 |
Po predposlednej fáze vedeckého pokroku sa na Zemi pohybovalo cca. deväťstotridsaťsedem K9 modelov. Išlo o zastaraný typ, ktorý neprinášal ľudstvu žiadny úžitok, či zisk, no cena jeho likvidácie bola pre vládu privysoká.
K9 Nádej s prezývkou Reterán (robot a veterán) dostával invalidný dôchodok v podobe osem a pol hodín povinného pracovného času namiesto bežných ôsmych. Bonusová polhodina slúžila na rekreáciu. Reterán bol veľmi úslužný, obetavý robot s konštantným úsmevom a hlbokým pohľadom. Nebol to však psychicky vyrovnaný typ. Išlo o schizofrenika s ťažkými nanosekundovými depresiami. Vidieť bludy v podobe robotických chrobákov a lietajúcich tabletiek bolo pre neho samozrejme, hoci nie ľahké. Často vykazoval poruchy, ale vďaka svojej druhej robotickej osobnosti problémy ľahko odstránil. Na jednej strane bol zásadový workholik, na druhej rebel, neustále nespokojný takmer so všetkým. Preto potreboval mesačnú dávku antidepresív.
Nádej sa pomaly prevaľoval z jednej nohy na druhú k psychiatrovi Vlažnému, ťahajúc za sebou celoživotný osud, samotu a dve promile oleja, ktoré pred chvíľou s chuťou vypil. Kráčal ticho ako stojaci vzduch, bojac sa vlastného tieňa.
Psychiater, najnovší typ robota K10 sedel v sklenenej vani vo svojej prepychovej ordinácii na osemstopiatom poschodí kovovej budovy bez okien.
„Aký máte problém?“ prehovoril dokonalým ľudským hlasom, potom, čo pacient vstúpil a usadil sa.
Nádej si ťažko povzdychol. „Neviem, aký má môj život zmysel.“
„S tým idete za mnou?“ Pomrvil sa psychiater vo vani plnej vody. Tá vyšplechla všade naokolo.
„A za kým iným mám ísť? Že vraj liečite dušu.“
„Nerozumiem načo sa zaoberať zmyslom života. Taký nezmysel!“ rozčúlil sa a nahý vyšiel z vane. „Čo vám to napadlo? Trpíte chorobnými predstavami, to som vám už hovoril xkrát.“ Posadil sa do železného kresla.
Pacient sa kyslo zatváril. „Robím zadarmo, pomáham ľuďom, strojom, ale nie je to ono. Potrebujem viac. Ženské pohlavie.“
Vlažný vyšiel z vane. „To bude tým, že si starý typ,“ prešiel na tykanie. „Máš senzorické centrum, pocity, city, úzkosti, depresie, pochybnosti.“
„Tie majú predsa len ľudia,“ skočil mu do reči.
„Pokým sme neprišli my, K desiatky. My sme bezchybní, ale nudíme sa,“ dodal po chvíli znechutene, zatiaľ čo k pacientovi zozadu pristúpili dvaja roboti.
„Chcete povedať, že som…“
„Áno, si človek. K deviatky sú zvyšní ľudia. Na Zemi sa ich pohybuje deväťstotridsaťsedem celé dve desatiny.“
„A čo tie dve desatiny?“ Vyvalil oči.
Roboti priviazali vzpierajúceho sa Reterána ku kreslu.
„Tie dve desatiny predstavujú to, čo z teba zostane po pre teba neúspešnej operácii. Tvoje orgány vrátane mozgu použijeme na pokusy a implantáciu pre ďalší model Adama K 11. To isté urobíme aj s ostatnými K deviatkami.“
„Prečo ja?“
„Niekto začať musí.“
Posledné, čo človek videl bol priblblý dokonalo ľudský úsmev.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.