Ohnivé pero Q2 2017: Návštevníci

ohnive pero

„V centrálnej časti Austrálie toho moc nenájdeš. Kilometre vyprahnutej krajiny sa tiahnu kam len oko dovidí. Ľudia sa neodvážia cestovať autami po zabudnutých trasách. Ak ti dôjde benzín, alebo sa ti pokazí auto, si nahraný. Bez dostatočnej zásoby vody si môžeš rovno písať epitaf. Cesta lietadlom je tu veľmi rozšírená. Možno preto je tak ľahko, stať sa v tejto spustnutej krajine atrakciou. Živou legendou, ktorá ti za pivo a pálenku porozpráva, ako sa dokáže človek zo dňa na deň zmeniť. Kedysi som bol naivný mladík starajúci sa o farmu po nebohých rodičoch. Tridsať rokov tomu je, čo som zanechal farmárčenie. Sestra bola príliš mäkká na robotu. Ja som však nemal srdce opustiť našu farmu. Ona sa odsťahovala do mesta, len čo zavetrila možnosť úniku. Kdesi na pobreží robí servírku. Viac neviem. Roky som ju nevidel. Hanbí sa za mňa. Neverí mi. Tak, ako množstvo ďalších, ktorí ma nazývajú bláznom, čo potratil rozum skrz samotu. Takže ty chceš vedieť, prečo som sa presťahoval do Perthu a stal vegetariánom? Píšeš blog? Dobre. Sadni si a objednaj pivo. Zober mi Redbacka. Pri rozprávaná mi vždy vysmädne.

Kde som to skončil? Oh áno! Čo sa mi stalo? Prišli za mnou Návštevníci. Nepočul si o nich? Ani ja kedysi. Všetko som to bral ako báchorky ľudí, čo majú príliš veľa času a vymýšľajú blbosti, len aby sa zabavili. Ja som taký nebol. Pracoval som od svitu do mrku. Farma bola pre mňa všetkým. Preto ma rozhorčila smrť čo i jedinej ovce. Hlavne kojoty nám drhli dobytok. Tentokrát to bolo iné. Ovca ležala a chýbal jej chrbát spolu s miechou. Zvyšok tela nedotknutý. Vznášal sa nad ňou zápach spáleného mäsa a gumy. Zdalo sa, akoby chýbajúca časť bola vypálená. Lámal som si hlavu, čo ju v noci mohlo napadnúť. Požiar? Elektrický skrat? Netušil som. Úbohú ovečku som pochoval. Bál som sa jesť jej mäso. Na jej tele bolo čosi zlé a zvrátené. Kto by mohol takto zmrzačiť zviera? Napi sa. Na zdravie! Dobré pivo, čo povieš? Ale späť k ovečkám.

Po týždni mi takto umreli ďalšie tri. Odpálené nohy, krk s čeľusťou a tretia nemala hlavu. Otrasný pohľad. A znovu ten smrad spáleného mäsa a gumy. Voľačo zlovestné sa dialo na farme, to ti môžem povedať. Zavolal som teda sestre a poprosil ju, nech mi kúpi pol tucta ovčiarskych psov. Mala naplánovanú cestu na farmu. Ovce som jej nespomínal. Vydesila by sa. V jednu mimoriadne teplú noc som sa zobudil na bečanie oviec. Robili hurhaj ako splašené. Zobral som rýchlo lampáš, brokovnicu a utekal dole. Nikde nič. Len päť zmrzačených oviec. Mäso odtrhnuté od kosti. Rana úplne spálená. Každej chýbal iný kus tela. A znovu ten prekliaty puch. Ráno som našiel podivné otlačky na zemi. Jakživ som nič podobné nevidel. Dlhé, chápadlové stopy, ledva viditeľné v piesku. Už som toho mal plné zuby, tak ti poviem. Odvtedy som spával vonku na verande. Noci boli teplé a myslel som si, že s brokovnicou pod hlavou budem v bezpečí. Oh, ako som sa mýlil! Vidíš, hlas sa mi trasie aj po tridsiatich rokoch. Ale ruku s pivom mám stále pevnú. Na zdravie!

Takže od tej noci som čakal na verande, na záškodníka. A prišiel hneď o pár dní. Ovce začali znovu bečať. Vyskočil som na nohy, no zostal som stáť ako obarený. Už nebola noc, lež jasný deň! Aspoň takt o vyzeralo. Všetko navôkol bolo osvetlené, ako na pravé poludnie. Musel som si oči zakrývať, skrz to jasné svetlo! Obišiel som dom a vedel som, že je zle. Nad ohradou sa vznášala čierna guľa z ktorej vychádzalo jasný svit. Guľa bola tmavšia než bezmesačná obloha, no svetlo z nej vychádzalo oslepujúce. Vydávala ľahučký mechanický zvuk. Roztriasli sa mi kolená, no nestratil som duchaprítomnosť. V spotených rukách som zvieral brokovnicu a so srdcom až v hrdle som na To vystrelil. Nič. Guľa akoby pohltila náboje. Chcel som to skúsiť znovu, no svetlo začalo byť silnejšie a silnejšie a guľa vydávala vysoký pískavý zvuk. Ovce sa šli zblázniť! Pustil som brokovnicu a zapchal si uši. Skrútil som sa do klbka, ako pásavec a čakal na svoj ortieľ. Namojveru som myslel, že si smrtka pre mňa prišla. Bodaj by! Zobudil som sa… Ja ti ani neviem povedať kde. Všade naokolo bolo vše biele a jasné. Cítil som, že ležím na nejakom studenom a hladkom stole. Ako zo skla! A pri mne boli Oni. Návštevníci. Nevidel som ich, ale cítil. Smrad spálenej gumy mi dorážal do nosa. Celý som sa vtedy ovracal. Aj z nich vychádzalo jasné svetlo. Žiarivé! Oveľa silnejšie ako okolie. Vďaka tomu som videl aspoň ich siluety. Boli tvarovaní do monštruóznych tvarov a predsa sa zdalo, akoby boli úplne beztvarí, amorfní. Ale chlapče… cítil som ich! Ja som ich cítil! Keď ma spútavali. Na ten dotyk nikdy nezabudnem. Slizké chápadlá sa mi obmotali okolo končatín a držali ma nesmiernou silou. Nevidel som ich, no cítil. Na rovinu ti poviem, vtedy som si naložil do gatí, ako malý chlapec. Plakal som, vzpínal som sa, prosil ich, no oni nemali pochopenia. Len tam stáli. Svetelné bytosti! A potom to začalo.

Akýmisi prístrojmi mi zarezali do tela a trhali ma na kusy. Vždy mi odtrhli inú časť. Zmizlo mi brucho. Odpálili ho a na vzduchu sa mi krútili obnažené črevá. Videl som, ako mi odtrhli hrudný kôš a pred mojimi očami sa mi srdce rozbúchalo o stošesť. Zvláštne bolo, že zo mňa nevytiekla ani kvapka krvi. Trhali moje mäso a šľachy a potom poľahky, akoby nič, vrátili onú časť tela späť. Bolesť však neutíšili. Bol som celý od sračiek. Nemal som čo vracať. Oči mi vyschli. Plač, krik ani prosby nepomáhali. Bol som uväznený vo svetle, týraný Návštevníkmi. Obrali ma o posledný kúsok zdravého rozumu. Nevedel som, či prešli minúty, dni či stáročia. Stratil som pojem o čase a existencii. Znova a znova som sa pozeral na moje obnažené a rozpitvané telo. Mnoho krát som si roztrhol hlasivky, od kriku. Akoby zázrakom som ich mal okamžite v poriadku. Nik ma nepočul. Nedúfal som v záchranu. Mojim životom bola bolesť. Po celý ten čas som cítil vôňu spáleného mäsa. Môjho mäsa, oddeleného od tela. Videl som každú šľachu v mojom tele. Všetky kosti si poznám, ako vlastnú dlaň. Moje vnútornosti som mal pred sebou, ako na tácke. Omdlieval som od hrôzy a budil som sa znovu do toho hororu. Dúfal som, že umriem od strachu. Prosil som o smrť. Žobral! Držali ma však na žive a mučili znovu a znovu. Pýtaš sa, akoto, že som tu? To ti ani ja neviem povedať.

Našla ma sestra, keď prišla aj so psami. Bol som schovaný pod verandou. Nahý a špinavý. Odmietal som vyjsť na svetlo. Psy zasa odmietali vkročiť na farmu. Vraj len stiahli chvosty a s kňučaním sa uvelebili v aute. Neustále som len plakal a kričal. Reštartovali ma. Bol som tridsaťročné batoľa. Prvých desať rokov po stretnutí som strávil v nemocnici a učil som sa jesť, chodiť a rozprávať. Na nič som si nespomínal. Bol som nový človek. Pomohla mi hypnóza a meditácia. Keď som im toto vyrozprával, šupli ma na ďalších desať rokov do psychiatrického oddelenia. Vraj som prežil extrémnu formu spánkovej paralýzy. Hovadina. Viem, čo sa mi stalo. Ako vysvetlia tie uhynuté ovce? Ako to, že po prvom vyšetrení mi doktor oznámil, že tak zdravého človeka ešte nevidel. Bol som nový. Neviem, čo so mnou spravili, no nestálo to za to. Samotu teraz už neznesiem. Prišiel by som o rozum. Znova. Viem, že si pre mňa prídu. Aj na to som pripravený, pozri! Nie, neľakaj sa. Je to len zbraň. Bez zásobníka. Je v nej len jeden náboj. Živého ma nedostanú. Pochopil si. A istotne si pochopil, prečo sa mi z vône vareného a najmä pečeného mäsa zdvíha žalúdok. Si nejaký bledý chlapče. Toto si chcel počuť, nie? No tak, daj si ešte jedno pivo a upokoj sa. Na zdravie!

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

4. decembra
Peter Vozník