Recenzia – Monika Šimkovičová: Caligo

Caligo - obálka

Postapo romány majú niečo do seba. Je to možno pravdivosťou temných a ešte temnejších predpovedí. Našu Zem, ktorú už po toľké desaťročia s chuťou devastujeme, raz môže čakať postapo budúcnosť. Lenže čo potom bude s nami? Naozaj dokážeme prežiť, ako sa to darí knižným hrdinom? To nikto netuší. S predpoveďou našej katastrofálnej budúcnosti sa stretneme aj v druhom dielku Moniky Šimkovičovej.


Zničiť a utiecť. Aj to je riešenie.

Zem je natoľko spustošená, že sa na nej už takmer nedá jestvovať. Jedinú záchranu vidí ľudstvo v odlete na novú planétu SOLU. Robia sa prieskumy a stavajú koráby, za zásluhy sa udeľujú povolenia odletieť. Väčšina obyvateľstva sú vigili od narodenia. Už nepotrebujú žiadne sérum potláčajúce spánok. Avšak rovnako, ako mnoho vigilov kedysi, občas veľmi túžia spať a hlavne snívať.

Iba niektorí dostali výsadu letieť na SOLU. Ervyn je syn muža, ktorý riadi všetky veci okolo kolonizácie novej planéty a budovania vesmírnej flotily, a tak má informácie z prvej ruky. Pár rokov pred odletom preto vyhlási svoju malú buričskú vojnu. Na jeho stranu sa pridá mnoho mladých. V skupinkách sa usadia na takzvaných bezpečných miestach, o ktorých sa Ervyn náhodou dozvedel. Dostanú meno Tumultovia. Na týchto miestach je stále krásna príroda, čo jesť, kde bývať, a to nie je všetko, čo nových obyvateľov čaká…

Ľudia po celom svete začali postupne zabúdať na svoju minulosť. Je to asi nejaká epidémia. Nebola by prvá a zrejme ani posledná. No čo sa stane, ak zanikne ostatná spomienka? Súvisí táto strata pamäte s rastlinou, ktorá sa jedného dňa objavila a rýchlo sa rozšírila po celej planéte? Má krásne červené kvety. Dobre sa jej darí na pustatine, ale aj pod morom a všetci ju svorne ochraňujú.

Výskumníci zo S.P.E.R.A. pod vedením Dr. Simona zase chránia spomienky. Používajú na to pár výnimočných ľudí, takzvaných Ditariov, ktorí nezabúdajú vôbec nič. Pamätajú si do detailu, čo sa im kedy stalo. Až na jedno, či viac hluchých časových období. Tieto pamäťové diery sú záhada, odborne nazývaná Caligo. Andrea je tiež Ditarius. Je prapravnučkou Rodena, vynálezcu preparátu R24, vďaka ktorému ľudstvo existuje bez potreby spánku.

Je to už jedenásť, možno aj dvanásť rokov, čo koráby odleteli na SOLU. Doma postupne vychádzajú na svetlo veci, ktoré mali zostať navždy utajené a menia všetko. Vrátane osídľovania novej vesmírnej vlasti, pozemských prírodných pohrôm aj bezpečných miest. To, čo sa zo začiatku podobalo na snahu o záchranu, v novom svetle dostáva nový, nebezpečný odtieň. Skomplikovali sa vzťahy, výskumy, aj pomery prežívajúcich na Zemi. Je situácia naozaj taká zlá? Ovplyvnia nasledujúce udalosti Ervyna, Andreu a ich priateľov? Či sa skôr treba spýtať, či oni spôsobia zmeny v histórii sveta? Všeličo je možné…


Suma sumárum aj nesumárum

Vigil, predchádzajúci román Moniky Šimkovičovej mal nejaké nedostatky, no bola to nápaditá a v celku dobre napísaná kniha. To sa, bohužiaľ, o jeho voľnom pokračovaní Caligo povedať nedá. Autorka zo začiatku preskakuje medzi jednotlivými udalosťami a postavami ktoré k nim patria, takže čitateľ má chvíľami problém priradiť mená k správnym osobám a k epizódam s ktorými súvisia. Ku koncu sa zase príbeh zrýchľuje a miestami sa stáva nepresvedčivý – vďaka dialógom, množstvu prepletených dejových línií a myšlienkam, ktorým rozumie možno len autorka a jej postavy. Román čiastočne vychádza z príbehov opísaných vo Vigile. Ak ste ho nečítali, zmysel možno pochopíte, no neporozumiete niektorým faktom.

Kým vo Vigile sa autorka dialógom väčšinou vyhla tým, že jednotlivé časti tvorili dojem zápiskov z denníka či dôverného rozprávania postavy, v Caligo sa im ubrániť nedalo. Sú však silené, často až neskutočne naivné a nevierohodné, čím dej veľmi trpí. No netrápia ho len dialógy. Ďalší problém je zápletka samotná. Všetka príroda je znivočená, na planétu prší dážď z kyseliny sírovej, vybuchujú sopky, trhajú sa kontinenty, bielkoviny sú denaturované, pôde chýbajú živiny a mikroorganizmy, niet čo jesť. A predsa sa na Zemi nachádzajú miesta nedotknuté touto katastrofou celosvetových rozmerov, kam môžu mladí ľudia utiecť kde môžu žiť. Je to vôbec možné? Veď všade platia rovnaké prírodné zákony, tie kúsky zeme obmývajú rovnaké moria, pretekajú nimi tie isté rieky, ako cez postihnuté krajiny, a ani vzduch nie je iný, než na zvyšku sveta.

Takže mužný čitateľ, krásna čitateľka, ak ti stačí zaujímavý fantastický príbeh o úžasných nespáčoch, spomienkach, v ktorých sa dá pohybovať podľa ľubovôle, či mladých, ktorí sa rozhodli napriek apokalyptickým predpovediam opustiť svoje rodiny a zostať žiť na Zemi, a nepotrebuješ k tomu logiku, či uveriteľné dialógy, Caligo je oddychovka presne pre teba.

Knihu Caligo si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Caligo si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse momentálne so zľavou 50 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Caligo
Žáner: science fiction
Autorka: Minoka Šimkovičová
Vydavateľstvo: Publixing Ltd.
Rok vydania: 2019
Počet strán: 230
Väzba: brožovaná
ISBN: 9780992757328


Pod týmto linkom nájdete články od Eny na Fandom.sk.


Súvisiaci link

Recenzia – Monika Šimkovičová: Vigil


14. mája
Ena