Ohnivé pero Q2 2017: Mesto za hradbami

ohnive pero

Mesto stojí na vysokom kopci a ľudia kráčajú tým kopcom, smerom k mestu.

Keď k mestu konečne dorazia, lebo vždy ho chceli navštíviť, ale nejako na to nenašli čas, okolo mesta vyrastú hradby.

Tí ľudia však chceli to mesto navštíviť, a vždy ho chceli navštíviť, a konečne si na to našli čas – a z tohto dôvodu prekonajú všetky prekážky, vysunú si opasky, šnúrky od topánok a posplietajú veľké lano, a to vyhodia na hradby.

Ale mesto, ako stúpajú hradbami hore, vyšle na nich armádu duchov, a duchovia chodia ich telami a šteklia ich v bruchách, a ľudia sa smejú a smejú, až od smiechu popadajú dole.

Niektorí z nich sa, dokonca, skotúľajú z kopca späť dole, a musia kráčať zase kopcom hore. Nie je to vôbec ľahké, lebo čelia veľkej únave zo smiechu, ktorý v nich duchovia naďalej vyvolávajú.

Len málinko z nich sa smiechu vie zbaviť alebo byť voči nemu imúnni, a tí sa víťazne vyšplhajú na hradby, aby, konečne, navštívili mesto.

Sú to traja, čo vojdú do mesta. Jana, Karol a Izabela.

Mesto sa uzavrie a viac sa nedá z neho von a nedá sa ani viac dnu.

Mesto si teraz vybudovalo ochranný lejzrový štít, z najmodernejšej technologickej výbavy, a oní ľudia, Jana, Karol a Izabela, zistia, že miesto výletu, ocitli sa v pasci.

Uvidia domy, ale tie domy sú prázdne. Vidia ulice, ale tie ulice sú prázdne. A okrem domov a ulíc nevidia vôbec nič.

„Čo budeme jesť?“ spýta sa Karol Izabely a Jany.

„Niečo nájdeme,“ povie Jana.

Izabela sa chytí do akcie a začne hľadať jedlo. Ale v celom meste nenájdu nič na jedenie. Snažia sa poraziť tú techniku okolo mesta vlastnými telami, aby sa dostali von, ale nejde im to, nakoľko v meste nie je nič, čo by im pomohlo dostať sa z mesta von.

Vydržia deň, dva dni, týždeň… Ale z mesta sa nijako nevedia dostať von.

Karol, kedysi najmocnejší z nich, ale teraz úplne zoslábnutý, navrhne, aby spáchali samovraždu. Vraj to bude lepší koniec ich životov.

Izabela povie: „Nikdy! Nechcem spáchať samovraždu!“

Jana sa pridá k Izabele.

Karol rozhodne teda sám za seba, že keď nikto iný, on sám spácha samovraždu. Vyjde na jeden z domov, skočí dolu na zem a zabije sa.

„Čo budeme robiť?“ spýta sa Izabela Jany.

Jana odpovie: „Zjeme ho. Jemu je to aj tak už jedno.“

A zjedia Karlove mäso a vypijú jeho krv.

Vtedy sa mesto otvorí a do mesta vojdú ostatní ľudia, ktorí chceli mesto navštíviť, a vždy ho chceli navštíviť, a preto celý čas čakali úmorne vonku. Dúfajúc, že hádam sa niečo zmení a mesto sa znovu otvorí.

Zdá sa, že ich čakanie prinieslo ovocie.

Myslia si, že idú na turistickú obhliadku, obdivovať architektúru, pamiatky, kultúru. Vojdú dnu.

Namiesto kultúry, pamiatok a skvostov architektúry objavia kanibalizmus medzi tými z ich radov, ktorí ich predbehli a do mesta vošli skôr.

Dostanú strach a boja sa.

Izabela povie Jane: „Kiežby sme toto mesto nikdy nechceli navštíviť.“

Jana povie: „Poďme z neho radšej preč, a to hneď, kým máme na výber.“

Jana a Izabela utečú z mesta, utečú z kopca – pred očami všetkých ľudí dnu, bez vysvetlenia a bez varovania. Záleží im len na tom, aby boli konečne doma. Myslia len na seba.

Naivní turisti v meste sa pýtajú: „Myslíte si, že toto bolo divadelné predstavenie? Myslíte si, že toto bolo súčasťou kultúry mesta?“

Mesto sa znovu uzavrie, a znovu, ako predtým, týchto ľudí, nových ľudí, uväzní v sebe. A dá im odpoveď na ich otázku.

Čo bude nasledovať?

„Ach, preboha, to nebolo divadelné predstavenie! To nebola kultúra ľudí! To bola kultúra duchov, ktorí toto mesto obývajú!“ vykríknu ľudia, keď pochopia, že toto mesto je mestom duchov, a nie ľudí.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

11. decembra 2017
Terézia Kontová