Ohnivé pero Q2 2017: Rituál

„Ako rád by som mal tvoj spokojný život,“ oslovil Peter kozu, ktorá sa pásla neďaleko školy kde úspešne učil už vyše dvadsať rokov. Teda, presnejšie povedané, kde bol považovaný za úspešného učiteľa. On sám sa tak necítil už dlhú dobu. Zápal pre učiteľské poslanie, ktorý zo začiatku úprimne pociťoval, z neho vyprchal ako bublinky z pohára minerálky. Keby si vedel predstaviť sám seba v inom zamestnaní už by bol dávno odišiel. Príliš si však zvykol na svoju každodennú staromládeneckú rutinu.

Ešte aj tie deti sa za posledné roky výrazne zmenili. Len, žiaľ, nie k lepšiemu ako zvykol rozprávať na poradách svojim súhlasne sa tváriacim kolegom.

„Ešteže ty sa tváriš spokojne,“ znova oslovil kozu bojazlivo sa obzerajúc či jeho samovravu niekto nepozoruje. S úsmevom skonštatoval, že široko-ďaleko nikoho nevidí.

Pokýval hlavou . O chvíľu sa už ráznym krokom vracal do školy na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Pán profesor predsa nemôže meškať.

Svoj stále väčší odpor ku školstvu si Peter v posledných dvoch rokoch kompenzoval novou záľubou. Začal sa zaujímať o kultúru starých civilizácií. Najviac ho zaujala ich literatúra, konkrétne náboženské obrady.

„Je až neskutočné čomu boli ľudia niekedy ochotní veriť,“ rozprával kolegyni počas obednej prestávky.

„Čo ich vlastne udržovalo v presvedčení, že niečo tak absurdné môže reálne fungovať,“ zamýšľal sa ďalej.

Kolegyňa len pokývala hlavou. Očividne sa nezdalo, že by ju Peter zaujal.

A tak sa jej ani neobťažoval zveriť, že cez víkend objavil v miestnom antikvariáte knihu o magických rituáloch starých Egypťanov. Presnejšie povedané o rituáloch istej zavrhnutej egyptskej školy o ktorej história stále veľa nevie. Ich odľahlé chrámy údajne plné temných malieb archeológovia z nejakého neznámeho dôvodu ani nehľadajú. Známy je len fakt, že títo mágovia naozaj existovali. Nepožívali však žiadne všeobecné uznanie. Skôr naopak. Ostatní ich považovali za divných a veľmi obscénnych ľudí.

Kniha obsahovala aj opis tajomného rituálu pomocou ktorého si mohol mág s niekým vymeniť telo.

Problém bol v tom, že sa takto nedalo vymeniť s iným človekom, vždy len s rastlinou alebo so zvieraťom. Navyše pôvodná duša zvieraťa(alebo rastliny) po uskutočnení tohto rituálu údajne zanikne.

„Asi preto sa to ostaným zdalo obscénne,“ povedal si Peter sám pre seba.


Po obede s kolegyňou a ďalších dvoch hodinách vyučovania čakal na Petrovo hodnotenie štôsik polročných študentských prác.

„Bože, tí študenti sú z roka na rok hlúpejší,“ pomyslel si už po niekoľkých minútach práce. Znechutene odsunul papiere na druhú stranu stola.

Po chvíli tupého civenia do nedávno premaľovanej steny , vytiahol zo šuplíka svoj víkendový objav v podobe egyptskej knihy plnej tajomných a dekadentných rituálov.

Pomaly začal čítať rituál výmeny. Jeho divoký a zároveň pútavý štýl ho okamžite zaujal. Pristihol sa, že číta nahlas. Toto pohanské zaklínanie živlov a duchov malo mágovi umožniť získať nielen nové telo ale aj nový život.

„Tak to by som naozaj potreboval,“ pomyslel si keď odkladal knihu nazad do šuplíka. „ Nech tým trubirohom prednáša slovenčinu a matiku konečne niekto iný.“


Rozhodol sa znova siahnuť po polročných písomkách. Náhle však pocítil prudkú bolesť hlavy. Ruka zastala na polceste k papierom. Bodavá bolesť spôsobila, že musel zavrieť oči. Nijako to však nepomohlo. Bolesť pichala a pulzovala čoraz intenzívnejšie. Zároveň začal mať pocit akoby sa jeho spomienky a vedomosti strácali niekam do nenávratna.

„Bože, čo sa to so mnou deje,“ stihol si ešte pomyslieť.

Keď však chcel na túto myšlienku nadviazať, už to nebolo možné. Pomaly sa strácala aj jeho schopnosť abstraktného myslenia. Ešteže tá bolesť postupne ustávala.

Pomaly otvoril oči. Študentské písomky ho už viacej netrápili. Z jeho doterajšieho života ho už netrápilo nič.

Spokojne kvitoval, že ho obklopuje svieža zelená tráva.

S bezstarostným zamečaním začal spokojne spásať lúku.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

4. septembra
Ján Petruška