Recenzia: Čierny panter

bp-plagat-stvorec
bp-lupita-nyongno
bp-hobiti-v-pozadi
bp-winston-duke
bp-kralovska-garda
bp-vidim-ta
bp-velky-sonicky-svac

Čierny panter je terminus technicus. Ide o veľkú mačkovitú šelmu, ktorá je výnimočná tým, že je čierna. V Amerike by bol čiernym panterom jaguár, v Afrike ho zastupuje leopard. Ale v malom kráľovstve Wakanda, kdesi uprostred savany, je týmto unikátom ich panovník. A je síce čierny, ale jeho výnimočnosť spočíva hlavne v tom, že je nasiaknutý vibraniom. Áno, presne tým kovom, z ktorého má štít kapitán Amerika. Nasiakanie je síce zložité, ale v tom je zasa podstata tajomstva Wakandy. Pretože…

Čierny panter je duchovné dieťa Stana Leeho (ako inak). Stvoril ho spolu s Jackom Kirbym ešte v roku 1966. Objavil sa najprv pri Fantastic Four, ale už v roku 1968 škrabal pazúrmi za Avengers. Od roku 1973 chráni Wakandu v sólo zošitoch a v súčasnosti zažíva reštart spolu s ostatnými starými superhrdinami v rámci iniciatívy All-New, All-Different Marvel. Na plátne zahviezdil v Občianskej vojne kapitána Ameriku (2016) a dnes ho tu máme v plnokrvnej sólovke.

Na úvod zhurta. Filmy z Marvel Cinematic Universe sa na seba podobajú ako vajce vajcu – aj ten najzložitejší je klasickou holyvúdskou trojaktovkou. Akt prvý: Hrdina frajeruje. Akt druhý: Hrdina čosi poserie: Akt tretí: Hrdina odserie, čo posral, a získa: srdce svojej vyvolenej, tajomný artefakt, slávu, cameo Stana Leeho (nehodiace sa škrtnite). „Vďaka“ trojaktovej schéme sú filmy veľmi predvídateľné – a to je v podstate jediná moja výhrada voči filmu o ochrancovi afroafričanov. Black Panther je síce komplikovanejší ako väčšina marvelských superfilmov (zhruba na úrovni Zimného vojaka), ale stále viete vopred, čo sa bude diať.

Čierneho pantera treba rozhodne vidieť v kine. Film má úžasný vizuál, od afrických exteriérov po technologické vychytávky ako z Trona. Dojem je tmavší, než býva zvykom u rozjuchaných marveloviek (Strážcovia Galaxie, posledný Thor), ale sedí k atmosfére. A tá je zasa výborne doplnená soundtrackom. Skladateľ Ludwig Göransson s režisérom Ryanom Cooglerom už raz spolupracoval (rockyovka Creed) a tu sa mu podarilo pekne zladiť africké motívy s modernou hudbou. Výsledok sa mierne podobá na fantastické skladby z Čierneho jastraba (Zimmer) alebo Kráľovstva nebeského (Harry Gregson-Williams, Zimmerov žiak).

Veľkým pozitívom filmu je jeho negatívna stránka. Protivník Čierneho pantera je civilný, žiaden boh, ktorý by hádzal planétami. Napriek tomu je dostatočne silný, výrazný a uveriteľný, presne taký, aby vás naštval a o to viac ste držali palce tým našim. Záporák síce funguje lepšie, kým je tajomný, ale príliš skratkovitý nástup na scénu možno napraví nejaká rozšírená verzia filmu.

Napriek tomu, že ide o superhrdinskú sólovku, veľkú časť predností na seba strhol celý tím okolo čierneho mačiaka. Sestra kráľa T’Challu by tromfla aj Tonyho Starka, oblúkový reaktor mala určite ako hrkálku v kočíku. Kráľovská (výhradne ženská) garda nehrá druhé garde a Martin Freeman tu ako jedna z mála belošských postáv napráva renomé vládnym agentom USA.

Čierny leopard z Wakandy sa skrátka vydaril. Ako postava bude určite kvalitným príspevkom do tímu Avengers – kozmická Večná vojna na nás čaká už v máji.

P. S.: Určite si počkajte aj na druhú potitulkovú scénu.


Čierny panter (orig.: Black Panther)
Žáner: akčný, dobrodružný, sci-fi
Výroba: USA, 2018, 134 min
Réžia: Ryan Coogler
Predloha: Stan Lee (komiks), Jack Kirby (komiks)
Scenár: Ryan Coogler, Joe Robert Cole
Kamera: Rachel Morrison
Hudba: Ludwig Göransson
Hrajú: Chadwick Boseman, Michael B. Jordan, Lupita Nyong'o, Danai Gurira, Martin Freeman a iní.


Súvisiace linky

Recenzia – Captain America: Občianska vojna

Recenzia – Captain America: Zimný vojak

Recenzia: Strážcovia galaxie 2

Recenzia – Thor: Ragnarok alebo Vo štvorici po opici


18. februára
Rastislav Weber