Recenzia: Ďatlovov priesmyk (seriál)

Ďatlovov priesmyk

Čo sa stalo počas mrazivej februárovej noci v roku 1959? Zostalo množstvo špekulácií, ešte viac teórií, niekoľko zvláštnych fotiek a deväť mŕtvych ľudí, z nich väčšina mala život pred sebou. A teraz je tu seriál.

Temný osud deväťčlennej Ďatlovovej výpravy dodnes patrí k uspokojivo nevysvetleným záhadám. Faktom je, že o život vtedy prišli ôsmi študenti a jeden turistický inštruktor, štyridsiatnik (zároveň veterán z druhej svetovej vojny). Na lyžiach podnikli veľmi náročnú túru: na horu nachádzajúcu sa na severnom Urale. Pred nimi sa rozprestierali stovky kilometrov drsnej, takmer ľudoprázdnej, zasneženej, pravej nefalšovanej sovietskej divočiny.

Domov sa vrátili v truhlách.

Skupina okolo vodcu skupiny Igora Ďatlova pozostávala z fyzicky zdatných mladých mužov a žien (boli v skupine dve). Nachádzali sa na vrchole fyzických síl. Disponovali vynikajúcou kondičkou. Športovci plní elánu. Prakticky založení. Vedeli konať v krízových situáciách. Pre skúsených lyžiarov ani zďaleka nešlo o prvú náročnú výpravu. Dobrú náladu narušil iba jeden z nich (pôvodný desiaty člen), ktorý sa od priateľov oddelil zo zdravotných dôvodov. Zomrel ako 75-ročný v roku 2013.

Výnimku v zohratom kolektíve tvoril spomínaný inštruktor Zolotarjov. K výprave sa pridal v poslednej chvíli. Predtým ho nikto nepoznal. Seriál s touto tajuplnou postavou (stvárnenou hercom podobajúcim sa na Pedra Pascala z Mandaloriana) vynikajúco pracuje.

Teórií o tom, čo sa stalo, je také množstvo, že to vystačilo na niekoľko kníh (napr. Ďatlovov priesmyk od ruskej prozaičky Anny Matvejevovej alebo Kdo zavraždil účastníky Djatlovovy expedice? ktorú napísal Čech Martin Lavay). V oblasti kinematografie však prekvapivo vládne ticho. Ak necháme bokom dokumenty, tak jediným filmom o Ďatlovovej výprave je Záhada Hory mŕtvych od Rennyho Harlina z roku 2013; tá však napriek názvu nemá s udalosťou veľa spoločného (odohráva sa o niekoľko desaťročí neskôr).

Do takto nastavenej situácie vtrhol 8-dielny ruský mysteriózny seriál. Bol tu istý dôvod na obavy, že tvorcovia budú alibistickí a posledné hodiny výpravy ponechajú zahmlené. Našťastie sa tak nestalo a minimálne vo forme „cameo“ sa venujú skoro všetkým teóriám. Takže príde medveď, utečenci z gulagu, strážcovia z gulagu, politika, armáda, čudné svetlá na nočnej oblohe, pekelná príroda, ešte pekelnejšie počasie, domorodý kmeň a možno aj snežný muž (a možno nie).

Seriál šikovne pracuje s tou zvláštnosťou, že čím viac si o incidente naštudujete, tým menší zmysel budú dávať jednotlivé aspekty. Každopádne najpravdepodob­nejšou sa javí možnosť, že lyžiarov počas noci „niečo“ vytrhlo zo spánku. Možno lavína? Niektorých zavalila a spôsobila im zranenia. Zvyšní vyrezali v stane otvor, ktorým sa dostali von. Na obliekanie nebol čas. Následne vytiahli zranených. Čo ďalej? Snažili sa prežiť. Uprostred temnej noci sa však príroda a počasie sprisahali proti nim. Snežilo, fúkal silný vietor, teplota mohla klesnúť na mínus 40 stupňov Celzia. Dostavila sa možno panika, určite dezorientácia. Každou ďalšou minútou sa členovia výpravy v nehostinnom priestranstve orientovali menej a menej. Chlad páchal nenapraviteľné škody nielen na telách, ale i na psychike.

Dozaista sa nájde plno ľudí presvedčených o tom, že koniec výpravy spôsobilo niečo nadprirodzené. Osobne si myslím, že šlo bohužiaľ o triviálnosť: počas mrazivej noci sa odohrala séria viacerých nešťastných udalostí, z ktorých vyplynulo niekoľko neuvážených (ale z ľudského hľadiska pochopiteľných) rozhodnutí, a tie viedli k výslednej tragédii. Netreba prezrádzať, ako to dopadne v seriáli, ale zrejme vás nielen finále, ale aj záver (krásna úplne posledná scéna) uspokojí a poviete si: „Ej veru, dobre to urobili“.

Diváci sa dočkajú viacerých časových línií. Chrbtovú kosť tvorí vyšetrovanie z roku 1959. Okrem kriminalistickej línie sa v nasledujúcich epizódach vzájomne striedajú tri druhy retrospektív. V jednejm sledujeme vojnové zážitky vyšetrovateľa KGB, v druhej to, ako vojnu prežil Zolotarjov. Najviac pozornosti zrejme pritiahne tretia: s Ďatlovcami. Tí sú obsadení typovo veľmi presne sympatickými hercami, medzi ktorými vládne príjemná, zohratá chémia. Prajete im len to najlepšie. Ale viete, že noc s veľkým N sa nezadržateľne blíži. Posledný diel si možno ani nebudete chcieť pozrieť.

Hoci spočiatku vojnové flashbacky pôsobia dojmom, že tvorcovia lacno naťahujú čas, aby mal seriál viac dielov, postupne si uvedomujeme, že v rozprávaní majú aj ony svoje nezastupiteľné miesto. Agent KGB vďaka svojej pohnutej minulosti lepšie pochopí, prečo Ďatlovci (možno) zomreli. Aj u Zolotarjova majú bojové retrospektívy význam (zázračný prsteň a vysvetlenie toho, prečo sa v tú noc na hore strieľalo).

Je to tragédia, z ktorej dodnes na človeka padá veľký smútok. Mohlo by sa zdať, že Rusom sa nehodí do karát takýto príbeh vôbec spracovať. Príbeh smrti a zlyhania. Nie je to však v skutočnosti skôr príbeh oslavujúci neochotu vzdať sa? Silu priateľstva? Schopnosť obetovať sa za druhých? Statočnosť? Nezlomného ducha? Nech už sa koncom 50. rokov stalo čokoľvek, isté je jedno: boli pri sebe do poslednej chvíle. A to je svojím spôsobom povzbudzujúce.

Hodnotenie: 80 %


Ďatlovov priesmyk (orig.: Перевал Дятлова – Pereval Ďatlova)
Žáner: horor, akčný, triler
Výroba: Rusko 2020, séria 8 epizód, minutáž jednej epizódy: 50 min.
Réžia: Valerij Fedorovič, Pavel Kostomarov, Jevgenij Nikišov, Stepan Gordejev
Scenár: Ilja Kulikov, Vasilij Vnukov
Hrajú: Jegor Berojev, Roman Jevdokimov, Jurij Dejnekin, Alexander Meťolkin, Jevgenij Antropov, Maxim Kostromykin, Ivan Mulin, Marija Lugovaja a ďalší.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


23. júla
Ivan Kučera
Zdroj informácií