spôsobom. Námet bol sfilmovaný v roku 1985 v rámci poviedkového filmu Mačacie oko a hlavnú rolu v ňom stelesnil James Woods.

Já vím, co potřebuješ. Slabší kus o veciach medzi nebom a zemou, s ktorými keď viete spolupracovať, môžete si všeličo vybaviť. Aj lásku. Alebo nie? Slušné, ku koncu solídne mrazivé, ale mňa to ktovieako neoslovilo.

Aj Děti kukuřice poznáme z filmového spracovania. Dokonca z dvoch – najskôr v roku 1984, ktoré sme v minulosti preberali vo filmovom Retre, a následne v roku 2009 (ktoré bolo záverom vernejšie poviedkovému koncu, na rozdiel od prvého filmu, ktorý mal záver riadne hlúpy). Okrem týchto dvoch filmov sme sa dočkali množstva sequelov, ktoré boli viac či menej príšerné.

Poviedka je však skvelá. Autor ju nenaťahuje, ide k veci a končí skôr, než by ste začali zívať. Buduje zlovestnú, tiesnivú a nepríjemnú atmosféru amerického poľnohospodárskeho mestečka Gatlin, kde sa zastavil čas. Čo sa tu stalo? Kde sú dospelí? Prečo sú ceny v (pozatváraných) obchodoch na úrovni cien spred niekoľkých rokov? V Gatline vládne podozrivo hrobové ticho, narúšané len šumením kukurice, ktorá rastie všade naokolo. Jedinou udržiavanou budovou v meste je kostol. Škvrnou na kráse poviedky je fakt, že autor ju možno nemá z vlastnej hlavy. Na svetlo sveta sa dostala v roku 1977, teda rok po premiére španielskeho hororu známeho pod prekladom Who Can Kill a Child? o manželskom páre v opustenom mestečku, ktorého dospelú populáciu deti brutálne vyvraždili.

Poslední příčka žebříku je jedným z najsilnejších a najdojemnejších príbehov, aké Stephen King kedy napísal. Je strašne smutný a krutý, ale tak to v živote niekedy chodí. Niekedy naša ľahostajnosť spôsobí veci, z ktorých sa už nikdy nespamätáme. „Počítám, že ji nejspíš unavovalo čekat.“

Muž, který miloval květiny. Nenáročná jednohubka s netradične kingovským dejom a s až príliš typickou kingovskou koncovkou.

Na dobrou noc sa môže suverénne postaviť po boku najlepších Kingových poviedok z tejto zbierky. Úsporný a komorný príbeh sa odohráva uprostred zimy, ale mrazivý by bol aj počas leta. Možno tam to dievčatko stojí dodnes. A čaká na pusu.

Žena v pokoji neosloví. Ako záver dobrej zbierky by som zvolil inú poviedku, napríklad Na dobrou noc.

Zbierke Noční směna ťažko niečo vytknúť. Niečo by sa však našlo. Ja by som (kvôli lepšej prehľadnosti) ocenil, ak by v záhlaví každej strany bolo napísané, aká poviedka na nej je. A hodili by sa dodatky na konci, kde by sa čitateľ dozvedel, ktorá poviedka bola kedy, prečo a za akých okolností napísaná.

Kniha obsahuje aj slabé, čudné, nezáživné, WTF a v lepšom prípade priemerné poviedky. Niekedy to tak so zbierkami, antológiami a zborníkmi chodí. No obsahuje tiež plno prvotriednych, špičkových a kultových poviedok, ktoré si idú rovno za svojím a neberú rukojemníkov. Mohlo by sa zdať, že napísať niečo také jednoduché je jednoduché, ale opak je pravdou.

Nočnej směny môžeme cítiť, že toto bol ešte King z reality. King, ktorý vedel, ako ľudia rozprávajú, ako sa správajú a aké ťažké majú životy. Často sú prítomné temné konce, keď hrdinovia bitky vyhrali, no vojny nie. Neskôr sa z Kinga stal možno človek, neviem, ale určite sa z neho stal iný spisovateľ. Ale to už je iný príbeh.


Noční směna
Žáner: horor, dráma, sci-fi, triler
Autor: Stephen King
Vydavateľstvo: Beta-Dobrovský
Rok vydania: 2018
Jazyk: český
Preklad: Ivan Němeček, Pavel Medek
Počet strán: 472
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–7306–980–3


Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.

Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.


4. septembra
Ivan Kučera