 |
Starý muž na šramot nereagoval. Nebolo to plieskanie krídiel netopierov preháňajúcich sa popod jaskynnú klenbu, ktorá zvuky náhodne zosilňovala a pohlcovala. Takto sa kotúľajú kamienky. A žiadny kamienok sa nepohne sám od seba.
No starcovi na tom nezáležalo. Uvoľnene sedel v ústí jaskyne a hľadel dolu na temnú morskú hladinu hlboko pod ním. Možno čakal, kým sa spoza hrany útesu vynorí okrúhly mesiac. Žiarivý disk, podobný tomu, akým ho pred mnohými rokmi mesto Gotham volalo na pomoc. Ibaže v mesačnej tvári chýba emblém netopiera.
Šramot sa zmenil na kamennú lavínu. Popred otvor jaskyne preletel prúd kameňov, za nimi dopadlo na rímsu čosi veľké, okrúhle a ploché. Kovový štít s bielou hviezdou uviazol zachytený o výstupok skaly. Starec sa opatrne vyklonil a pod lesklým oválom uvidel muža v kombinéze visiaceho nad priepasťou. Ten naňho pozrel mlčky, s vyhasnutým pohľadom. Akoby zvažoval, či sa oddá napínať sily a zachraňovať si život. Starec rozhodol zaňho. Schmatol lem štítu a vytiahol muža nahor. Potom sa usadil na pôvodné miesto a prihol si z ploskačky. Chrapľavým hlasom ponúkol aj zachráneného: „Na, zahreje ťa. Ja som Bruce.“
Chlap v kombinéze oddychoval na všetkých štyroch a úkosom hľadel na svojho záchrancu. Pomaly odopol pracky a odpútal sa od svojej zbrane. Darovaná whisky mu popálila hrdlo. „Ehm. Ja si vlastne nie som istý, ako sa volám.“
„To nevadí, mne sa mená tiež často pletú. Dajú ti ich takú kopu, že nevieš, na ktoré sa máš ozvať.“
Muža striaslo. Starec si odopol plášť a podal mu ho. Neznámy sa doňho zabalil ako do deky. „Som na tom oveľa horšie. Pamätám si celý svoj život, no cítim, akoby som bol niekto iný. Kdesi tu, vnútri,“ buchol sa päsťou do hrude.
Starý muž ho poklepal po pleci. „Máš prepísaný osud. Nevieš, čím si bol predtým, no niečo z toho starého v tebe zostalo.“
Zachránenec zdvihol hlavu s náhlou nádejou. Pocítil, že našiel človeka, ktorý mu dokáže porozumieť. „Som zločinec, člen teroristickej organizácie usilujúcej sa ovládnuť svet. Skrývam sa za legendu hrdinského vojaka, aby som všetkých podviedol a zneužil pre naše temné ciele. No stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že tá legenda je oveľa živšia než moje skutočné pohnútky. Že výmysel je pravda a skutočnosť je lož. Asi už šaliem.“
„Zmenili ťa, preinačili, z vojaka spravili žoldniera, zradcu a vraha.“
„Kto, kto mi to urobil?“
Starec sa znova potúžil pálenkou. „Bohovia. Zvyčajne sú v dvojici. Jeden ti stvorí dušu, vymyslí tvoje konanie, vloží slová do úst. Druhý ti dá telo, vykreslí tvoje rysy, vtlačí tvar a formu. Tým ti predurčia osud.“
„Nerozumiem tomu, ani trochu.“
„Vidíš, a pritom je to ešte komplikovanejšie. Tých bohov je veľa. Niektorí z nich ťa vezmú a vsadia do iného príbehu. Ak treba, tak ťa pritom zmenia podľa vlastných zámerov. Presne to sa ti stalo.“ Ďalší hlt z fľašky. „Viem, o čom hovorím. Mne sa to stalo tiež.“
Vojak sa zo všetkých síl usiloval stráviť toto odhalenie. Dlhú chvíľu doliehal do jaskyne len hukot morských vĺn. Napokon sa mužovi vydrala na jazyk najdetskejšia zo všetkých otázok: „Ale prečo?“
„Neviem. Kto vidí do úmyslov bohov? No mám jednu teóriu.“
–
Ovzduším zasvišťali perute, príliš veľké na netopiere i čajky. Na rímse pristála okrídlená ľudská bytosť. Vzápätí jej krídla zmizli, pokožka sa pretransformovala na sieť modrých šupín obopínajúcich štíhlu ženskú postavu. Pohodila ohnivou hrivou a suverénne pristúpila k mužom: „Je načase, aby táto debata skončila. Nedáva zmysel, spôsobuje psychickú nerovnováhu a podporuje užívanie návykových látok.“
Vojak na ňu pozrel vyjavene: „Odkiaľ…“
V očiach sa jej zračil výsmech: „Kapitánko! V tom hrdzavom kuse plechu máš plošticu. Pre tvoje vlastné dobro.“
Potom sa zvrtla k starcovi. „Ty starý netopier, svoje senilné výmysly si nechaj pre seba. Mám oficiálnu právomoc umlčať ťa!“
Vojak sa zdvihol zo zeme. „Nie, chcem to počuť. Hovor, Bruce!“
Privinula sa k nemu, pleť sa jej vyhladila a nadobudla zvodné črty. „Žiadni bohovia neexistujú. A keby aj, nemajú nad nami nijakú moc. Naše superschopnosti robia bohov z nás.“
Pohladila Kapitánovo líce, prstom mu prešla po perách.
„Môžem sa stať tvojou bohyňou. Sledujem ťa už dlho a celý čas po tom túžim. Spolu budeme neporaziteľní.“
Starý muž venoval úškrn svojej ploskačke. „Nakratúčko.“
Telom krásky prebehol záchvev tigrice: „Tyy!“ Vojak ju však stisol v náručí a pridusil jej zúrivosť. Kývol starcovi: „Tá tvoja teória…“
„Bohovia tvoria naše svety na obraz svojho vlastného. A nás prepisujú podľa toho, ako sa menia ich názory. Mňa stvorili v dobe, keď verili v silu peňazí a techniky, teba v čase vojny. Dnes zanevreli na armádu i biznis, aj keď stále by chceli žiť v bohatstve a bezpečí. Navyše, dali nám superschopnosti, lebo po nich sami túžia. Oni sú oveľa slabší než my.“
Menivá bohyňa sa vytrhla zo zovretia. „V tom jedinom máš pravdu, ty plesnivý okrídlený potkan. Tvoji bohovia sú rovnakí ako väčšina ľudstva – neschopní a nemohúci. My sme tí, ktorí majú právo určovať pravidlá, my vieme najlepšie, ako dospieť k spravodlivosti. Keď uskutočníme zmenu SYSTÉMU, svet sa stane oveľa lepším.“
Starý netopierí muž sa sťažka pozviechal na nohy. Uškrnul sa: "Aj teraz hovoríš len to, čo ti bohovia predpísali. A presne to isté hovoria aj tí, ktorých považuješ za svojich protivníkov. V skutočnosti ste rovnakí, vaše superschopnosti sa navzájom neutralizujú, akurát pritom narobíte spektakulárne ohňostroje márnosti.
Bohovia sa zmenili. Čoraz viac im záleží na vymýšľaní zákonov, pravidiel a zákazov a strácajú záujem o tvorbu vecí a poznanie pravdy. O tej tvrdia, že ju majú výhradne oni, alebo že neexistuje. Prípadne oboje zároveň. Myslia si, že mier dosiahnu odmietaním vojny. Za najsilnejšiu záruku považujú všemocný režim, ktorý sa nechá riadiť hlasovaním a protestami. Ťažko si predstaviť hlúpejšiu ilúziu."
Mutantka skočila ako levica a prudko dopadla na starca. Ten ju však mrštne schmatol pod krkom a uhol sa tesákom, čo jej vyrašili z čeľustí. Rozkričala sa: „Ty sám si hlupák! Existujú oveľa mocnejšie veci. Nehmotné, no všemocné. Vieš, ako sa volajú? LICENCIE! Nič v našich svetoch nesmie porušiť licenčné podmienky. Aj tí tvoji bohovia ich musia rešpektovať, či chcú alebo nie.“
Zmietala sa ako mačka v klepci, obomi rukami stisla pažu, ktorá ju zvierala. Tým spustila mechanizmus na jeho predlaktí. Vystrelila z neho šípka, vnikla do jej tváre a uviazla v mozgu. Náraz vytrhol mutantkine telo zo starcovho zovretia. Prekopŕclo sa cez rímsu a spadlo z brala.
„V tejto jaskyni licencie neplatia,“ odkázal starec chrapľavo do tmy. Kapitán v rozrušení hľadel na miesto, kde ešte pred okamihom stála tá hrozivá a pritom okúzľujúca žena: "Ale ona…“
„Oživia ju. Robia to bežne.“
Znova si upil pálenky. „Ich klamstvá sú pochopiteľnejšie než pravda, preto im verí toľko ľudí. Odtiaľto je to vidno oveľa zreteľnejšie. Ulož si cestu sem hlboko do svojej pamäti, aby si sa mohol občas vrátiť a obnoviť si jasnosť mysle. Býva to bolestivá procedúra, ale pár hltov whisky ju uľahčí.“
Vtisol vojakovi do ruky ploskačku, roztiahol blanité krídla a obklopený kŕdľom netopierov sa vrhol do tmy.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.