 |
Dospel k presvedčeniu,že má len dve možnosti.Skončiť so všetkým,alebo to skúsiť s operáciou.
Prešlo práve pol roka,čo sa rozišli.Rok plný bolesti,čo mu znemožňovala čokoľvek robiť,z čohokoľvek sa tešiť.Snažil sa čítať,ale opakovane sa pristihoval že obracia stránky a nevie o čom sú.Púšťal si svoje obľúbené platne,ale nikdy ich nedohral do konca.Vždy tam bola nejaká pieseň spojená so spomienkou.A spomienka bola bolesť.
Kamaráti mu dávali dobré rady o tom ako treba vyraziť klin klinom a dookola ho presviedčali,že sú aj iné ženy.Nechápali,že tým nič nezmenia.
A potom pred mesiacom uvidel ten inzerát.“Zabudnite na nepríjemné spomienky,urobte svoj život znovu radostným“
Neváhal ani chvíľu.O krátky čas už sedel v luxusnej čakárni súkromnej kliniky.
Mladá,elegantne oblečená žena mu vysvetlila,že pomocou silného elektromagnetického poľa v úzkom zväzku mu vymažú negatívne emócie spojené so spomienkami.Samotné spomienky mu ostanú,takže sa nemusí báť,že by došlo k nejakým praktickým problémom.
Bude ich môcť využiť,ale už ho nebudú trápiť.
Zapísali ho a dali mu termín o mesiac.Ľudí,čo chceli zabudnúť bolo veľa.
Celý mesiac sa jeho myseľ upriamovala na operáciu.Teda okrem času keď myslel na Janu.
A toho bolo dosť.
Pri pohári vína sa zdôveril svojej najlepšej kamarátke.
„Neblázni,“ povedala mu,“Nevieš čo ti môžu urobiť.“
„Ale ja tú bolesť už nevydržím,“ odvetil.
„Všetko v živote má svoj význam.Tá bolesť ťa má niečo naučiť.Urobiť ťa lepším.“
Toto už poznal.Všetko má svoj význam.V každom zle je nejaké dobro.Celý vesmír je tu kvôli nám.Amen.Aleluja.Počúval to jedným uchom dnu a druhým von.
„Sľúb mi že tam nepôjdeš,“ pozerala na neho s vážnou tvárou.
„Sľubujem,“ povedal,lebo vedel,že keby odporoval čakalo by ho dlhé presviedčanie,na ktoré nemal vôbec chuť.
Na druhý deň už sedel v ordinácií,kde mu robili predoperačné
vyšetrenia. Doktor celý čas vtipkoval o blondínkach. Nevadilo mu to. Jana
mala krásne čierne vlasy.
Keď ležal na stole a pozeral do ostrého svetla,jeho posledná myšlienka
patrila jej.
Posledný krát trpí. Keď sa zobudí bude novým človekom.
Najprv nevedel kde je. Mladý lekár ho žoviálne potľapkával po lícach.
„Tak ako sa cítite?“
Pomaly sa prebral a užasol. Bolesť bola preč. Myslel na Janu a nič. Schválne si začal spomínať na to čo mu predtým zvieralo žalúdok a vháňalo slzy do očí.Nič.Žiadny problém.
Zasmial sa.“Je mi skvele.“
Cestou z kliniky si pískal.“Nech žije veda.Nech žije pokrok.“
Zastavil sa na pivo v malej krčmičke.S pôžitkom si upil z trblietavého studeného nápoja.
Malo trochu divnú chuť.Nechal ho nedopité a vyšiel von.Tá krčma tiež nebola bohvieako útulná.
Pred mestom odbočil k veži.Bolo to miesto,kde sa stretávali.Veža bola v gotickom slohu a vraj ju dal postaviť istý šľachtic pre svoju tajnú lásku.Vedľa veže stála lipa pod ktorou sedávali a on jej hrával na gitare.Bol tu prvý krát odvtedy,čo sa rozišli.
Pozrel na vežu na ktorej vždy obdivoval jej harmonickú krásu.Dokanalá kompozícia plôch a čiar.Proporcie sa precízne dopĺňali.Pozeral sa a čakal.Voľačo tu nesedelo.Trošku znervóznel.Obrátil sa a pozrel na lipu.Prvé,čo ho napadlo,bolo,že niektoré konáre by sa mali orezať.Možno by sa mala zrezať celá.Je už stará.Semtam začína práchnivieť.
Keď schádzal k autu už sa stmievalo.Pocit,že niečo nie je v poriadku zosilnel.Prišiel domov a doprial si horúcu sprchu.Sadol si do kresla a pustil Cohena.Dance me to the end of love.
Jana sa pri nej vždy roznežnila.Jednoduchá melódia,primitívne akordické postupy.Vypol pesničku v polovici.Vymenil platňu a dal hlasitosť takmer na maximum.Izbou sa rozoznela Toccata a fuga d moll.Toto je hudba!Premyslená,vymakaná,kompozične vyvážená.Tóny usporiadané s matematickou presnosťou.Matematika.Áno.Bola to čistá matematika.
Zrazu mal pred sebou rady čísel a vzorcov.Spanikáril.
Bežal po chodbe berúc schody po dvoch.Sadol do auta a vyrazil s plynom na podlahe.
Mihajúca sa cesta,pískajúce pneumatiky.Zastal pred jej domom dúfajúc že bude doma.
Sekundy napätia pred dverami.A potom zrazu pozeral do známej tváre.S úľavou si vydýchol.Bola stále krásna.
Ale čo je to?Okolo očí sú drobné škaredé vrásky.Vlasy sú semtam šedivé.Pri nose je akýsi divný pupienok.Nevnímal ako ho víta.Námesačne prešiel za ňou do izby.V tejto izbe sa prvý krát milovali.Na klinike mali pravdu.Všetko si mohol vybaviť do najmenších podrobností.Nechutný pornografický film.
„Prepáč čo si hovorila?“ uvedomil si že ešte nič nepovedal.
„Ako sa máš?Kde teraz bývaš?Som taká rada že ťa vidím.“
„Aj ja som rád,“ klamal,“Musím už ísť.Musím ešte niečo vybaviť.“
„Ozvi sa,“ povedala medzi dverami.To už schádzal po schodoch.Vyšiel do tmavej noci.
Striasol ho chlad.Alebo hrôza?Sadol do auta a položil ruky na volant.Vonku bola ľahostajná ulica v ľahostajnom meste,v ľahostajnom svete.Jeho podozrenie sa zmenilo na strašnú istotu.Uvedomil si že urobil obrovskú chybu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.