Ohnivé pero Q2 2017: Pekár

ohnive pero

Ťažké chodidlá istým krokom merali cestu skrz oďobkané malinčie tvoriace pomyselnú bránu do lesa za sprievodu vyčíňania búrlivého vetru prinášajúceho so sebou hustý dážď. Kvapky odrádzal plášť chrániaci majiteľa nielen pred tvrdohlavým počasím, dovoľovali nositeľovi splynúť s tieňmi.

Pekár tušil, čo ho po príchode na miesto čaká, dlaňou zovrel rukoväť meča skrytého pred zrakmi zvedavcov. Všimol si vyčkávajúcu postavu. Potkan si nedal pokoj ani za nečasu, pomyslel si pobavene, peniaze majú svoju moc. Držal dohorievajúci lampáš, napchával sa jablkom. Desné chrúmanie by hádam počul i hluchý, zrejme nedbal na bezpečnosť. Nebolo teda zložité priblížiť sa tichučko ako myška sliediaca po jedle, práve naopak, na odlákanie hlupáka stačilo obyčajné húkanie sovy. Zahrala pekárovi do karát, chvíľkové rozrušenie mladíka využil vo svoj prospech.

„Baf!“ vyletel Pekár z úkrytu, pomohol vystrašenému junákovi späť na nohy, „ak chceš hrať poskoka, Lampášnik, aspoň sa strep dôstojnejšie.“

„Veľmi vtipné,“ oprášil sa Lampášnik, prijal ponúknutú ruku, „si pripravený, starec?“

Výmena sprisahaneckých pohľadov chlapov rozžiarila podobne sťa dúšok dobrej medoviny. Lampášnik svetlo zavesil na dlhú palicu, zdvihol ju do výšin. Lomcovali ním poryvy vetra, mládenec sa úpenlivo snažil udržať pevný postoj. Napriek prvotnej neistote vyrazil spolu s Pekárom hlbšie do lesa ukrývajúceho stvory obyčajným ľuďom neznáme, nasledoval jeho chrbát. Problémy na seba nenechali dlho čakať.

„Lampášnik!“ horlivo zašepkal Pekár po chvíle ticha so strachom v hlase, prikázal mu skryť sa, „sú tu!“

Slová pohltil dunivý smiech. Ani sa nenazdali a už okolo nich presvišťali prvé šípy. Ukrytí za kmeňmi stromov nechali doznieť neúspešné pokusy o vystrelenie očí. Pekár sa tvárou v tvár vrhol do boja so záškodníkmi. Trojlístok ušatých pajácov si privolal spoločníkov – divé vlky v diaľke vyli na poplach. Ťažkopádne pohyby Pekára sa mohli zdať voči svižnému tancu elfov neúčinné. Zdanlivá nemotornosť Pekára len chránila ukrytého spoločníka vyčkávajúceho na možnosť zaútočiť. Netrvalo dlho, než ušatci zmizli v tme s vyhrážkou na jazyku, prekvapení mladíkovou taktikou.

Lampášnik už-už utieral krátky jednoručný meč do prichystanej látky, keď si uvedomil druhú vlnu. Pekárove silné ruky napli svaly a prichystali sa na seknutie do hrubej srsti vlka. Psisko sa svojou veľkosťou vyrovnalo chlapom, zúrivo cerilo zubiská, naprázdno cvakalo papuľou. Žlté oči sa blýskali divokou túžbou po krvi. Pekár ustúpil. Vedel si predstaviť ako ho vlky trhajú na kusy, nepotreboval skončiť ako chutnučký predkrm.

Švihanie ostria pretínalo vzduch, vlky i priatelia na love zaplakali bolesťou. Čeľuste trhali kožené nátepníky, snažili sa dostať k hrudníku cez vrstvy ochrannej výplne. Po srsti im stekala čerstvá horúca krv, Pekár sa snažil vyhľadať a zraniť vodcu a tým odplašiť zvyšok.

V besnom zápase ho mladý vlk zvalil na zem, na hrudi pocítil laby tlačiace ho k zemi. Tvár si bezmocne prekryl rukami, čelo mu okrem dažďa skropil studený pot. Bol stratený. Výlet do prírody vyjde navnivoč. Kútikom oka zahliadol Lampášnika snažiaceho sa podplatiť psisko kusom kozej nohy.

„Sem s tou kozou nohou!“ zvolal naliehavo, nepomyslel, že by niekedy vyriekol podobnú vetu.


„Myslel som, že mu tú koziu nohu ponúkneš ako výkupné,“ uvažoval zmorený Pekár „nie, že ňou začneš vlka tĺcť po hlave.“

Držiac dokaličenú zakrvavenú nohu, Lampášnik mykol plecami: „Spanikáril som.“


Dážď ustal. Dvojica sa akurát chystala po dlhej prechádzke vybaviť výhodný obchod. Dorazili na miesto – vyčkávali pred starou loveckou chatou poznačenou časom. Stromy a okolitý porast ju chránili pred zrakmi pocestných. Pekár zočil obchodníka. Podišiel bližšie.

„Madam,“ pobozkal natiahnutú ruku, „rád vás vidím. Máte tovar?“

„Prirodzene,“ žena si z hlavy stiahla kapucňu, poodhalila havranie vlasy, „ale tento raz nechcem peniaze. Potrebujem od vás službičku. Viete, drahý, kvalitná čiernohorská pšenica sa nezískava ľahko. Mimochodom, černice a maliny niekto vyzbieral predo mnou, ale neobávajte sa. Práca, ktorú od vás potrebujem je, aby ste mi priniesli hlavu tej prekliatej čarodejnice, čo sa mi motá pod nohami a prekáža mi v kšeftoch. Pre jej útulnú chalúpku by som našla lepšie využitie – bol by z nej dobrý stánok. Veď podobná práca nás predsa kedysi zblížila, nemám pravdu? Nemusím hovoriť, kde ju nájdete. Poteším vás. V jej obydlí nájdete plody, ktoré hľadáte. Hlavu si vyzdvihnem neskôr. Zbohom.“

Pekár si vzdychol: „Zbohom. Ženy majú zvláštne nároky.“


Cesta lesom prebehla bez väčších ťažkostí, jediná poľutovania hodná situácia bola strata lampáša. Nič veľké, len Lampášnik zočil prízrak, rozbehol sa po ňom, narazil na skupinu banditov a omylom vrazil do veliteľa, ktorý nechtiac vzbudil spiace sily lesa schopné drviť lebky závanom vetra, oživil les a strhla sa trma-vrma. Inak sa vlastne nič nestalo.

Zmáčaní a zmorení pripravili sa na stret. Pri boji s čarodejnicami Pekárovi chodili po mysli kadejaké čudné myšlienky, nechcel si priznať strach. Čarodejnice vrieskali, obháňali sa divnými koženými vrecúškami, rozosievali po dvojici zmes práškov a byliniek, kričali prekliatia, zaklínadlá. Hoc sa Lampášnik triasol sťa osika, nenechali si pomotať hlavy šikovnými pohybmi ukrývajúcimi nielen farebný prach ale aj naostrené dlhé dýky či fúkačky s otrávenými šípkami. Pekár elegantným pohybom šmaril stoličku cez miestnosť a doprial dvojici čarodejníc zaslúžený odpočinok, zvyšné tri pochopili správu medzi riadkami a dali sa na útek. Pekár ešte svižne zdolal ležiace telá a stiahol späť do chalupy vyžranú opachu – hlavnú čarodejnicu – a na jej hrdle vyskúšal ostrosť čepele. Lampášnikovi prikázal k vrchu vriec s pšenicou priviazať sušené byliny povešané na špagátiku natiahnutom v príbytku. Prízvukoval mu, že musí čosi vybaviť.

Pekár obišiel chalupu, pripravený útočiť na nečakané nebezpečenstvo. Pátral zrakom po cieli až kým narazil na to, čo potreboval. Sladunké lesné jahody, maliny a božsky dobré čarovné černice. Láskavo zabalil jemné plody do handričky, previazal ich kožkou a zavesil si ich na opasok, do voľnej ruky vzal hlavu čarodejnice. Tak, sú pripravení vyraziť späť.

Cesta späť bola vždy náročnejšia. Zlodeji, vrahovia sa vracali z lovu, lesné potvory sa prebúdzali. Takto robili spolu s Lampášnikom službu mestu. Zabraňovali pliage dostať sa za hradby cez spiace stráže. Nik dnu ani netušil, kto sa skrýva za tvárou Pekárnika.


Nad strážnou vežou sa vypínalo ostré ranné slnko prebúdzajúce obyvateľstvo hradu do nového dňa. Z pekárne „U bezhlavej čarodejnice“ už rozvoniavali čerstvé pochúťky. Pekár starostlivo miesil cesto na chlieb, Lampášnik za spevu piesne o príchode Jaštericorodeného opatrne ukladal sladké pečivo na otvorené okno pekárne. Vôňa zarábala najlepšie.

Prvý zákazník, hladný strážca hlavnej brány, nakukol dnu.

„Dobré ráno, starý priateľu,“ pozdravil sa so srdečným smiechom, „tuším ti ten odchod z vojska priniesol zaslúžilý odpočinok. Nenudíš sa takto na staré kolená? Nechýba ti akcia? Veď čo je to za vzrušenie, trhať kdesi za hradbami vonku maliny, nemám pravdu? My chránime ľud pred potvorami a ty si tu vypekáš koláče. Hrôza.“

„Veru, tak to bude,“ usmial sa Pekárnik, nenápadne šibol pohľadom na vrece s hlavou čarodejnice skryté pod pultom, čakajúce na vyrovnanie obchodu, „chodiť na jahody ma niekedy ubíja.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

11. septembra
Mária Juríková