Ohnivé pero Q2 2018: Portrét

ohnive pero

Je pozoruhodné, že vo svete, v ktorom mágovia dokážu jedným pohybom ruky vypáliť celé mesto a démoni trhajú chrabrých bojovníkov na kusy, takmer nikto neverí na škriatkov. Slovo škriatok, alebo tiež goblin, sa stalo synonymom rozprávkovej bytosti, a každý si ho zobral do úst len vtedy, keď sa nemal na koho vyhovoriť. Malé deti sa vyhovárali na škriatkov, keď niečo rozbili, muži spomínali škriatkov, keď sa opili viac ako mali, a ženy zas vtedy, keď nečakane zistili, že sú tehotné. Samozrejme, že za nič z toho goblini v skutočnosti nemohli. Nemohli ani za to, že kyslo mlieko a ani za to, že ľudia zabúdali, kam položili tú, či onú vec. Ako povedal jeden múdry muž, ktorý goblinov spoznal, boli to len malí bezvýznamní ťulpasi, ktorí celý život nerobili nič iné, len kopali tuneli.

Toto sa rozhodol zmeniť jeden mladý, no nádejný goblin menom Z’ka’z. Z’ka’z mal iba šestnásť rokov a patril medzi tých najväčších fešákov v celej jaskyni. Na hráškovozelenej pokožke zatiaľ žiadna bradavica, dlhé špicaté uši mu stáli v pozore, a nos bez jedinej zlomeniny. No Z’ka’zovi vlastná krása nestačila – chcel viac. Chcel slávu a miesto v histórií, nie len pre seba, ale pre všetkých goblinov. A tak, jedného dňa, kým ostatní v jaskyni spali, vyliezol rebríkom na zemský povrch. Nikdy predtým svet nad zemou nevidel, a to, čo o ňom počul, znelo častokrát neuveriteľne, ba priam hlúpo. Kto by na takom mieste vôbec žil? – pomyslel si neraz, no hneď ako vyliezol opustenou jazvečou norou, uvedomil si, ako veľmi sa mýlil. To svetlo, tie rozmanité farby, vôňa kvetov, a spev vtákov… Všetko sa mu to zdalo rozprávkové a ihneď si tento nový svet zamiloval.

Netrvalo dlho a do nosa mu udrela vôňa pečeného mäsa. Prichádzala z mestečka pod kopcom. Mesto dnes poctila neobvyklá návšteva – sám kráľ a jeho nepodarený syn. Pri tejto príležitosti im starosta ponúkol, aby sa nechali zvečniť ich nadaným maliarom. Kráľ síce na portrét náladu nemal, no rozhodol, že maliar namaľuje aspoň jeho syna. Samozrejme, nič z toho Z’ka’z nevedel. Jeho zaujímala len neodolateľná vôňa jedla. Niet sa čomu diviť – v podzemí by ste pečenú bravčovinu hľadali márne. Nebol však hlúpy a vedel, že i napriek obrovskej túžbe po exotickej strave, musí ostať ostražitý. Dolu kopcom kráčal opatrne, schovávajúc sa za každým mraveniskom, či kríkom.

A veruže sa mu jeho prístup vyplatil. Už bol skoro pri meste, keď sa z nenazdajky vyrútila čudesná nemotorná postava, len o hlavu a pol vyššia od neho, s ružovými lícami a kučeravými vlasmi. Z’ka’z ihneď skočil do vysokej trávy a zatajil dych.

„Kde si? No tak! Kde si?“ Opakovalo chlapča zúfalo a popritom zo zeme vytrhávalo chumáče trávy.

Z’ka’z, ktorý z poza trávy občas nakukol, ostal zmätený. Človeka nikdy predtým nevidel, no ľudí si určite predstavoval inak – vyšších a menej pomätených. No goblin nemal rád predsudky, a tak sa rozhodol, že nebude súdiť celý druh na základe jedného, zjavne nesvojprávneho jedinca.

Ako tak ležal v tráve, všimol si malý predmet. Len pár centimetrov od jeho nosa si na steble trávy hovel zlatý prsteň s rubínom väčším ako netopieria hlava. Ak niečomu nevedeli goblini odolať, tak to bola presne takáto bižutéria. Prsteň bez váhania schmatol a nasadil si ho na dlhý zelený prst. Sadol mu ako uliaty.

Keď sa chlapec so slovami „Otec ma zabije!“ konečne vytratil, Z’ka’z pokračoval vo svojej ceste za vysneným kusom bravčoviny. Skĺzol sa po mokrej tráve, spravil obratný kotrmelec, a hľa, stál pod oknom, z ktorého všetky tie krásne vône prúdili von. Sliny mu stekali po brade. Vyskočil a dlhé nechty zaboril do okenice. Načiahol krk a nazrel dnu. Miestnosť bola preplnená kadejakými nástrojmi, ktoré ho vonkoncom nezaujímali. To, čo ho zaujímalo, ležalo uprostred stola – krásne hnedé prasiatko, s jabĺčkom v papuli. Nebyť jabĺčka, určite by naňho volalo: „Poď Z’ka’z, odhryzni si zo mňa!“

Oblizol si pery a vytiahol svoje telíčko na parapetu. Lepšie sa rozhliadol, aby sa uistil, že v miestnosti skutočne nikto nie je. Mal šťastie, no aj tak sa rozhodol nezdržiavať. Ako sa chystal skočiť z okenného rámu rovno na stôl, dvere do kuchyne sa rozleteli a niekto vstúpil dnu. Vystrašený Z’ka’z stratil rovnováhu a jeho veľká hlava ho prevážila dopredu. S rinčaním panvíc a hrncov tvárou dopadol na kopu múky pripravenej na dezert. Múka sa mu ihneď dostala do nosa a on si kýchol tak silno, až sa skĺzol zo stola na tvrdú dlážku. Než sa pozviechal, stála nad ním tučná starena a karhala ho.

„Čo to tu robíš?!“ Skričala.

Zmätený Z’ka’z sa na ňu pozrel a v okamihu si ju premeral. Bola omnoho vyššia ako ten pomätený človiečik, ktorého predtým stretol, a aj omnoho širšia. Poriadne žmúrila, aby ho vôbec videla.

„Fuj! Aký škaredý chlapec!“ Zabedákala, keď si všimla jeho neľudskú tvár, celú bielu od múky.

„Fuj! Aká sprostá žena!“ Nenechal sa urážať goblin.

„Drzáň jeden!“ Vyprskla a potiahla ho za pažu. Už-už by mu nakládla po zadku, no na poslednú chvíľu sa jej pred očami zablysol zlatý prsteň s veľkým rubínom. Ihneď sa zarazila a padla na kolená. „Oh, prepáčte, vaša kráľovská výsosť, prepáčte! Som už stará a slabo vidím. Nepoznala som vás…“ Chlácholila ho a ťahala von z kuchyne. „Váš otec vás už hľadá. Vraj vás má majstro Mínio zvečniť na plátne. Ak dovolíte, zavediem vás tam.“ Popravde ani nečakala na Z’ka’zovu odpoveď, rovno ho potiahla cez ulicu, a zaklopala na dvere prízemného domu.

„Majstro? Doviedla som princa Trimbora!“ Zvolala dnu, cez okno.

„Ráčte vstúpiť!“ Ozvalo sa z vnútra.

Starena s úľavou otvorila dvere a postrčila princa dnu. Rýchlo z miesta ušla späť do kuchyne, dúfajúc, že princ ich malý incident nespomenie pred svojim otcom.

Zvedavý Z’ka’z vstúpil dnu. V strede miestnosti stálo kreslo a stolík s ovocím. Pod oknom stál stojan na plátno, spoza ktorého trčalo majstrove rameno.

„Prosím, posaďte sa.“ Požiadal majstro bez toho, aby zdvihol zrak od farieb, ktoré si práve pripravoval. „Otec vám na kresle nechal plášť, ktorý si máte obliecť…“

Z’ka’z neistým krokom precupkal ku kreslu a zadíval sa na kus odevu. Z ľudí bol poriadne zmätený a nebol si istý, či počúvať ich šialené príkazy, je práve najlepší nápad. Nakoniec ho však miska s ovocím presvedčila. Obliekol si dlhý purpurový plášť a vyskočil na kožené kreslo.

„Takže začneme!“ Zvolal majstro plný entuziazmu a po prvýkrát vystrčil nos spoza plátna. „Ste…“ zarazil sa. „Ste nejaký… bledý…“ Dostal zo seba nakoniec. Počul, že princ nie je krásavec, no dlhé špicaté uši? Ešte špicatejší nos? Pazúry? Na sucho preglgol a radšej bez slova začal maľovať.

Z’ka’z sedel a sedel, a aj keď šikovný majstro maľoval rýchlo, goblinov pohár trpezlivosť po hodine pretiekol. Keď majstro spoza plátna opäť nakukol, goblin už v kresle nesedel. Ten si to zamieril späť do kuchyne, kde do seba rýchlo nahádzal, čo len to šlo. Zjedol koláč, všetky klobásy i polku prasaťa, a s plným žalúdkom sa vrátil späť domov, preč od čudesných ľudí.

Majstro, netúžiaci po problémoch, dokončil obraz z pamäti a pred celým mestom ho daroval kráľovi a jeho synovi, ktorý sa poriadne zmenil. Keď kráľ zbadal portrét jeho škaredého syna, sám ostal zmätený, pretože vedel, že je majstro Mínio vychýrený umelec. Kráľ nechcel vyzerať ako hlupák, ktorý nerozumie umeniu, preto sa majstrovi poďakoval a prisľúbil, že tak krásny obraz si vystaví rovno nad kozubom. A tak aj bolo. Bez toho, aby to Z’ka’z vedel, jeho portrét zdobil kráľovské komnaty tristo rokov a zaručil tak goblinom nehynúcu slávu.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

15. októbra
Andrej Oško