Recenzia - Daphne du Maurier: Ptáci a jiné povídky

Ptáci a jiné povídky - obálka

Horor sa zvykne pokladať za doménu mužov. Ak v ňom vystupujú ženy, tak často iba ako obete. Samozrejme, nedá sa paušalizovať. Niekedy ide o hlavné hrdinky, ktoré prežijú všetkých mužských kolegov a porazia zlo. Ale častejšie sú z nich o obete, čo je vec, ktorá mnohým (nielen ženám) prekáža. Tento stereotyp svojou tvorbou v rokoch 1907 – 1989 narúšala úspešná britská spisovateľka Daphne du Maurier. Autorka (nielen) hororov.

Daphne dobre poznajú fanúšikovia kinematografie, keďže časť jej tvorby bola sfilmovaná. Videli sme nielen parádny horor z Benátok (Teraz sa nepozeraj s Donaldom Sutherlandom z roku 1973 sme preberali aj v Retre), ale záľubu v adaptovaní autorky si našiel aj klasik všetkých klasikov – Alfred Hitchcock. Ten jej tvorbu sfilmoval rovno dvakrát: najskôr Rebeccu (alias Mŕtvu a živú, rok 1940) a potom Vtákov (1963).

Dnes si povieme o zbierke Ptáci a jiné povídky, ktorá vyšla prvý raz v češtine v roku 1991 s nie príliš atraktívnym obalom, v roku 2010 s o dosť lepším obalom a znova v reedícii v roku 2019 s najlepším a najatmosférickejším obalom. Je plný vrán a jabloní a pod ním sa ukrýva šesť poviedok.

Teď se nedívej je skvelý film a poviedka nie je o nič slabšia. Manželský pár sa v pochmúrnych Benátkach spamätáva z tragédie, ktorá ho zasiahla. V temných a krivolakých uličkách a úzkych kanáloch na nich striehne drsné zlo, ktoré pozná ich najcitlivejšie miesto. Alebo je v skutočnosti všetko úplne inak? Príbeh je svižný, zručne napísaný, s dobrými postavami, ponurou atmosférou a zábavnými dialógmi. Film je poviedke pomerne verný, až na pár drobností (v poviedke sú manželia na dovolenke, vo filmovom spracovaní muž pracoval ako reštaurátor pamiatok; vo filme je jedna z najslávnejších erotických scén desaťročia, v poviedke je vybavená v jednej vete).

Na Ptákoch zaskočí to, že vás, ehm, zaskočia. Ak si totiž myslíte, že príbeh dôverne poznáte z Hitchcockovho filmu, mýlite sa. Kým film Těď se nedívej je takmer identický s poviedkou, poviedkoví Ptáci sú o niečom úplne inom. Zostala prímorská výprava a útoky operencov na ľudí, ale všetko ostatné je odlišné. Hlavný rozdiel medzi poviedkou a filmom vidím v komornosti poviedky, ktorej zápletka sa sústredí na jednu rodinu a ataky vtákov sú iba naznačované, odohrávajú sa mimo pohľad. Hitchcock to poňal podstatne veľkolepejšie a trikovejšie.

Pri poviedke Alibi si vravíte, že je to neskutočná nuda. Prvé dve tri strany. Potom to naberie smer, ktorý vás šokuje do takej miery, že prelistujete celú knihu na začiatok, kde je archívna fotka spisovateľky. Zadívate sa na retro fotku a spýtate sa, kde sa v tej žene vzalo toľko úchylnosti. Čo je pri hororovej poviedke poklona. Výsledok je mrazivý. Krok za krokom sa približujeme k desivému koncu a nemôžeme to ovplyvniť. Nedokážete ten príšerný, hrozný príbeh zvrátiť k lepšiemu, ani keby ste sa rozkrájali. Pozitívny dojem čiastočne sabotuje prehnaná dĺžka a zvláštny záver, ktorý poteší a sklame zároveň (áno, dá sa to).

Jabloň sa zatiaľ filmového spracovania nedočkala, takže je to „len“ skvelá poviedka. Nie som si istý, či by som ju s čistým svedomím dokázal zaradiť medzi horory. Je to skôr také mysteriózne „čosi“. Ale strašne dobre napísané, chytľavé a naberajúce na intenzite. Atmosféra sa stupňuje, pričom už na začiatku nebola príjemná. Bizarné je, že zlo vyžaruje z na prvý pohľad obyčajného stromu. To, nad čím sa teraz pravdepodobne uškŕňate, veľmi rýchlo naberie na obrátkach a čoskoro vám začne byť jasné, že to sa skončí všelijako. Ale pekne nie. Asi najlepší text zbierky.

Ak je Jabloň najlepšia poviedka, tak Modré čočky sú najhoršia. Veľmi trápna vec. Miestami mi prišlo až hlúpe, že ju musím čítať. Je ako do neznesiteľnosti naťahovaný vtip, ktorý nebol smiešny ani na začiatku, nie ešte po piatich minútach vysvetľovania a opakovania. Toto nemá s hororom absolútne nič spoločné.

Nechoďte po půlnoci zbierku uzatvára a treba dodať, že na tento akt si vydavateľ mohol vybrať predsa len niečo lepšie, napr. Jabloň. Poviedke nemožno uprieť exotickú grécku výpravu a horúcu letnú atmosféru, ale hlavný hrdina mdlý a podobne je na tom aj zápletka.

Knihe by určite prospelo, keby vydavateľ prihodil úvodné slovo – viac o autorke, o jej tvorbe a živote, o zhodnotení jej dôležitosti pre hororový žáner. Druhou slabou stránkou je zoradenie poviedok – najlepšie sú umiestnené na začiatku a zvyšné príbehy majú postupne klesajúcu, nie úplne postačujúcu úroveň. Je prekvapujúce, ako moderne väčšina poviedkok pôsobí. Vôbec z nich necítiť zastaranosť, až na prekliate Modré čočky.

Knihu Ptáci a jiné povídky si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 6 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Ptáci a jiné povídky
Žáner: horor, triler, humor
Autor: Daphne du Maurier
Vydavateľstvo: Motto
Rok vydania: 2019
Jazyk: český
Preklad: Zuzana Mayerová
Počet strán: 280
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–267–1375–3


Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.

Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.


Súvisiaci link

Retro: Teraz sa nepozeraj


27. júna
Ivan Kučera