Ohnivé pero Q2 2019: Hlas vlka

ohnive pero

Na úpätí lesa sa rozhorel oheň a Haldren si začal opekať slaninu, ktorú si pred cestou kúpil v neďalekom meste. Sleduje pomalé kvapky rinúce sa z tukom nasiaknutého mäsa. Načiahol sa po kus chleba a z pod koženej tuniky mu vypadli dve drevené píšťalky, ktoré mal zavesené na krku. Po jedle si priložil k ústam hnedú píšťalku a začali z nej vychádzať neobratné melódie. Napriek veľkej snahe nebol príliš dobrým muzikantom. Našťastie preňho, čierna píšťalka neslúžila na hudbu. Bol to dar, ktorý dostal za pomoc pocestnej. Odrazu ho pri cvičení vyrušili zvuky praskajúcich vetiev vychádzajúce z lesa. Zahľadel sa medzi stromy a zbadal zeleného jeleňa bežiaceho o život. Uháňala za ním trojica lovcov, ktorí sa ho snažili skoliť. Haldren nečakal ani sekundu, schmatol luk a vbehol do lesa.

Zelené jelene sú vzácne stvorenia, ktoré sú lovené kvôli ich magickej energii. Skúsení remeselníci a mágovia dokážu zužitkovať každú časť ich tela na výrobu magických predmetov. Cena vecí, pochádzajúcich zo zeleného jeleňa, je na trhu veľmi vysoká. Častokrát sú práve preto cieľom rôznych chamtivých lovcov. Tieto stvorenia sú však ťažko vystopovateľné, na ich lov je treba mať obrovské množstvo skúseností, znalostí a predovšetkým šťastia.

Haldren lovcov poznal, vedel, že nie sú žiadna extratrieda. Pravdepodobne stretli jeleňa náhodou a zacítili vo vzduchu zisk. Ľuďom, ako sú oni je úplne jedno, že lov zelených jeleňov má zničujúci dopad na prírodnú rovnováhu, ide im len o zlato. Haldren napol luk, zatajil dych a vypustený šíp si v okamihu našiel svoj cieľ. Zvyšní dvaja lovci sa otočili smerom k mladému strelcovi, ten sa stihol v poslednej chvíli schovať za strom. Skrytý sa pripravil na ďalší útok. Lovci prehľadávali blízke okolie a pomaly sa približovali k stromu za ktorým stál. Sústredil sa na zvuky ich krokov a vyčkával na správny čas, keď boli dostatočne blízko vyskočil spoza stromu a jednou strelou poslal k zemi druhého lovca. Posledný k nemu pribehol a snažil sa ho márne zasiahnuť sekerou, Haldren vytasil svoj meč a útok opätoval. Súboj sa postupne presunul k blízkej skale. Po krátkom zápase na okraji skalného výbežku sa lovec pošmykol a po páde sa jeho telo rozlámalo o stromy, ktoré rástli pod skalou. Haldren zbehol dolu, aby sa uistil, že jeho súper nedýcha. Odrazu mu za chrbtom zaznel decentný potlesk. Otočil sa a zbadal ako sa k nemu približuje tajomný muž s kapucňou na hlave. „Vidím, že si s nimi spravil krátky proces,“ pousmial sa muž.

Adrenalínom napumpovaný Haldren zaujal bojový postoj: „Kto si?!“

„Som ten, kto už nemusí platiť za ich služby,“ povedal muž a ukázal na mŕtveho lovca.

„To ty si ich najal?!“ sotva dopovedal vetu a muž ho mocným kúzlom pribil k skale pri ktorej stál.

„Presne tak! Myslel si si, že taká banda amatérov vystopuje zeleného jeleňa? Na to treba skúsenosti,“ vysvetľoval muž, ktorý oplýval značnou magickou silou. Držal Haldrena na stene a zlovestne sa usmieval: „Tvoje schopnosti sú úctyhodné, ale teraz ti už nepomôžu,“ pokračoval. Haldren sa odmietal vzdať a vzpieral sa jeho moci napriek obrovskej bolesti, ktorú zažíval po tlakom jeho kúzla. Napol všetky svaly a s mohutným krikom sa načiahol po čiernej píšťalke. Tvár sa mu krivila od bolesti, ale s vypätím všetkých síl si dokázal priložiť píšťalku k perám. Z plných pľúc do nej fúkol, objavil sa na nej žiariaci obraz vlka, ale nebolo počuť žiaden tón. „Toto má byť tvoja záchrana?“ zasmial sa mág. Za okamih sa neďaleko ozvalo zavíjanie vlkov, mág spozornel. Naďalej udržiaval kontrolu nad kúzlom a snažil sa sústrediť na svoj cieľ. Vlky sa pomaly zbiehali ku skale, začali mága obkolesovať. Zaútočili naňho a donútili ho tak uvoľniť kúzlo. Haldren sa s ťažkosťami dvíhal zo zeme, lapal po dychu a snažil sa zorientovať. Napriek zahmlenému zraku rozoznal pred sebou siluety bojujúcich vlkov s mágom. Pozbieral v sebe posledné zvyšky síl, rozbehol sa a vrazil svoj meč do mágovho chrbta. Zem sa začala chvieť a nastala mohutná explózia magickej energie, mágovo telo sa roztrhlo na milióny malých kúskov, ktoré sa postupne rozplynuli vo vzduchu.

Vlky odťahovali preč svojich mŕtvych druhov. Haldren si sadol na zem, v ruke držal čiernu píšťalku a sledoval ako mizla s vanutím vetra. Poobzeral sa okolo seba a po vlkoch už nebolo ani stopy, dlh bol splatený. Po chvíli k nemu prišiel zelený jeleň, na znak vďaky sklonil hlavu a zadíval sa mu hlboko do očí. Haldren premýšľal nad darovanou čiernou píšťalkou, pochopil prečo sa ju žena nazvala Hlas vlka. Bol šťastný, že mu zachránila život, ale zároveň mu bolo ľúto, že zmizla. „Škoda, bola to veľmi šikovná vecička,“ povedal si, zatiaľ netušil, že onedlho dostane mnohonásobne vzácnejší dar.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

21. októbra
Martin Kučera