 |
Tvrdý trilerový horor, na ktorý budete dlho spomínať. Nicolas Cage v úlohe sériového vraha, ktorý nie je sériový vrah.
Začínajúca agentka FBI Lee Harkerová (Maika Monroeová – Neutečieš, Deň nezávislosti: Nový útok) vyráža po horúcej stope beštiálneho sériového vraha prezývaného Longlegs (šesťdesiatnik Cage). Ten po sebe zanecháva masakre v podobe drasticky vyvraždených rodín (povedal niekto Červený drak?). Paradoxne to však vyzerá tak, že on sám de facto fyzicky nikoho nezabíja. Harkerová disponuje špecifickými, mierne nadprirodzenými dedukčno-vešteckými schopnosťami. Jej šéf Carter (Blair Underwood) ich akceptuje, keďže mladá žena po sebe zanecháva vynikajúce výsledky. Neprirodzene nalíčený Longlegs však ešte nepovedal svoje posledné slovo. A je vysoko pravdepodobné, že keď ho prednesie, raz a navždy nenávratne rozvráti komplet celý Harkerovej život. Súkromný, aj profesionálny.
Dobre. Povedzme si to na rovinu: Longlegs je jeden z najlepších hororov roka. Dostane vás od prvej minúty. Priviaže vás k stoličke a už nepustí. Áno, občas mu padne reťaz, ale oproti iným filmom, ktoré ešte poriadne ani nezačnú a už sú celé padnuté, je to bomba a neskutočne mrazivá, intenzívna, hnusne hustá pecka.
Ročne vidím stovky filmov a seriálov, ale v priemere len v piatich prípadoch sa stane, že niečo z toho potrebujem vidieť na druhý deň znova. Neznamená to nutne, že to musí byť geniálny film. Môže to znamenať napríklad „len“ to, že film je postavený na prekvapivom, nepredvídateľnom scenári a ja diváckou reprízou potrebujem dotiahnuť do konca niektoré dejové (a iné) nezrovnalosti. V prípade Longlegs je to jednak kvalitný film, takže som mal chuť zopakovať si ho, a jednak áno, naozaj má nepredvídateľný scenár, ktorý si treba vychutnať viacnásobne. Nepozeral som trailery, nevidel som skoro žiadne fotky z natáčania a akiste i vďaka tomu som sa sám seba niekoľkokrát vážne v duchu uveličene pýtal, kam toto preboha smeruje… a či s tým Boh vôbec má niečo spoločné.
Cage sa môže režisérovi a scenáristovi v jednej osobe Ozovi Perkinsovi (synovi Anthonyho Perkinsa, ktorý sa pravdaže celosvetovo preslávil nezameniteľne nezabudnuteľnou rolou Normana Batesa) poďakovať. Aby bolo so zápornou postavou takto ikonicky a nezabudnuteľne narábané, to sa hercovi stane párkrát za život. Niektorým ani raz. Nic Cage je ako Longlegs úchylný, nezabudnuteľný. Ponúka niečo, čo sa tak často na plátne nevidí a čo zrejme tak skoro nedostanete von z hlavy, hoci by ste radi. Pritom je na obraze snáď ešte menej ako Anthony Hopkins v Mlčaní jahniat. Tu vidno nielen talent všetkých zúčastnených, ale taktiež ich trpezlivosť a odhodlanie. Odolali a zbytočne to s atraktívnou postavou nepreháňali. Použili ju ako korenie: na dochutenie jedla, ale vedeli, kedy je už dosť. Pretože ak by to prehnali, znehodnotili by celý pokrm.
Rovnako výborná je však nielen ústredná Maika Monroeová, ktorá to drží suverénne v rukách od prvej scény, ale aj herci vo vedľajších úlohách. Napríklad matka, psychiatrická pacientka alebo šéf v podaní Blaira Underwooda, ktorý si paradoxne v roku 1995 sám zahral sériového vraha (v južanskom dusnom trileri so Seanom Connerym a Laurenceom Fishburneom Zabudnutý prípad podľa knihy Jeffreyho Katzenbacha).
Alebo je to skôr Perkins, kto sa môže poďakovať Cageovi? Tento nepredvídateľný herecký živel, ktorý sa z deväťdesiatkovej megahviezdy postupne pretransformoval v osobnosť podávajúcu jeden kuriózny výkon v absurdnom filme za druhým, totiž Longlegs produkoval. Môžeme to teda vnímať i tak, že to bol on, kto vycítil potenciál driemajúci v scenári a poskytol príležitosť režisérovi, ktorý – nalejme si čistého vína –, príležitostí až tak veľa zas nedostáva, a pri jednom poskytol báječnú príležitosť na ventiláciu takisto mladej talentovanej herečke, ktorá pravdupovediac tiež nedostáva sto ponúk ročne.
Oz Perkins je zvláštny, originálny zjav. Syn legendárneho herca sa od detstva venuje herectvu, pričom jeho prvou rolou (v roku 1983) nebolo nič menšie, než mladý Norman vo flashbackoch Psycha 2. Nedá sa každopádne vravieť o tom, že by bol Oz úspešný herec. Zrejme i z toho dôvodu, ťažko povedať, sa v posledných rokoch vrhol na dráhu hororového režiséra. Podpísal sa pod zaujímavé, silne atmosférické, hoci po scenáristickej stránke nie dokonalé tituly na čele s drsnou verziou Janka a Marienky, kde si ježibabu bývajúcu v perníkovej chalúpke so záľubou v kanibalizme s chuťou zahrala Alice Krigeová (matka Borgov z hitu Stark Trek: Prvý kontakt). Až Longlegs ho však katapultoval medzi režisérske hviezdy. Aktuálne sa na nedostatok práce sťažovať nemôže, zarezáva na hororovej adaptácii Kingovej poviedky Opica s Elijahom Woodom.
Mlčanie jahniat. Samozrejme. Snímka ho pripomína viac než dosť. Neskúsená a krehká, hoci talentovaná začínajúca (resp. budúca) agentka FBI s traumatizujúcou minulosťou, jej dominantný šéf alias alfa samec, ktorý je možno až príliš sebavedomý, odporný sériový vrah zanechávajúci po sebe krvavú spúšť, z ktorej tuhne krv v žilách, prieskum tiesnivých miest činu, na ktorých sa možno áno možno nie napriek dôkladnej predchádzajúcej profesionálnej obhliadke stále nachádza stopové (ale napriek tomu zrejme kľúčové) množstvo prehliadnutých indícií a finálna konfrontácia, ktorú dostanete z hlavy najskôr za dva týždne od dopozerania záverečných titulkov (ktoré mimochodom idú „pospiatky“).
K tomu tiesnivá kamera, nepríjemne sa za vaším chrbtom zakrádajúca podprahová hudba a škaredá, hoci mimoriadne atmosférická výprava končiacej jesene, vlastne začínajúcej zimy. Stromy sa zbavili posledných listov, obloha je zachmúrená a ostáva len otázkou času, kedy z nej začne pršať, padať sneh alebo mrznúci dážď. Ľudia sú radšej zavretí v domoch. Aké desivé tajomstvá však ukrývajú ich steny?
Dokonalé to nie je. Zrejme práve to je dôvod, prečo udeľujeme „len“ 90 %. Niektoré veci ani po druhom pozretí nie sú úplne jasné. Mačka bola v prepravke celý mesiac? Úvodné zastrelenie kolegu s hlavným dejom súvisí alebo nesúvisí? V neposlednom rade treba podotknúť, že snímka veľmi dobre funguje i vďaka tomu, že pôsobí temer ako investigatívne krimi, aby sa na konci ukázalo, že všetko to s prepáčením babranie sa s kalendármi, rokmi narodenia, tabuľkami, listami, symbolmi, hlavolamami a prešmyčkami, bola tak trochu slepá ulička, tým pádom strata času. Faktom však je, že i vďaka tomu je paradoxne atmosféra taká napätá. Mnohí by každopádne akiste uvítali, keby finálne rozuzlenie (hoci príjemne nečakané) až tak nesúviselo s agentkou. Perkins to však takto zjavne od začiatku plánoval; čudné telefonáty s matkou po konečnom rozuzlení dostanú prekvapivú hĺbku a vy si to budete chcieť pozrieť ešte aspoň raz, aby ste si overili niektoré svoje hypotézy.
Niekomu môže prekážať aj to, že sa hodinu a pol teší na rozuzlenie, lebo je fakt zvedavý na to, ako môže sériový vrah nútiť ľudí páchať sériové vraždy a on de facto tým pádom vlastne ani nie je sériový vrah v bežnom ponímaní. No a vysvetlenie tvorcov patrí predsa len k tým jednoduchším a pohodlnejším.
Longlegs na to šiel šikovne. Podmanil si divákov a omotal okolo krku už rafinovanou reklamnou kampaňou pozostávajúcou z bizarných, lež v konečnom efekte očividne (vzhľadom na vysokú tržbu) fungujúcich rozhodnutí. Na plagátoch sa napríklad explicitne nevyskytoval Cage, i v samotných traileroch bol obmedzený na nevyhnutné minimum. Bola sprevádzkovaná špeciálna telefónna linka, na ktorú ak ste zavolali, zaspieval vám všetko najlepšie k narodeninám. Pred premiérou divákov v dobrom znervóznili historky z natáčania, ako že Cage disponuje neskutočnou maskou (zasa až tak horúce to nie je, ale to nič nemení na jeho znepokojivom výkone) alebo tým, že keď s ním mala Maika Monroeová prvú spoločnú scénu, vyskočil jej tep tak vysoko, že jej pomaly museli volať záchranku.
Kuku.
Hodnotenie: 90 %
Longlegs (orig.: Longlegs)
Žáner: horor
Výroba: Kanada, USA, 2024, 101 min.
Réžia: Oz Perkins
Scenár: Oz Perkins
Kamera: Andres Arochi
Hudba: Elvis Perkins
Hrajú: Maika Monroeová, Nicolas Cage, Blair Underwood, Alicia Wittová
a ďalší.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.