![]() |
Rok sa s rokom stretol a 10. 11. 2018 sa na Bibliotéke sa opäť – už tradične vyhlasovali výsledky našej najprestížnejšej súťaže fantastických poviedok. Neuveriteľný 16. ročník bol tentokrát zakončený samostatným minifestivalom s názvom FantáziaFEST 2018, ktorý mal okrem vyhlásenia samotného bohatý sprievodný program. Nechýbal samozrejme ani krst zborníka Fantázia 2018, do ktorého si popri finálových poviedkach a víťazoch pridružených cien našli cestu aj iné súťažné kusy, ktoré sa zostavovateľom zdali zaujímavé a vhodné.
V antológii je tak opäť vybraná vyvážená vzorka textov celého spektra žánrov fantastiky. Čitateľ tak má možnosť nájsť si tam to svoje a zároveň okúsiť mnohorakosť tém a prístupov jednotlivých autorov. Ak sa rozhodne pre ten druhý prístup, okrem ochutnávky rôznorodosti súťaže získa ešte jeden bonus: pestrosť tém nedovoľuje zbierku zhltnúť na jeden záťah, človeku tak čítanie dlhšie vydrží.
Pridám aj jeden subjektívny postreh. Minulý rok mi z finálovej pätice vyslovene nesadol ani jeden z počinov a bol pre mňa trošku problém zvoliť si favorita. Až v zbierke som objavil viacero poviedok, ktoré sa mi veľmi páčili a nadchli ma. Tento rok sa dva zo štyroch (pre mňa) najlepších textov objavili už vo finále a mal som, naopak, problém vybrať z nich ten lepší.
Keďže nejeden zainteresovaný čitateľ si rád porovná svoje dojmy s dojmami iných a aj autori (z vlastnej skúsenosti) bývajú vďační za každý názor na svoj text, každej poviedke venujem samostatnú stať. Tým ostatným sa ospravedlňujem za pridlhý článok.
Ferdinand Žernovič: Sprievodca
Postapokalyptické scifi s mystickými prvkami, enviromentálnou tematikou a
posolstvami Poviedka sa prostrediu a fungovaniu sveta venovala len veľmi
povrchne, ako keby ich autor nemal príliš premyslené. Opisy i akcia boli
niekedy neprehľadné a vyskytoval sa v nich prebytočný technický balast
(„Uzol E 1 4 516“ alebo „kvadrant 1–4“). Priebeh cesty a momenty,
keď medzi sprievodcom a klientkou preskakovala iskra, boli príjemné. Avšak
nie je jasné, čo tým všetkým chcel autor vlastne povedať. Možno mám
obmedzený pohľad, možno sa menej vecí malo iba naznačiť, viac
vysvetliť.
Martin Pitorák: Nekonečne veľakrát
Ďalšie postapo, ktoré ale pôsobí úplne inak, než prvý príbeh. Ťaživú
atmosféru spoločnosti v hlbokom rozklade dopĺňa motív ľudskej slabosti a
rezignácie. Inšpirácia McCarthyho Cestou je viac než do očí
bijúca, poviedka napriek tomu svojím posolstvom zapôsobí
dostatočne silno.
Lívia Lévyová: Z Gojáčova
Keď sa zložité technické zariadenie dostane do rúk jednoduchším a
sociálne slabším ľuďom, zamenia si ho za zázrak a spôsobia tak
katastrofu. Poviedka je napísaná vcelku zručne. Autorka miestami svojim
štýlom pripomína Marka E. Pochu (v jeho pokojnejšej fáze). Pointa sa dá
uhádnuť už na úplnom začiatku, následkom čoho je celý dej dosť
predvídateľný (až na príjemné ozvláštnenie nadprirodzenom na samom
konci). Dojem z tohto dielka je dokonale neutrálny.
Martin Pollák: Chuť Ríše
Dvorné intrigy a kulinárske praktiky na emzáckom cisárskom dvore veľmi
nenadchnú. Poviedku vylepšila až nečakaná pointa na samom konci. Výsledok
je niekde na úrovni priemeru. Som inak jediný, kto si cisára predstavoval ako
Jabbu z Hviezdnych vojen?
Rastislav Weber: Medená je smrť
Od Rasťa som už dlhší čas nečítal nič nové, preto som bol celkom
zvedavý. Výsledok nesklamal. Forma je tu priam bezchybná a obsah nevšedne a
umne spája rozprávky a postavy slovenského romantizmu s technológiou
postapokalyptickej (v tomto ročníku tuším výnimočne obľúbené
prostredie) budúcnosti. Obytný superdóm a hlavná postava s nevyberavým
jedálničkom a regeneráciou nápadne pripomína Kulhánkovo
Stroncium. Akurát dóm tu vypĺňa Zvolenskú kotlinu a hrdina je
istý (trochu povedomý) Paľko, takže všetko je také… našské. Škoda
len, že koniec príde prirýchlo, niektoré myšlienky a náznaky tak, žiaľ,
ostali nerozvinuté.
Michal Kovačik Hyponóza
Celkom dobrý príbeh okolo zvláštneho dievčaťa v psychiatrickej liečebni
trošku kazia neprehľadné prechody medzi spomienkami postáv a súčasným
dejom či nekonzistentný rozprávač. Taktiež členenie poviedky, kde dej
preskakuje medzi jednotlivými obdobiami príbehu a mätie čitateľa meniacimi
sa dátumami, nie je najšťastnejšie, keďže všetko by fungovalo aj bez
neho. Chronologickejší priebeh by jej podľa mňa pristl viac. Napriek tomu to
bolo stále dobré čítanie.
Ivana Molnárová Dubcová: Zabudnutí
Príjemné dielko o boxerovi, ktorý má cestou z turnaja nehodu a ocitne sa
v odľahlej dedine, kde akoby sa prelínala minulosť s prítomnosťou. To je
však iba klam. Skutočnosť je oveľa nebezpečnejšia – a zaujímavejšia.
Autorke sa podarilo vybudovať hutnú atmosféru, ktorá čitateľa celkom
slušne ženie vpred, až k akčnému koncu, v ktorom vyruší iba jeden
logický nedostatok (prečo by Briatka nestrieľal?). Spokojnosť.
Rastislav Blažek: Kremíkové nebo
Čitateľovi je predstavený svet blízkej budúcnosti, kde tí, ktorí si to
môžu dovoliť, majú možnosť nahrať svoju myseľ do virtuálneho sveta a
vyhnúť sa tak smrti. Idea rozhodne nie originálna, no predstavená zaujímavo
a okorenená prítomnosťou viacerých svetových politikov či známych
osobností. S nimi súvisiace narážky či repliky ma dobre pobavili a vtiahli
do príbehu, ktorý… nakoniec neprišiel. Dej poviedky po začiatku akosi
ochabne a záver je tiež zvláštny, nič nehovoriaci. Čo je škoda, pretože
tu bol nábeh na vysokú kvalitu.
Martin Benkovič: Dokonalosť
Ľudstvo si z vesmíru prinesie látku, ktorá vylieči každú chorobu či
závislosť, zabezpečí organizmu bezchybný stav, dokonca výrazne spomalí
starnutie. Lenže objav našu spoločnosť vybičuje k až chorobnému
vyžadovaniu dokonalosti, pričom každá odchýlka od nej je neakceptovateľná
(niečo vám to snáď pripomína?). Do tohto sveta je zasadený pútavý
detektívny príbeh so zaujímavým vyvrcholením. Čo negatíva? Hlavný hrdina
možno nemusel na svoju minulosť spomínať až tak pateticky, kombinácia
domácich a „amerických“ mien typu John či Jim pôsobí zvláštne. Nie je
to úplná dokonalosť, no rozhodne jeden z top kúskov tohto zborníka.
Ján Babarík: Statočný chlapík
Veľmi dobré. Poviedka už má už od začiatku chytľavý štýl aj
atmosféru. Sledujeme detektíva Karola rozbiehajúceho vyšetrovanie jednej
zvláštnosti, ktorá je čoraz záhadnejšia. Chvíľu som sa obával, že sa
z toho vyvinie banálna upírčina, ale rozuzlenie príbehu tkvie v niečom
premyslenejšom a zaujímavejšom. Čo sa týka kompozície, príbeh Viery
Slezákovej mohol byť včlenený do textu, či dokonca dialógu, takto
oddelené to pôsobilo trošku rušivo. Ale inak niet čo vytknúť. Podarená
poviedka, ktorá je právom ovenčená viacerými oceneniami súťaže a je
veľká škoda, že na to najvyššie tesne nedosiahla.
Katarína Pivarčiová: Galanthus nivalis
Zem okrem ľudstva obývajú aj víly, ktorých kastový systém sa podobá na
včelí. Víla Snežienka (latinský názov poviedky), hlavná postava príbehu,
sa musí okrem rasizmu (alebo skôr druhizmu) zo strany ľudí popasovať aj so
skutočnosťou, že medzi jej príbuznými nie je všetko tak, ako sa na prvý
pohľad zdá. Príde na to tým najhorším možným spôsobom. Originálny
námet a zaujímavo sa rozvíjajúci príbeh kazí hlúpe jednanie postáv,
z ktorého tak očividne trčí autorský zámer (Viktor „americky“
nedorazí omráčeného nepriateľa, namiesto toho beží ďalej; Najstarší
len tak mimochodom prezradí informácie, ktoré očividne ohrozujú jeho
postavenie…). Nakoniec teda iba lepší priemer zbierky.
Adam Valenčík: Boh studne
Človek sa znudene prehrýza nezaujímavým konfliktom chlapčiska s jeho
sociálne slabšími rovesníkmi a dúfa, že poviedka sa skončí čo najskôr.
Chlapčisko sa následne dostane do ich domu a vás zrazu ovalí hororový plot
twist ako bič a atmosféra pretkaná hutným, nebojím sa povedať až
lovecraftovským hnusom. Než sa z toho celého spamätáte a skočíte
naspäť do sedla, zazvoní zvonec a príbehu je koniec. Rozhodne chcem
viac – viac tej druhej polovice s pulzujúcim slnkom, močiacou starenou a
vecou na dne studne!
Martina Vargová: 66 duší
Bál som sa, že dielko bude mať kvalitu internetových článkov, ktorých
názvy sa tiež začínajú číslom („9 vecí, ktoré o ženách musíte
vedieť“ a podobne…). Také zlé to našťastie nebolo. Text však predsa
len trpí istými nedostatkami, ktoré sú väčšinou označované ako
začiatočnícke. Najvýraznejšie z nich sú miestami umelo pôsobiace
dialógy či pocit, že poviedka je len časťou väčšieho celku. Na druhej
strane, veľmi oceňujem, že autorka napísala čistokrvnú fantasy, ktorá sa
na nič nehrá a nepokúša sa za každú cenu o intelektuálne či
spoločenské presahy.
Beáta Takáčová: Keď anjeli padajú na zem
Veľmi zvláštna poviedka. Nevšedný štýl písania a čudná atmosféra
mesta, v ktorom je na prvý pohľad niečo veľmi zlé. Príbeh má pozvoľný
rozbeh, pričom spoznávame trio ústredných postáv a sme nútení uvažovať,
kedy na nás vykukne nejaký fantastický prvok. Ten nakoniec vykukne a je to
dobré a zaujímavé, hodí sa sa k chorej atmosfére mesta. V rámci priemeru
zbierky ide o priemerný text.
Martin Petro: Perpetuum Immobile
Autor už niekoľkokrát ukázal, že vie písať. Aj jeho ďalší kus je
napísaný dobre. Dej poviedky sa odohráva v Chorvátsku, čo najprv pôsobí
len ako kulisa, no napokon kolorit a „juhošská“ mentalita zohrajú istú
rolu. Nad západným Balkánom sa rozprskne bolid a jeho úlomky dopadnú na
povrch. Jeden z nich istému spustnutému učiteľovi so záľubou vo výrobe a
konzumácii vína pristane v bazéne a správa sa… zvláštne. Rátalo sa mi,
že traumy z minulosti hlavnej postavy sú iba naznačené a dej sa im
podrobnejšie nevenuje. Finálna pointa je však pomerne fádna a zasyčí do
prázdna bez výraznejšieho dojmu. Konečné víťazstvo poviedky v hlavnej
súťaži pre mňa preto bolo prekvapením – v mojom subjektívnom
rebríčku finálovej päťky bola na štvrtom mieste.
Veronika Sebechlebská: Mimozemšťanov na kamennom námestí
nehľadajte
Už úvod mi naznačil, že s touto poviedkou kamaráti nebudeme a prvé strany
mi to viac než potvrdzovali. Pravdupovediac, skôr ako poviedkou je tento text
len akýmsi zvláštnym literárnym pokusom. Autorka raz vystupuje ako
rozprávač, inokedy zasa ako postava v príbehu, ktorá búra štvrtú stenu
častejšie ako Deadpool. Lenže potom som si na štýl aj žáner (?) zvykol a
treba uznať, že ten absurdný humor a frky autorke celkom často vychádzali.
Možno by textu prospelo, keby bol trochu kratší. Suma sumárum, prevratné
dielo to určite nebude, ale ako hravý pokus o niečo nevšedné to
obstojí.
Marek Vaňous: Repete
Karol Nikodým je starnúcim slovenským spevákom, ktorý sa už iba priživuje
na svojej zašlej sláve. Kedysi, ešte za socializmu, dostal na výber:
vybudovať si veľkú kariéru avšak tancovať pri tom, ako režim píska,
alebo túto ponuku neprijať a natrvalo tak odpísať všetko, na čom pracoval.
Vybral si prvú možnosť, ktorá v ňom ale postupne zabila lásku k hudbe
i úctu k sebe samému. Na ceste z koncertu sa rozhodne urobiť aspoň raz
niečo nečakané a pretrhnúť tak nekončiaci povraz výčitiek a
sebapohŕdania. Zíde z hlavnej cesty na neznámu odbočku, na ktorej sa
začína thriller ako remeň. Časti, v ktorých postupne bližšie spoznávame
Karolovu minulosť i motívy jeho konania, sú do deja umne a vhodne
zapracované. Koniec je síce z tých predvídateľnejších a menej
uspokojivých, to však nič nemení na tom, že ide o vážne podarený kus,
ktorý mne osobne veľmi sadol.
Richard R. Senček: Chronos a jeho deti
Vedecko-fantastická poviedka je postavená na takzvanej hraničnej fyzike
zaoberajúcej sa časopriestorom a rozmermi našej reality. Celý text sa
skladá buď z konverzácie hlavnej (a jedinej) postavy s jej mentálnymi
konštruktmi, alebo z rozprávačských častí, kde sa vysvetľuje problém,
ktorý sa hlavný hrdina snaží riešiť. Čo je koncept a forma, ktoré
nesadnú zďaleka každému. Keďže mi však táto téma nie je cudzia, so
záujmom som dočítal až do konca, ktorý mi ale prišiel značne pritiahnutý
za vlasy.
Anna Olejárová: Pod tlakom
Minuloročná víťazka súťaže prispela aj tento rok ďalším čítavým
kúskom. Čo sa začne ako odhalenie konšpirácie okolo výstavby ilegálnej
jadrovej elektrárne, končí prerodom Bratislavy na plnokrvné steampunkové
mesto. Cesta od jedného k druhému je akčná, rýchla a pokiaľ odfiltrujeme
jej miestami až prílišnú divokosť (meteorit v reaktore?), tak aj pútavá
a zábavná. Plnou parou vpred!
Simona Sádecká: Škára
Poviedka hneď od začiatku šliape v parádne temnej a strašidelnej
atmosfére. Od prvých riadkov ma vcucla a už nepustila. Autorka výborne
narába s opismi i emóciami hlavnej postavy. Priebeh mrazivého deja sa
trošku predvídateľnými, vychodenými cestičkami blíži k vyvrcholeniu,
ktoré mi naopak prišlo celkom originálne a nečakané. Škoda preto
klišoidného konca, ktorý výborný dojem na konci trošku pokazí. Miesto
neho by sa v závere určite viac hodilo nejaké to dovysvetlenie pozadia celej
veci, pretože to dielku celý čas trošku chýba – nikde nebol ani náznak
toho, prečo sa deje to, čo sa deje.
Peter Bartoněk: Liga za pokoj v rodine
Predstavte si situáciu, keď partia nemŕtvych a iných magických bytostí
dostane výnimkou zo zákona povolenie prevádzkovať reštauráciu v centre
Bratislavy. Zábavná predstava? To aj poviedka – hlavne v druhej časti.
Prvá, kde sme zisťovali viac o jednotlivých protagonistoch a ich činnosti,
ma príliš nebrala. Od momentu, keď sme sa dozvedeli aj o ich zaujímavom
koníčku, to už bolo rozhodne lepšie. Dielku by prospel učesanejší a
konzistentnejší dej. Napriek tomu funguje ako zábavná anekdota
s priehrštím narážok a slovných hračiek.
Jana Tabačková: V tuneli
Za fóbiou hlavnej hrdinky z cestovania tunelmi sa skrýva viac, než by
ktokoľvek z jej známych hádal. Keď sa však nakoniec rozhodne svojmu
strachu čeliť, dopadne to ešte horšie, ako sa vôbec mohla nazdávať.
Zručne napísaná poviedka, ktorej však k tomu, aby bola výborná, niečo
chýba. Páčil sa mi opis fungovania sveta „za oknom“, absentoval však
aspoň nejaký náznak vysvetlenia existencie úkazu a dvojníčky. Príbeh ako
celok aj s jeho záverom v konečnom dôsledku, žiaľ, ničím výnimočným
nezapôsobil.
Tomáš Hrábek Peklo na tanieri
Zaujímavý námet trpí chybami v logike. Vedecká pracovníčka pozve svojho
nápadníka na netradičné rande na svoje pracovisko, kde prototyp dokonalého
replikátora vyrobí presnú kópiu organizmu mimozemského druhu, objaveného
v moriach mesiaca Enceladus. Naozaj by vedkyňu v prvom rade zaujímalo, ako
emzák chutí? A rovno to skúsi bez toho, aby sa najprv presvedčila, či
náhodou nebude nepožívateľný, prípadne jedovatý? Originálne, ale
čudné. Reakcie spoločnosti na celú aféru vám prídu dvojnásobne
zvláštne, ba priam nelogické. Sedelo by to, iba pokiaľ by sa dej odohrával
v blízkej budúcnosti, v ktorej naša civilizácia kompletne prešla na
militantné vegánstvo. Lenže tomu zasa odporuje úplný záver. Poslednou
zvláštnosťou poviedky je jej prítomnosť vo finálovej päťke.
Fantázia 2018
Zborník poviedok literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie
2018
Žáner: scifi, fantasy, horor
Editori: Ivan Aľakša Lucia Lackovičová
Vydavateľstvo: Fantázia
Rok vydania: 2018
Jazyk: slovenský
Počet strán: 464
Väzba: pevná
ISBN: 9788089823109
Obsah:
- Ivan Aľakša: Fantastika je budúcnosť slovenskej literatúry (a budúcnosť je temná) (úvodník)
- Ferdinand Žernovič: Sprievodca (sci-fi)
- Martin Pitorák: Nekonečne veľakrát (sci-fi)
- Lívia Lévyová: Z Gojáčova (sci-fi / horor)
- Martin Pollák: Chuť Ríše (fantasy / sci-fi)
- Rastislav Weber: Medená je smrť (sci-fi / horor)
- Michal Kovačik: Hypnóza (horor)
- Ivana Molnárová Dubcová: Zabudnutí (fantasy / horor)
- Rastislav Blažek: Kremíkové nebo (sci-fi)
- Martin Benkovič: Dokonalosť (sci-fi)
- Ján Babarík: Statočný chlapík (horor)
- Katarína Pivarčiová: Galanthus nivalis (sci-fi)
- Adam Valenčík: Boh studne (horor)
- Martina Vargová: 66 duší (fantasy)
- Beáta Takáčová: Keď anjeli padajú na zem (sci-fi)
- Martin Petro: Perpetuum immobile (sci-fi)
- Veronika Sebechlebská: Mimozemšťanov na Kamennom námestí si nevšímajte (sci-fi / fantasy)
- Marek Vaňous: Repete (horor)
- Richard R. Senček: Chronos a jeho deti (sci-fi)
- Anna Olejárová: Pod tlakom (sci-fi)
- Simona Sádecká: Škára (horor)
- Peter Bartoněk: Liga za pokoj v rodine (fantasy)
- Jana Tabačková: V tuneli (horor)
- Tomáš Hrábek: Peklo na tanieri (sci-fi)
Súvisiace linky
FantáziaFEST a víťazi súťaže Martinus Cena Fantázie 2018