 |
„Práve som sa vrátil z mostíka a pán kapitán všetky moje požiadavky,tak ako som mu ich predložil,prijal!“
„Hurááá!“,mohutný potlesk zaplnil veľkú kajutu.Ľudia mali na tvárach dojatie a mnohým sa tisli slzy do očí.Chlap v rádiovke s cigaretou v ruke si rýchlo vložil cigaretu do úst aby mohol tlieskať.Žena v kvetovanom ručníku zdvihla na ruky usmievajúce dieťa,ktoré mávalo smerom provizórnej tribúne na konci miestnosti.Starček s palicou stojaci vedľa mladého páru so slzami v očiach šepkal:
„Tak predsa som sa dočkal.Ja som to vedel!Ja som to vedel!“
Chlap na tribúne zdvihol ruku aby stíšil zhromaždených a pokračoval:“Toto je koniec vlády misionistov.Odteraz bude len jeden vládca – ľud.“
„To je ono!To je ono!“,skandovali demonštranti.Starček s palicou sa obrátil k mladému páru:“Deti,toto je šťastný deň.Závidím vám.Budete žiť slobodne,rozvíjať sa ,objavovať nové kajuty.“
Muž na tribúne znovu zdvihol ruku:“Naše požiadavky sú jasné.Odstúpenie súčasných dôstojníkov a vyhlásenie slobodných volieb,na ktorých sa budú môcť zúčastniť všetci ako voliči aj ako kandidáti.Bez ohľadu na vek,pohlavie a vzdelanie.Kapitánom sa bude môcť stať každý z vás.“
Potlesk.
“Ďalšími požiadavkami sú:zrušenie prídelov potravín,otvorenie zakázaných kajút a zrušenie plánovaného rodičovstva.“
Potlesk a skandovanie,ktorému však nebolo rozumieť,lebo každý kričal niečo iné.
Rečníka vystriedal iný muž v štrikovanej čiapke.
„Priatelia!Som šťastný spolu s vami!Teraz prehovorí človek,ktorý prišiel medzi nás priamo z väzenskej cely.Bol tam za to,že sa jeho názory nepáčili našim vládcom.“
„Fúúúj!“zahučalo zhromaždenie.
„Nezlomili ho však a dnes je tu.Privítajte pána Arpáda Kábla.“
Potlesk.
K mikrofónu pristúpil malý muž s fúzikmi.
„Vážení spoluobčania!Odmalička nás učili misionistickú ideológiu.Celý náš život sa mal podriadiť tejto chimére.Vraj smerujeme k šťastnej budúcnosti,ktorú dosiahneme v cieli našej cesty.Vlastne nie.Tento cieľ mali dosiahnuť až naše deti v ďalekej budúcnosti.Ale aj tých detí sme mohli mať len toľko,koľko nám dovolili.Našou úlohou bolo len poslúchať príkazy a podľa možnosti nemyslieť.Takto to vyhovovalo režimu.Ale nepočítali s tým,že nie sme roboty ale ľudia.Mysliaci ľudia.A ako ľudia chceme aj žiť“
„Anóóó!“mohutný potlesk postupne prešiel do skandovania:“Kábel na mostík!Kábel na mostík!“
„Ďakujem priatelia.Spolu to dokážeme.Pravda zvíťazí!“
Na tribúne sa zasa objavil moderátor v štrikovanej čiapke:
„Aj vám je taká zima?Misionisti a nás šetria.“
Smiech v zhromaždení.
„Verím,že čoskoro sa to zmení a zvolíme si vedenie,ktoré skončí s nezmyselným takzvaným šetrením energiou.Dovtedy sa musíme zohriať ako vieme.Preto pozývam medzi nás folkového speváka Igora Kvapku.“
Potlesk
Na tribúnu vyšiel vlasatý chlapík s gitarou.
„Chcem povedať dôležitú vec.Nedajte si vziať slobodu!Sloboda je najdôležitejšia.Nikto nemá právo obmedzovať vás,alebo diktovať čo máte robiť.“
Potlesk.
„Zahrám vám pieseň,ktorú som zložil špeciálne pre túto príležitosť.
Sklonil sa nad gitaru a drnkol do strún.
„V temných kajutách sme žili
prídel vody denne pili
Až naše deti nás zobudili
keď útlaku sa postavili
Sloboda k nám prichádza
ako ráno z diaľky
odteraz už každý deň.
Budeme jesť párky.
Na na na ou jé.“
Vypukli búrlivé ovácie.Niektorí kričali aj „Kvapka na mostík!“no nebolo ich veľa.
„Priatelia!“zvolal nadšene moderátor v štrikovanej čiapke,keď sa vyškriabal na tribúnu.
„Dostal som správu,že skupine odbojárov hackerov sa podarilo prelomiť softvér chrániaci dvere zakázaných kajút.Podarilo sa im otvoriť niekoľko miestností.Našli tam obrovské zásoby. potravín a neznáme zariadenia.Teraz ich skúmajú naši odborníci.“
„Nech žijú hackeri!“ozvala sa zo zhromaždenia akási tetka v ručníku.
„Áno sú to skvelí chlapci.A jeden je teraz tu s nami a pokúsi sa otvoriť zakázané dvere priamo v tejto miestnosti.“
Vzrušený šum.
„Utvorte prosím koridor v ľavej časti kajuty!“
Ľudia sa rozostúpili.Mladík s kufríkom v ruke pristúpil k stene na ktorej sa črtal obrys dverí a začal vybaľovať prístroje a káble.
„Bude to trvať niekoľko minút.“
Napäté ticho.Všetky tváre boli obrátené k zavretým dverám.Hacker zručne pripájal káble na príslušné miesta a potom ťukol do vreckového počítača.
„Je to mimoriadne zabezpečený kód!“zvolal.“Niekoľkonásobná ochrana.Ale ja si s tým poradím.“
Jeho prsty bravúrne lietali po klávesnici.
„Tak.Už to ide…,za pár sekúnd to bude…Ano!Máme to!“
Okamih sa nedialo nič.A potom sa dvere s veľkým nápisom NÚZOVÝ VÝCHOD pomaly pohli.A vzduch z miestnosti so syčaním začal unikať do vesmíru.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.