 |
„Kto je ten chlap?“ opýtal som sa Zig-zaga.
„To je náš Aarlon,“ odvetil.
„Aarlon?“
„No, šéf goppy. Niečo ako váš premiér, ale pre celú planétu.“
„A goppa je teda…“
„Parlament.“
Mimozemšťan v priliehavom fialovom obleku na mňa upieral svoje veľké čierne oči. Tristoštrnásť jedincov sivej rasy vášnivo diskutovalo mne neznámou rečou a Aarlon stojaci na vyvýšenom mieste uprostred majestátnej sály sa snažil situáciu upokojiť.
„A čo robím pred vašou goppou ja, Zig-zag?“
„No, nebudem ti klamať, kamoš. Ten počítač, do ktorého si včera pár krát ťukol, nebol len tak nejaký úradnícky terminál.“
„To došlo už aj mne,“ povedal som nasrdene.
„Hej, pokoj. Ty si chcel urobiť nejakú, ako si to nazval?“ Zig-zag sa zamyslel, „kravinu! Tak to voláš!“
‚Volám to aj horšie,‘ prebleslo mi hlavou.
„Kravina je niečo ako prehádzanie abecedného poradia súborov v počítači, alebo ozdobenie pamätníka toaletným papierom! Rozhodne som neplánoval skončiť pred celým vašim parlamentom!“
„Keď sme boli na Zemi, tiež to občas nedopadlo dobre.“
„Myslíš tie dva prípady, keď nás pri tom čapli poliši? Len čo zistili, že si jeden zo sivých, dobre že nám svetre nešli štrikovať, aby si náhodou neprechladol.“
„Nikto mi nič neštrikoval,“ povedal mimozemšťan nechápavo.
Mal som chuť ho nakopať do toho jeho sivého zošúvereného zadku, ale to by mi pred troma stovkami svedkov asi sotva pomohlo. Vtom som si uvedomil, že v sále zavládlo ticho. Všetky sivé hlavy mlčali a sledovali Aarlona, ktorý zostúpil zo svojho čestného miesta a vznešeným spôsobom kráčal mojim smerom. Šípil som prúser kapitálneho rozmeru.
„Čo teraz?“ opýtal som sa Zig-zaga.
„Ja neviem. Nikdy som zasadnutia goppy nesledoval.“
„Prečo?“
„Je to nuda. Tiež som ťa za tie dva roky nevidel pozerať na ten váš parlament. Ani len na voľby si nešiel.“
Bod preňho, zasrana. Aarlon sa ku mne presunul tým svojim hypnotickým krokom a zastal sotva pol metra od mojej tváre.
„Aké je ich meno?“ opýtal sa.
„Čie?“ nechápal som.
„Myslí tvoje. Rody nám občas robia problém,“ pošepol mi Zig-zag. Aarlon to zjavne počul.
„Prosím o prepáčenie. Aké je vaše meno?“ opravil sa.
„Fedor. Fedor Guma.“
„Pane Fedor,“
„Pán,“ vykĺzlo zo mňa mimovoľne. Okamžite som si zahryzol do jazyka. Vážne som nepotreboval vyrobiť ďalší problém urážaním premiéra planéty.
„Pán Fedor,“ nedal sa Aarlon, „je vám známy funkcia stroj, ktorý ste dva dni dozadu použil?“
Premáhal som sa, aby som ho okamžite neopravoval.
„Nie,“ priznal som. Prečo nehovorí anglicky? Mýlili by sme sa obaja a neznelo by to tak divne. „Ide o… je to…“ Aarlon chvíľu hľadal vhodné slová. To nemá tlmočníka?
„Whalenelektrostatischenmachine!“
Je mi veľmi ľúto, že ma v tej chvíli nikto nefotil. Bola by z toho skvelá profilovka na sociálnu sieť. Minimálne Aarlon z výrazu mojej tváre pochopil, že zrejme zaťal dobrú sprostosť. Otočil sa k Zig-zagovi a rýchlo mu niečo povedal v tej ich hatmatilke. Z môjho sivého priateľa sa pomaly vytrácala farba, takže by pokojne mohol hrať v reklame na nový prací prášok. Aarlon dohovoril a Zig-zag, bledý ako stena, sa pomaly otočil ku mne.
„Kamoš, ty ma asi vážne zabiješ.“
„Samozrejme, ale rozhodne to neurobím uprostred vašej goppy…zatiaľ“
„Ten stroj, čo si sa s ním včera zabával, tušil som, že to nie je len nejaký náhodný terminál, ale že je to až také vážne…“
„No tak to už vyklop,“ nervy som mal na prasknutie.
„ Je to volebný stroj.“
„To mi už môžeš rovno povedať to isté, čo tuto veľactený pán Aarlon, bez úražky. Čo to znamená? Premiešal som hlasovacie lístky, alebo kieho hermelína?“
„Volebný stroj,“ vložil sa do veci zjavne stále neurazený Aarlon, „určuje kandidáta.“
„Akého kandidáta zase?“
„Najvhodnejšieho kandidáta. Na nového Aarlona,“ vysvetlil Zig-zag.
„Čo?“
„Pracuje to na princípe nejakej hĺbkovej bioanalýzy. Učili sme sa o tom v škole. Prečíta si to tvoj genetický kód, alebo mozgové vlny, alebo čo ja viem čo. A na základe toho umelá inteligencia stroja určí, či si vhodný kandidát na Aarlona, alebo nie.“
„A ja som ten stroj pokazil?“
„Z toho čo mi tu pán Aarlon povedal, stroj funguje bezchybne, už ho niekoľkokrát testovali.“
„Tak kde je potom problém?“
Zig-zag sa zhlboka nadýchol.
„Bol si určený za najvhodnejšieho kandidáta na Aarlona z celej tejto planéty.“
V nasledovnom tichu by ste mohli počuť moje pomaly pracujúce neuróny, ktoré v tej chvíli prenášali informáciu analytickému centru mozgu. Dobré dve sekundy trvalo, kým som pochopil, čo mi ten bledý šedokožec práve zvestoval. A s tak pomalým mozgom mám byť vhodný kandidát na Aarlona?
„Kravina,“ vyslovil som naoko pokojne. Vážne iba naoko, pretože hlas sa mi triasol ako kôpka pudingu. Hmmm, puding.
„Mám horšie IQ ako podpriemerný obyvateľ tejto planéty, ešte aj na pozemské štandardy som blbý ako polcólová trubka. Skrátka som ten stroj pokazil, on vám vypľul takúto somarinu a teraz sa z toho idete všetci potento…“
„Voľba bola určená,“ prehovoril Aarlon.
„Čože?“
Aj Einsteinove rovnice by mi v tej chvíli dávali väčší zmysel ako to, čo do mňa hustili tí dvaja.
„Stroj ťa označil za kandidáta. Podľa zákona sa musíš zúčastniť volieb,“ vysvetlil Zig-zag.
„A ak odmietnem?“
„Odmietnutie je nie možné,“ ozval sa šéf goppy.
„Akože nemožné? Nemám právo sa rozhodnúť?“
„No vieš, ono je to tak. Ak sa rozhodneš kandidovať, ideš k volebnému stroju. A ak ťa ten označí, potom už kandidovať musíš.“
Zavrel som oči a v tichosti napočítal do päť.
„Zig-zag. Pre tvoje vlastné dobro dúfaj, že to prehrám, lebo ak zo mňa bude Aarlon, vlastnoručne ta napchám do mikrovlnky a zapnem na najvyšší výkon!“
Sivokožec preglgol: „Snáď si to časom rozmyslíš. Odkedy máme volebný stroj, ľudia sa naň spoliehajú. Tak veľmi, že kandidát, ktorého stroj odporučí ako najvhodnejšieho, vždy vyhrá.“
Túto informáciu môj mozog spracoval na počudovanie pomerne rýchlo. Náhle ma zalial pokoj. Viete, taký ten, keď si na teste z predmetu, na ktorý ste sa vôbec neučili, poviete, kašľať na to.
„Zig-zag, budem tým najlepším Aarlonom, akého si táto planéta zaslúži.“
Mojim prvým činom po zvolení bola deaktivácia a následné zničenie volebného stroja. Tento krok sa stretol s nevôľou širokej verejnosti, no hlbokými depresiami trpiaca umelá inteligencia stroja sa mi vo svojom liste na rozlúčku poďakovala. Skutočne som bol ideálny kandidát. Jej ideálny kandidát.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.