 |
Na počiatku bolo slovo…
Nie, na počiatku bol článok o tom, že spisovateľka nemohla vydať svoju knihu na Slovensku. Vraj sci-fi je menšinový žáner a takmer nikoho nezaujíma. Samozrejme, že tento výrok mierne zatriasol pomerne početnou komunitou scifistov a fantastov u nás. Záujem vzbudilo aj zistenie, že Monika Šimkovičová je za hranicami predstavovaná sťa naša najlepšia autorka sci-fi za rok 2017. Prečo ju teda doma nepoznáme? Takúto zaujímavú osobu je treba našim čitateľom predstaviť. Vydavateľstvo mi ochotne prisľúbilo zaslať jeden recenzný výtlačok románu Vigil ktorý som, žiaľ, dostala až po dopísaní a odovzdaní recenzie. Takže sa to nezaobišlo bez prepisovania úvodu.
Monika Šimkovičová už napísala štyri romány. Na svojej stránke uvádza, že najskôr jej vyšla zbierka poviedok Utajené skutočnosti. No tisícovka výtlačkov jednoducho zmizla a nikdy sa do predaja nedostala (informácia z prebalu knihy Vigil). Vigil našťastie skončil na pultoch kníhkupectiev, kde som ho našla a kúpila si ho. A o čom je?
Martha, Roden, Samuel… sú vigilmi. Ondrey, Vincent a Claudia sú ľudia, ktorí sú s nimi nejakým spôsobom citovo spojení.
Roden s Ondreyom vynašli preparát R24, vďaka ktorému nepotrebujete spať. Stávate sa pánmi všetkých 24 hodín dňa. Po čase medzi vedcami zavládli veľké nezhody a náhle sa rozišli.
Samuel je umelec a celý svoj život miluje Claudiu. No tá od neho neustále odchádza zachraňovať svet, hoci on cíti, že zachrániť by mala hlavne jeho. Len to nevie správne nahlas povedať…
Martha Neff je spojená so všetkými. Je im priateľkou, dôverníčkou aj tým, kto ich vždy stmelí dokopy. Náhodou stretne Vincetna, šarmantného a inteligentného muža, a okamžite vie, že stretla lásku svojho života.
Vôbec nepotrebujú spať. Pomocou tabletky je mozog vigilov schopný chemickou cestou nastoliť stav, ku ktorému dochádza počas spánku. Ak si vezmete zázrak menom R24 dvakrát, musíte ho už brať stále, lebo zomriete. Potom môžete naplno využívať všetok čas na prácu, oddych, lásku. No neprináša to iba samé pozitíva. Svet postupne fialovie, stráca sa fantázia, tvorivosť a niektorí zisťujú, že im obyčajný ľudský spánok chýba. Oveľa príjemnejšie a jednoduchšie je všetky svoje žiale, neúspechy či depresie aspoň čiastočne prespať. Oddýchnuť si od premýšľania. No bude niekedy možné tento proces zvrátiť?
Kniha sa skladá zo šiestich samostatných poviedok (Roden, Lilly, Oko zlatého hada, Kulli tuktu, Cayo, Vigil). Každá z nich je rozpovedaná jednou z postáv, ktoré spisovateľka predstavila hneď na začiatku, v novele. O tej by sa dalo povedať, že je akýmsi úvodom k celej knihe. Ostatné poviedky zahŕňajú a vysvetľujú už známe a spomínané udalosti, no z pohľadu ostatných zúčastnených osôb.
Všetky rozprávania sú svojím spôsobom zaujímavé, každý človek vidí tú istú situáciu trošku inak. Pravda je moja, tvoja, naša… záleží na konkrétnej osobe a jej schopnosti problémy vidieť a riešiť. Monika Šimkovičová však nedokázala do týchto príbehov vsunúť to najdôležitejšie – autentickosť. Pri čítaní môžete mať pocit, že do kože hrdinu, ktorý vám približuje príbeh zo svojej perspektívy, sa obliekol niekto iný a ten len nezúčastnene opakuje jeho zážitky, reprodukuje nám najvnútornejšie pocity a myšlienky.
Niektoré z rozprávaní (u tých lepších, iba niektoré časti) sú akoby mechanickým prepisom udalostí a čitateľ bude márne hľadať nejaké skutočné emócie či atmosféru, ktoré by ho dokázali vtiahnuť do deja, chytiť za srdce. Hoci udalosti, ktoré postavy prežívajú, by naozaj mohli zahrať na citlivú strunu, nedokážu vás pohltiť a prinútiť aktívne vnímať ten príbeh spolu s nimi. Prečítate, odložíte, zabudnete. Napriek jedinečnosti sa vás rozprávania nijako nedotknú. Čo je škoda, lebo tieto poviedky na to potenciál majú.
Text bol poňatý ako zápisky z denníka či rozprávanie, zdôverovanie sa tej či onej postavy. Z toho dôvodu je členený do kratších, prípadne stredne dlhých odsekov. Hlavne v prvej novele sú nedostatočne zreteľbe oddelené. Toto spôsobuje menší zmätok, keď v deji zrazu skočíte na úplne inú myšlienku, než o ktorej ste práve čítali.
Niektorých čitateľov môže priam iritovať postava dokonalej Marthy Neff, ktorá je akousi superženou, bohyňou a aj v sedemdesiatke vyzerá úžasne sexi a mlado. Má vkus, prekypuje humorom, všetci ju potrebujú, milujú, radia sa s ňou, všetkým ochotne pomáha… Pri tom, ako ju ostatné postavy (okrem Ondreya, za čo mu patrí chvála) opisujú, budete mať občas pocit, že ste siahli po knihe úplne iného žánru. Jednoducho, všetkého veľa škodí. Aj dokonalosti.
Ďalšia vec, ktorá môže v texte čitateľa zaraziť, je používanie nadávok. Možno si autorka myslela, že tým dodá textu tú správnu šťavu. No žiaľ, vo väčšine prípadov by postavy vyzneli prirodzenejšie a uveriteľnejšie, keby im do úst zbytočne nekládla slová, aké sa k nim nehodia. Keďže kniha je rozprávaním jednotlivých hrdinov, dialógov našťastie v texte veľa nie je.
Vigil je zaujímavý počin či snaha o úvahu, ako by žili a správali sa ľudia, pre ktorých čas stratil na význame. Čo by ich hnalo dopredu? Skutočne by sa bez spánku viac venovali sebe, svojim rodinám a koníčkom? Monika Šimkovičová predstavuje rôzne typy hrdinov. Silných, krehkých, šťastných aj večne hľadajúcich. Stali sa vigilmi z vlastného jedinečného dôvodu a s množstvom získaného času sa vyrovnávajú po svojom. To, čo niekoho zlomí, iného posilní. Pretože každý človek je iný a rôzne sú aj naše pohnútky, túžby a sny… Ale čo nám zostáva, ak sme sa práve o sny vedome pripravili?
Vigil
Príbeh, po ktorom už nebudete chcieť spať
Žáner: scifi
Autorka: Monika Šimkovičová
Vydavateľstvo: Publixing Ltd
Rok vydania: 2016
Počet strán: 234
Väzba: brožovaná
ISBN: 9780992757342