 |
Osamelý bojovník sa vliekol púšťou. Do čiernych šiat nemilosrdne pieklo slnko, takže šatka, ktorá zabraňovala nerovnomerne zastrihnutým vlasom padať do očí, bola presiaknutá potom. Na tvári sa černelo strnisko a spod huňatého obočia zazerali pichľavé čierne oči. Dva krátke meče odpočívali v puzdrách na chrbte, ostatné zbrane boli pohľadu prípadného pozorovateľa skryté. Nemal meno, aspoň nie také, čo by mu prisúdili pri narodení. Zato počas života získal mien veľa. Od svojich nepriateľov.
A práve teraz bol na najlepšej ceste za ďalším menom. Jednoduchá túžba po pomste ho vohnala do tejto rozpálenej pece. Ale hory sú už na dosah…
Druhé ráno ho zastihlo prichyteného ako pavúka na skalnej stene. S výstupom začal len čo bolo aspoň trochu vidno. Musel sa ponáhľať a dúfať, že si ho Nepriateľ nevšimne. Už včera si všimol nad horami krúžiť obrovské vtáky. Ich krídla sa leskli v slnečných lúčoch ako ušľachtilá čepeľ. Neveril, že veľkosť bude ich jediným vylepšením.
Na okamih stuhol. Zvláštny, hvízdavý zvuk mu na chvíľu zmrazil krv v žilách. Akoby ho privolali jeho myšlienky. So zlovestným svišťaním vetra sa jeden z vtákov vynoril spoza skalného hrebeňa v celej, lesklej kráse. Tá mrcha bola oceľová! Zúfalo sa pritisol ku skale, aby ho nezrazil zlovoľný poryv vetra. Vták hnevlivo zaškriekal a prichystal sa na nálet. Slnko sa zablyšťalo na kovových krídlach a smrtiacich pazúroch. Kam sa ukryť? Horúčkovito sa obzeral. Niekoľko metrov pod ním sa nachádzala široká puklina. Nebolo veľmi nad čím premýšľať. Pustil sa a gravitácia sa postarala o zvyšok.
Do skalnej rozsadliny zapadol v poslednom momente. Pazúry sa ho ešte pokúšali dočiahnuť, ohromné krídlo udrelo snáď na šírku noža od jeho hlavy. Vyskočili iskry, ako oceľ znovu a znovu narážala do kameňa, keď sa vták pokúšal odraziť a dostať sa do vzduchu. Pazúry driapali skalu v márnej snahe získať oporu. Ešte jeden úder krídel a potom sa železný vták rútil k zemi s uši trhajúcim škrípaním týraného kovu. Vo vzduchu sa náhle nachádzali mračná prachu a ostrá vôňa ozónu. Chvíľu ho vyprevádzal pohľadom a snažil sa chytiť dych. Potom sa poobzeral po ďalšej neželanej spoločnosti. Obával sa, že skaza jedného vtáka privolá pozornosť jeho druhov. Našťastie tie tvory nemali toľko rozumu. Uškrnul sa a znovu vyrazil na cestu.
Bola už hlboká noc, keď sa skala pod jeho rukami zmenila na opracované kamenné kvádre Nepriateľovej pevnosti. Pokiaľ počítal správne, okolo polnoci by už mohol mať účty splatené… Vidina blízkeho konca ho prinútila zrýchliť. Preskočil cimburie a ako tieň sa zakrádal k veži. Z okien jej najvyššieho poschodia presvitalo mátožné, zelené svetlo. Vtedy začul hlboké syčanie. Prudko sa otočil a okamžite sa vrhol k zemi. Vzápätí to hlasne zadunelo, zapraskal kameň a zasypala ho spŕška drobných úlomkov a prachu. Keď uvidel, ako sa na zemi pred ním vlní ohromný, šupinatý chvost, skrz zuby precedil nadávku. Ak by ho zasiahol, tak ľahko by nevstal.
Zdvihol sa na nohy a už s mečmi v rukách si obzrel protivníka. Nejaký druh jaštera s nebezpečným chvostom a ešte nebezpečnejšou zubatou tlamou. Nepriateľov strážca. Mal tušiť, že to nebude také jednoduché. Jašter zlostne zasyčal a prudko vyrazil hlavou vpred. Uskočil na poslednú chvíľu. Na kameňoch to zabublalo a vzduch naplnil ostrý, štipľavý smrad. Tá potvora pľuvala kyselinu! Veď jej to spočíta, na neho si len tak…
„Hej! Vieš koľko je hodín? Prečo ešte nespíš? Už aj do postele!“
Malé chlapča prekvapením pustilo tyranosaura do rozbúraných zvyškov pevnosti z kociek. Len neochotne vstal a pod prísnym pohľadom mamy odložil na poličku figúrku nindžu. Hračka bola ohmataná a ošúchaná dlhými hodinami hier. Mama vyčkala, kým si neľahol a s želaním dobrej noci zhasla a zatvorila dvere. Svetlo z ulice dopadlo presne na poličku s nindžom. Chlapec sa zakutral do perín, no potom ešte zdvihol pohľad k hračke:
„Neboj. Zajtra ho dostaneme!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.