Recenzia: Jana Plauchová a jej Druhá planéta

Druha planeta - obalka

Zornička, Večernica, Ištar či Venuša. Mená sú rôzne, ale druhá planéta Slnečnej sústavy fascinuje ľudí od pradávna. Po Mesiaci je druhým najjasnejším bodom na nočnej oblohe. Je opísaná už na doštičkách babylonskej knižnice a Mayovia ju volali Veľkou hviezdou a uctievali viac ako Slnko. Okolo našej hviezdy putuje po kružnici a nie po tradičnej elipse. Prisahajú na ňu básnici aj milenci. Len pre vesmírnych technológov predstavuje niečo odporné, čo behom pár chvíľ zničí aj najodolnejšiu sondu a bráni sa priamemu pozorovaniu.

Venuša zaujala aj našu hviezdu science-fiction Janu Plauchovú. Jej najnovšia kniha, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Artis Omnis, sa zaoberá tajomstvami druhej planéty a ponára sa do nich hlbšie ako akákoľvek sonda, čo zamierila na rozpálený povrch Venuše.

Dej knihy je zasadený do blízkej budúcnosti. Ľudstvo už má vyriešené základy medziplanetárnych letov a skúma Slnečnú sústavu, ale doma na Zemi je všetko po starom. Biznis sa mieša s politikou a táto výbušná kombinácia vyhodí do vesmíru aj postavy, ktoré tam ozaj nechceli ísť. Presvedčí sa o tom aj senátor Theakston, ktorý sa namiesto prípravy pozemských volieb ocitá na staručkej a zdrôtovanej výskumnej stanici nad Venušou. Spolu s ďalšími stratenými existenciami, pričom každý si okrem lodného kufra prináša aj nejaké to tajomstvo, prípadne rovno kostru v skrini.

Pre Janu Plauchovú je Druhá planéta prvotinou, aj keď jej vyšla až teraz, po troch jej predošlých románoch. Nula Kelvinov je z roku 2012, Večnosť omylov z 2014 a Úvod do teórie chaosu vyšiel v Artis Omnis začiatkom roku 2016. Knihu o Venuši napísala autorka pôvodne ešte na strednej škole – dnes však vyšla samozrejme až po prepracovaní, ktoré zodpovedá aktuálnym schopnostiam Jany Plauchovej. Reálny „vek“ knihy sa prejavuje len občas, hlavne v závere, kde sa dej prenesie od reálnych postáv skôr k akémusi retrospektívnemu letu dejinami druhej planéty.

Oproti predošlým knihám je tu tiež menej science a hlavný motív je – slovami autorky počas krstu –, viac pritiahnutý za vlasy. Toto mi však osobne neprekážalo, naopak, pripomenulo mi to Kazancevovu Skazu planéty Faena, ktorá u nás vyšla v roku 1980 a ktorú si dodnes s radosťou prečítam. Len tam, kde ufológ Kazancev (1906 – 2002) varoval predovšetkým pred vojnou, Plauchová využíva aktuálnejší ekologický motív.

Druhá planéta mi pripomenula Kazanceva aj prácou s postavami. Rus tiež zachytával vo svojej knihe dlhý časový úsek, čo viedlo k určitému chladu a odstupu od hrdinov. Tu sú spočiatku nositeľmi deja obyvatelia výskumnej stanice nad Venušou. Majú svoje životy a nesú si svoje bremená, s ktorými sa postupne zoznamujeme. Ten nám je sympatický, toho by sme zasa radšej vyšmarili do vzduchoprázdna. Stanica a život na nej sú vykreslené veľmi plasticky. Ako čitateľ priam cítite, že za kúskom plechu číha smrtiaci vesmír. Keď však príde ku kríze a katastrofám, dej sa presunie mimo stanicu a zoznamujeme sa s ním skôr z pozície božského rozprávača, než očami hrdinu. Tu zrejme najviac vyčnieva nezrelosť pôvodnej práce. Skúsená Plauchová ohladila prechod medzi klasickou stavbou románu a opisným záverom, ale jej mladšie vydanie ho spravilo príliš ostrým na to, aby nebol zreteľný. Niekomu to vadiť nebude, ale milovníkov klasického rozprávania treba varovať – v závere proste takmer nezáleží na tom, čo stvárali postavy v prvých dvoch tretinách knihy.

Knihu odporúčam mladým, ktorí toho nemajú veľa načítané – tí zažijú pocit úžasu z civilnosti života na vesmírnej stanici aj z odhaľovania tajomstiev Venuše. Starým pardom, ktorí si svoj diel špiny a obyčajnosti vychutnali ešte na palube Nostroma, odporúčam knihu Jany Plauchovej tiež – ako príjemnú reminiscenciu (najmä ruských) sci-fi klasík vyrozprávanú modernejším jazykom. Na viacnásobné čítanie z plezíru to nie je, ale v polici sa nestratí a čítačka bude tiež rada.

Knihu Druhá planéta si môžete objednať napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Jana Plauchová: Druhá planéta
Žáner: science fiction
Vydavateľstvo: Artis Omnis, ed. Margo
Rok vydania: 2019
Počet strán: 256
Väzba: pevná s prebalom
ISBN: 978–80–8201–025–4


Recenzent Rastislav Weber je otcom Fandom.sk (od roku 1999) a jeho súčasnou sivou eminenciou. Má načítané stovky fantastických kníh (číslo sa blíži k dvom tisíckam) a svoje dojmy občas sprostredkuje v recenzii. A aby autori nešomrali, že nevie, čo kritizuje, má na konte aj jeden román a desiatky poviedok publikovaných v rôznych antológiách a zborníkoch.

Pod týmto linkom nájdete články od Rastislava Webera na Fandom.sk.


Súvisiace linky

Recenzia – Jana Plauchová: Druhá planéta (Ena)

Knihu Druhá planéta od Jany Plauchovej pokrstila „marsonautka“ Michaela Musilová

Pozvánka: Jana Plauchová predstaví román Druhá planéta


13. augusta
Rastislav Weber