Ohnivé pero Q2 2014: Ohnivé pero

(Poviedku som štylizoval v takom básnicko /bardovskom spracovaní. Snáď čitateľ pochytí myšlienku alebo skôr vlnu akou sa starec vyjadruje. Inač by sa text mohol čítať trochu ťažko. Pretože, to skloňovanie je také naschvál.)

V za padlom podniku pre miestnych sedí starý pán. Známi svojimi príbehmi, ktoré malebnou rečou švitorí. Ako dávny básnik či slávny bard. A práve sem, práve k nemu, drobný výrastok zavítal. Až sa ich pohľady stretli, starec sa usmial, odfúkol zo svojej fajky a spokojne spustil.

Zdravím ťa malý priateľu, máš chvíľku?
Pretože príbeh pestrý, ti poviem pri vínku.
Tu na našom hrade legendu máme, o čarovnom pierku.
Tak sa posaď na šamlík, odkiaľ si vypočuješ poviedku.

V osamelej veži v tom malom lesíku, kam sa za dávnych čias, na samotu princezné zatvárali. Tam na najvyššom poschodí, poklad je ukrytý.

Neveríš?

Však ty uveríš. Stačí ak sa za tmavej noci z hradieb citadely pozrieš, priamo do okna osamelej veže. Ostri svoj zrak pozorne a hľadaj trblietavý svit. Ale, nehľadaj za ním svit mesiaca ani dáku odloženú lucernu. To jest poklad, o ktorom ti tu štebotám. Nuž, pokiaľ sa k nemu vyberieš o dobrodružstvo si povieš. Pretože cestička lesíkom pomaly zarastá, vhodná tak pre koňa a nie pre tuláka. V tejto džungli, rôzne stvory žijú. Stačí sa nachvíľu zastaviť a pritom uši nastražiť. Pokiaľ sa ti pošťastí priam magické tvory i uzrieš. Ale nezdržiavaj sa tu príliš dlho, tvoj cieľ stále kus po ceste stojí. A až sa prebojuješ džungľou, až k samotnej pevnosti, dopraj si chvíľku a zadívaj sa na ňu.
Ako neoblomne stojí napriek času.
Až prídeš bližšie vchod vyhľadaj, ale tu si pozor daj. Brána strážená je: rytierom na večnej stráži. Mečom neporazíš tento chladný kameň. Namiesto neho, trik by prišiel vhod. Využi svoj dôvtip, či kradmé pohyby.

Prekážka ďalšia, otestuje tvoj um. Brána je stará, ale i cez to, kúzlami omotaná. Na jej otvorenie silu oboch rúk, bude potrebnú. Nehľadaj kľúč ak odolávať ti bude. Skôr by som mazadlo, na jej dušu poradil. Možnože mazovnička, sa niekde okolo schovávať bude. Netreba veľa jej, len pár kvapiek, ale na správne miesto naniesť. Vďačne sa ti potom pootvorí, o trošku. Len nezabudni! To čo si požičiaš, na miesto potom vráť! Až budeš vnútri, pozor si daj. Opatrnosť nieto zbabelosťou, ale opatrnosť od bolesti ochráni ťa. Mnoho cestičiek smerom na hor povedie, ale hovorím ti: Schody, sú tie pravé. Iné sa môžu zdať lákavé, priam ťa môžu volať, aby si nimi šiel. Lenže klamať ťa môžu. Do pasce zaviesť, do takej z ktorej niet ľahkého úniku. Preto s rozvahou postupuj vpred. Až sa dostaneš cez čudesné nástrahy na poschodí, u dávnych rytierov, by si sa mohol zastaviť. Cez okno obrazu nahliadni na ich oslavu. V prítomnosti kráľa dávneho, sa nezabudni ukloniť a ostatných slušne pozdraviť. Nachvíľu sa do ich príbehov ponoriť. Ale tak ako oni i ty maj na pamäti svoj hlavný ciel. Nie sú to oni pre ktorých si sem prišiel. Preto po schodoch nahor sa zakrátko musíš vydať, i ty.

Ďalšia zastávka ťa čaká a tentoraz čarom môžeš čeliť. Pretože do brlohu alchymistov a čarodejníc hodláš vstúpiť. To posvätné miesto pre každého z nás môže byť. Avšak príliš nástrah ukrývať môže. Ak nahliadneš cez závoj minulosti zahliadneš ako osoby v bielych plášťoch vyvárajú maškrty. Pozorne sa poobzeraj navôkol. Možnože rôzne kotle a nástroje tam ešte uzrieš. Na noštek pozor si daj. Rôznymi vôňami tam odolávať môžeš. Možno ťa, všelijakými maškrtami budú ľakať a slinky sa ti budú zbiehať. Ale pamätaj na slová moje, to skúška nepekná je. Odmietni ich dary a prehliadni skrz ich čary.

Zanechaj ich tam a zamier vyššie schodkami s hrdou tvárou. Komnaty dávnych obyvateľov sa pred nebojácne týčia. Čo skrývajú? To ja neviem. Možno príbehy, možno anjelov. Možno že v nich sále niekto prebýva. Preskúmať to tam môžeš. Tak či tak, na vyššie miesta nazeraj.

Nasmeruj svoje kroky ku schodom, ale napni zmysli trošku. Výstup sa tu štveraniu na pahorok javí. Ak sa budeš pozorne obzerať, ohromný úkaz na jednej strane uzrieť sa dá. Potichučky napreduj vpred nech obor, na kameni maľovaný, nevšimne si ťa hneď. To jest tvoj posledný protivník. Tak mocný, ani armády ho neskolili. Večne on bude strážiť vchod, do miestnosti s pokladom. Ak sa lepšie na neho pozrieš, na jeho šupiny, pazúry, pestrú hrivu. Na jeho krídla i kúdele dymu, čo sa mu z papule hrnú. Uzri celú, tú jeho eleganciu. A i ty uznáš, jeho majestátnosť zaslúženú.

Až dorazíš na vrchol, do najvyššej komnaty, rozvážnosť zachovaj. V prítomnosti dôležitých, sa práve nachádzaš. Zvučné mená si v policiach sedia, na stránkach z papiera honosne velebia. Niektorý výrečnejší, niektorý menej. Niektorý zábavnejší, iný zas len na štek. Najvyššia komnata je plná vecí, pekných, čudných i strašidelných. Magické predmety tam môžeš nájsť a nad ich účelom dumať zas.
Ale jedno stojí za spomenutie. Tvrdohlavosť na povšimnutie. V nekonečnej hádke medzi dvoma policami. Sedia zástupcovia na miestach svojich. Priamo oproti sebe, Anjel s Goblinom dívajú sa povýšene. Ich škriepka neskončí sa len tak. I keď. Nič nového si už nemajú čo povedať. Aspoň že cez okno sa môžu pozerať.
A tam, niekde medzi nimi, poklad nesmrteľný. Preto neboj, pristúp bližšie a na ten úžas, pozri sa milšie.
Do oka padne zaisťte, pierko, v klietke z kryštálu trblietajúce sa. Stále pestrými farbami opradený. Jasný to dôkaz, že plameň z jeho duše ešte nevyprchal. Ale nie je to len tak kadejaké pierko, aké môžeš vidieť u papagájov.
Toto pierko je z najmajestát­nejšieho tvora, aký môže byť. Fénixa, ohnivého operenca. Ak sa na neho, pozrieš lepšie. Uvidíš plameň, jemný ako závoj z rosy. Ale nepokúšaj sa o neho! On je tvoja posledná skúška. Ten pravý poklad, sa nachádza stále niekde okolo. Zahalený, na prvý pohľad, do nudnej podoby knihy. Ale. Stačí sa po nej len natiahnuť. Opatrne. Otvor na stránku prvú a magickú formulku, by si zahliadnuť mal.

„Vitaj, priateľu. Tak po čom tvoje lačné srdce prahne dnes? Po dobrodružstve? Po láske? Či len tak, do nových svetov zavítať? Alebo precestovať krížom krážom časom, tam i späť? Spoznať divy nevídané? Všetko toto, na týchto stránkach nájdeš. Príbehy krátke, dlhé, ohnivým perom písane.
Zasýť sa nimi čo hrdlo ráči. A až, svoje vlastné, ohnivé, pero nájdeš. Neotáľaj sa sem vrátiť.
Pretože tu sa znovu a zas, stretneme.
A svoje nové príbehy, si povieme.
Práve tu…
… u Ohnivého pera. „