Recenzia – Black Water: Abyss

Black Water - Abyss

Päticu mladých ľudí v zatopenom podzemí ohrozuje ľudožravý krokodíl. Prežije krokodíl alebo oni? Ak oni, tak všetci alebo len niektorí? A krokodíl čo? Prežije? Samé otázky. Žiadne odpovede.

Keď som v roku 2007 písal článok o najzaujímavejších mladých hororových režiséroch súčasnosti, Andrew Traucki sa doňho bez problémov dostal, pretože v tom roku s Davidom Nerlichom natočil vydarený komorný krokohoror Krvavá lagúna (orig.: Black Water). Film nebol dokonalý, no celkový drajv a štýl, akým bol natočený, bol dostatočne intenzívny na to, aby fanúšikovia tolerantne privreli oko.

Pikoškou je, že v tom istom roku vznikli ďalšie dva takmer výborné krokohorory: Po stopách zabijaka s Dominicom Purcellom a Krokodíl: Návrat do krvavej lagúny s Radhou Mitchell. Druhý menovaný napriek názvu nemal s Trauckeho/Ner­lichovou „jednotkou“ nič spoločné; šlo len o zákernosť zo strany distribútora, nakoľko v origináli (Rogue) názov absolútne nijako neodkazoval na Trauckeho/Ner­lichov horor.

Píše sa rok 2020 a konečne máme k dispozícii plnohodnotnú dvojku, ktorej sa opäť chopil Traucki (už bez Nerlicha, po ktorom sa zľahla zem, dúfajme, že sa mu nestalo nič hororové). Aby sme to však ako fanúšikovia nemali zbytočne jednoduché, Black Water 2 nemá s trinásť rokov starým filmom po dejovej stránke nič spoločné. Nevracajú sa preživšie postavy, dokonca ani rovnaký krokodíl. Aby bol chaos dovedený do dokonalosti, zmenilo sa i prostredie; z krásne atmosférickej močaristej lagúny, kam nikto nechodí, sme zostúpili hlboko pod zem, do zatopených priestorov. Kam nikto nechodí.

Na diváka tu sadá tieseň, znepokojenie, neistota a v neposlednom rade nervozita. Viete, čo bude nasledovať, ale aj tak ste v napätí. Zatopené priestory sú nepríjemné a zlovestné a krokodíl môže byť v mútnej hlbokej vode ukrytý (číhajúc na príležitosť zaútočiť,) rovnako ako môže byť niekde úplne inde.

Krokodíl je zviera, ktorého útoky (na rozdiel od žraločích) sa prioritne nemusia stať vo vodnom prostredí. Môže vyliezť na suchú zem, čím sa nebezpečenstvo zdvojnásobuje a atmosféra je nepredvídateľnej­šia. Okrem toho ide už po vizuálnej stránke o ukážkové hororové monštrum. Keď sa naň pozriete, tak už podvedome viete, že vás z jeho strany nič dobré nečaká. Pohľad na krokodíla prebúdza niečo prastaré a atavistické, keď sme sa báli všetkého, čo malo väčšie zuby ako my. Lebo nás to väčšinou ulovilo. Krokodíl je strašidelný z toho dôvodu, že vo voľnej prírode ide o ukážkového predátora stvoreného na zabíjanie a žranie a je mu fuk, čím si naplní brucho. Útoky a scény zabíjania Traucki natočil autenticky a relatívne realisticky. Napravil si žánrové renomé, ktoré mu pošramotil nie ani tak solídny žraločí Útes smrti z roku 2010, ale najmä The Jungle (2013) – jeden z najhorších zvieracích hororov, aký som kedy videl.

Potiaľto dobre. Zlou správou je, že akonáhle krokodíl odpláva na prestávku, striedajú ho vzťahy a dialógy. Nuž a to je razantná nuda. Nemôže za to ani tak zlý kasting (naopak, herci sú vcelku sympatickí), ale absolútne banálne dialógy a nezáživné postavy. Nikdy v živote na mňa neútočil ľudožravý krokodíl (a pevne verím, že sa na tomto tvrdení nič nezmení), ale nechce sa mi veriť, že ak by sa ponevieral pár metrov odo mňa, riešil by som kto, s kým a prečo.

Napriek tomu Black Water 2 zanechá dobrý dojem. Medzi krokohorormi ho bez debaty radím medzi to najlepšie, čo v histórii ľudstva vzniklo. Jedným dychom však dodávam, že napriek vysokému počtu konkurencie väčšina ostatných krokohororov nestojí za reč, takže je tak trochu jednookým medzi kráľmi.

P.S. – Minulý rok vznikol podobný kúsok, 47 Meters Down: Uncaged. Tiež šlo o horor o skupinke v zatopených podzemných priestoroch ohrozovaných vodnými zabijakmi (žraloky namiesto krokodíla) a taktiež šlo o pokračovanie filmu, s ktorým ale daná dvojka nemala (až na útočný živočíšny druh) prakticky nič spoločné.


Black Water: Abyss
Žáner: horor
Výroba: Austrália, USA, 2020, 98 min.
Réžia: Andrew Traucki
Scenár: Sarah Smith, John Ridley
Kamera: Damien Beebe
Hudba: Michael Lira
Hrajú: Jessica McNamee, Luke Mitchell, Amali Golden, Benjamin Hoetjes a ďalší.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


17. septembra
Ivan Kučera
Zdroj informácií