 |
…pokiaľ čítaš tieto riadky, tak dozrel čas aby sa ti odhalilo čo sa vtedy v skutočnosti stalo.
Bola to vskutku nezvyčajná noc. Ani nie teplá ani nie studená, ale keď zavial vánok, skoro zakaždým ma striaslo. Na oblohe bolo mrakov pomerne dosť. Avšak boli príliš roztrhané aby čo bi len na pár minút ukryli mesiac v splne. Zakaždým, keď vykukol spoza oblakov zalialo okolie oslnivé mesačné svetlo.
Neviem čo bolo desivejšie, keď som mohol vďaka mesačnému svitu sledovať i pohyb trávi niekoľko desiatok metrov predo mnou vyrastajúcu zo štrbiny medzi kameňmi, alebo keď sa okolie zahalilo do temnoty a tiene boli príliš hlboké nato aby som cez ne prehliadol.
Chodby dávno opusteného kláštora boli už tak dobrou živnou pôdou pre strašidelné príbehy a vôbec ma netešilo, že som bol hlavným hrdinom jedného z nich.
Očarovaný prívesok zo striebra jemne brnel na mojej koži. Dával mi najavo, že už je na blízku. Ten dôvod prečo som ignoroval všetky varovania zdravého rozumu a vstúpil do jasnej pasce. Nevzal som si zo sebou lampáš ani pochodeň. Vôbec žiadny vlastný zdroj svetla. Dobre som vedel, že bezpečie ktoré by takéto svetlo tvorilo by bolo falošné a len by ma ešte viacej znevýhodnilo. Prívesok som mal ukrytý pod oblečením a i čepeľ striebornej obradnej dýky bola obalená hustým blatom. V tejto smrteľnej pasci som bol návnadou i lovcom v jednom tele.
Moje srdce bilo mohutnými údermi, ale môj dych zostával plynulý. Mohol som jasne cítiť každý jeho úder a takisto ho cítil i môj súper. Adrenalín som cítil asi tak v každej mojej bunke, ale napriek tomu moja myseľ zostávala vypočítavo chladná. Tento mix bol neskutočný a bol som si istý, že si vzájomne pozeráme do kariet. Obaja sme boli lovcami i korisťou. Obaja sme vedeli čo má ten druhý a čo ukazuje že má v pláne. Šachová partia, kde oboch kráľov stojacich oproti sebe oddeľuje jediné prázdne políčko. Hra myslí kedy jediný nepremyslený ťah bude tým posledným. Obaja sme čakali na ten správny okamih.
A ten nastal.
Súboj to bol neopísateľný. Jednak sa všetko dialo príliš rýchlo a potom ani nemám srdce ho opísať.
Hra avšak nebola v tú noc dohraná, avšak ja už som si svoje víťazstvo poistil. I keď nemusím splniť všetky svoje ciele ten hlavný dosiahnem tak či tak.
Môj súper, napriek tomu, že je tak až neskutočne mocný, má totiž tri závažné slabiny: pýchu, nenávisť voči tým čo našli šťastie v tom druhom a zakaždým používa jedného z dvojice aby týral toho druhého.
Totižto… Bola premenená len z jednej štvrtiny. Dosť na to aby jej poblúznil myseľ a aby získala dáke tie schopnosti. Ale nie príliš nato aby ju prívesok spálil na prach. I keď jej natlačil do hlavy kde čo, stále prejavovala svoje osobitné charakterové rysy. Tak hravá, tvrdohlavá, roztomilo sebecká. Ako kedykoľvek pred tým tak i v tú noc, ma poslala neskutočne veľa krát k zemi a stále mi dala možnosť aby som sa zdvihol. Len pre to, aby si do mňa mohla udrieť znova. Všimol som si ako ju prsteň pálil, ale chránila ho viac ako svoj život.
Stále ju je možné zachrániť, ale to je len ďalšia pasca. Vysmieva sa nám obom. …a to nenechám len tak.
Rana na mojom krku hovorí jasne. Nepila moju krv priamo skrz špicaté zuby, aby sa do mňa nedostal jed, ale i tak sa napila i toho čo som mal v nej.
Na schváľ dostala príkaz nezabiť ma a ani ma nepremeniť. Pre niekoho to bola totižto príliš veľká zábava, takto ma mučiť. Len z časti premenená, s prehádzanými spomienkami, poprevracanou osobnosťou a s jej vlastnými schopnosťami, sa z nej stal príliš veľký zdroj zábavy. Dobre vie, že sa bude kráľovsky zabávať, keď ju pôjdem znovu zachrániť. Avšak moc dobre viem, že nedovolí aby ju stratil.
A ja zas nedovolím, aby si ju nechal. Prípravy na moje víťazstvo sú dokončené a až sa znovu napije mojej krvi bude rozhodnuté.
O môjho súpera sa obávať nemusíš. Už som poslal správu rádu a následná výprava dokoná čo bude potrebné.
Ešte chcem, aby som ti objasnil prečo nepočkám na nich a pôjdem sám. Pretože je tu niečo čo sme si sľúbili pri predávaný prsteňa, čo môžem splniť len ja sám. A ako druhú výhovorku použijem, že jej strata zaseje konečné semienko šialenstva do mysle môjho súpera. A to povedie k pádu.
Takže nezúfaj, obaja sme ťa milovali nadovšetko a nech sa rozhodneš akokoľvek: nehľadaj nás. Vydaj sa vlastnou cestou, ale musím ťa požiadať:
Zvoľ si lásku a šťastie pred samotou a pomstou.
S láskou Otec.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.