 |
„Takže ani toto nám nevyšlo.“
Nasledujúce ticho prerušovalo iba svišťanie ventilátora a tlmený hlas moderátora televízneho spravodajstva.
„Sedem a pol miliardy veru nie je žiadny úspech. Podaj mi zložku,“ obrátil sa šéf na svojho asistenta.
Vedúci Vývoja C pustil pohár s vodou a mimovoľne sa vtiahol hlbšie do kresla.
„Za posledných sto rokov sme nezaznamenali signifikantný, dlhšie trvajúci pokles rastu populácie,“ zamrmlal predseda listujúc v červenom spise. „Prvá a druhá vojna síce trochu poupravili čísla, ale účinok bol krátkodobý. To už bol úspešnejší ten mor pred šesťsto rokmi.“
Obaja vývojári z bloku A sa hrdo vystreli.
„Ale to, čo sa deje v ostatných desaťročiach, svedčí o vašej benevolencii k hrozivému súčasného stavu. Neuvedomujete si, že zdroje nie sú nekonečné? Možno by som mal predsa len zvážiť personálne zmeny.“
„Ale pane! A čo naša Ebola? A náš HIV vírus?“ analytik z B-tímu odtrhol pohľad od televíznej obrazovky, kde práve bežalo spravodajstvo s akousi demonštráciou.
Šéf si nalistoval príslušnú stranu. „Nebuďte smiešni. Ebola je už všetkým podozrivá. HIV decimuje hlavne rizikové skupiny, a navyše viedol k založeniu stoviek nadácií, v ktorých sa zdroje odčerpávajú oveľa rýchlejšie, ako keby k rozšíreniu vírusu nedošlo.“
Analytik zložil ruky v obrannom geste. Vedúci Vývoja B ho chlácholivo potľapkal po pleci a prihlásil sa k slovu. „Na druhej strane, podchytili sme médiá, aby ľudstvo začalo pochybovať o užitočnosti vakcinácie. Hyperbolizovali sme vedľajšie účinky a vypichli sme prípady, ktoré…“
„Viem, viem,“ mávol šéf rukou. „Predstavujete si, že sa vrátia kiahne a cholera, ale v súčasnosti ešte nemôžeme hovoriť o nejakých výsledkoch. Uvidíme, píšem si k tomu otáznik.“
Znova nastalo ticho, ktoré využil jeden z áčkarov a ujal sa slova. „Všetci musia uznať,“ sebavedome sa rozhliadol po prítomných, „že naše stratégie dosiaľ boli najúspešnejšie. Lokálne vojny, obchod so zbraňami a výber cieľových skupín, v ktorých podnecujeme nespokojnosť, sa ukázal vysoko efektívny. Pozrite,“ ukázal na televíznu obrazovku, kde dobrovoľníci práve odstraňovali následky bombového útoku. Rad tiel poprikrývaných plachtami bol desivý.
Šéf ležérne pokýval hlavou. „To sú štatisticky zanedbateľné hodnoty. Navyše je tu príliš mnoho nepredvídateľných faktorov. Rovnako dopadlo aj vaše sérum, ktoré podnecuje násilné správanie a potláča strach – muži síce ochotne vyvraždili celé dediny, ale rovnako ochotne aj znásilňovali, takže prírastky sa čoskoro vyrovnali stratám. A… kde to je?“
Počkal, kým mu asistent ukázal prstom príslušný odsek, a pokračoval: „Vy tam, v céčku, sa tiež nemáte čo naparovať. Vaše vlny samovrážd sú tiež na smiech. Sérum funguje iba na určitých ľudí a doslova a do písmena sa naplnilo príslovie Čím viac samovrahov, tým menej samovrahov. To má byť nejaký úspech?“
Vedúceho Vývoja C trochu nadhodilo, keď ho šéf priamo oslovil. „My ale máme čiastkové výsledky,“ začal pomaly a s dôrazom, ako bolo jeho zvykom. „Napríklad v Európe sme v mnohých krajinách umelo zvýšili životné štandardy a znížili HDP. Ľudia, ktorí neoplývajú prílišným bohatstvom, radšej volia luxusnejší život než plodenie potomstva.“
Asistentov prst sa bez pýtania zabodol do fascikla.
„Ktorí ľudia?“ šéf zvýšil hlas. „Akurát tí s nejakým vzdelaním a všeobecným povedomím o zodpovednosti. Tí ostatní sa množia viac ako kedykoľvek predtým. Veď ich potreby už pomaly nestíhame vykryť!“
Vývojár z céčka urazene pokrčil plecami. „My za to nemôžeme. Príroda si proste vždy nejako poradí.“
„Chlapi. Veď my sme Príroda!“ Zahrmel šéf. „Musíte nájsť riešenie, lebo takto prídeme o všetko, čo máme pod zadkom!“
„Ale…“
„Čokoľvek, s čím ste doteraz prišli, sa ukázalo ako fiasko, mám čítať ďalej? Ja vás, prisámbohu, vyhodím!“
Pridusené rapotanie televíznej moderátorky po chvíli prerušil tichý hlas. „S dovolením…“ Vedúci bloku D si odkašľal. „Neviem, či ste si všimli našu stratégiu.“
„Vašu stratégiu by si všimol aj slepý,“ zadudral šéf už trochu miernejšie. „Pomaly sa jeden bojí otvoriť aj chladničku, aby stade na neho nevybafla.“
„A o to ide,“ prikývol déčkar. „Nielenže umelo produkujeme nárast menšinových skupín, ale s pomocou médií ovplyvňujeme aj povedomie o nich. Homofóbia je už spoločensky neprípustná a naopak, homosexualita a ďalšie odchýlky od bežného heterosexuálneho správania sa považujú za trendové. Plánujeme ešte viac pritlačiť na pílu a presadiť zákonné zväzky párov rovnakého pohlavia po celej planéte, takže aj tí, ktorí dosiaľ svoje sexuálne preferencie potláčali či ukrývali, dostanú príležitosť vyjsť s nimi na svetlo Božie. Extrapoláciou súčasných dát nám vyšlo, že ročný prírastok obyvateľov Zeme sa v roku 2025 zastaví a v nasledujúcich rokoch začne klesať.“
„Hm,“ povedal šéf. „To sa ukáže. Píšem si sem otáznik,“ dodal. Po chvíli žmolenia pera pridal k otázniku aj výkričník.
„Už nikto nič?“ Postavil sa a chladným zrakom prešiel po podriadených. „Tak teda týmto dnešnú poradu uzatváram.“ Hlučne zaklapol zložku a zvyšok osadenstva si nenápadne vydýchol. „Termín najbližšieho zasadnutia vám oznámi môj asistent mailom, ako obyčajne. Môžete sa rozísť.“
Vývojári aj analytici začali hrmotať stoličkami a rýchlo opúšťali zasadačku, kým si to šéf nerozmyslí. Šéfov asistent sa na chvíľu zadíval objímajúcich sa účastníkov Dúhového pochodu, a potom vypol telku.
„Vytoč moju manželku,“ požiadal ho šéf a keď si dozapínal si sako, vzal si podávaný telefón. „Ahoj, drahá, to som ja. Je mi to ľúto, ale porada sa pretiahne až do pondelka. Viem, že som sľúbil, ale nemôžem. Nie, nezabudol som, Karinke nahrávacie štúdio a Patrikovi bar. Samozrejme, v pondelok, už sa na vás teším. Pá, pusa.“
Strčil si telefón do vrecka a usmial sa na asistenta. „Tak. A máme dva dni len pre seba. Chata je pripravená?“
„Šampanské sa už chladí,“ mrkol na neho mladík.
Objal ho okolo pliec. „Tak poď, Jožko,“ pokynul mu prázdnou rukou. „A zhasni tu.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.