 |
Chodba A1 bola plná smradu z otvorenej pánskej toalety. Vo dverách jednej z tried zasvietili oči mŕtvej učiteľky. Zahrmelo. Vietor vrazil konáre stromov do okeníc a duch s hurónskym smiechom preletel chodbou B2, kde splynul s automatom na kávu. Budovu začal bičovať prudký lejak. Potkany, prechádzajúce sa po rímsach, zúfalo zapišťali. Jeden prebehol popred dvere školníkovho bytu a zaliezol do topánky. Vestibul bol ako čierna diera. V každom rohu základnej školy čupela tma, len v riaditeľni sa svietilo. Uzučký pás svetla sa preplazil popod dvere a rozprestrel sa na chodbe ako koberec.
Pán riaditeľ sedel v koženom kresle ako vladár na tróne a chvatne ťukal do klávesnice, keď zrazu jeho prsty samovoľne zastali. Strhol sa na nejaký zvuk, ale keď sa započúval, jeho sluch nič nezaznamenal. Trochu znepokojený sa vrátil k práci. Do miestnosti sa lenivo vkrádal tieň pomaly ako príchod noci. Usadil sa na stene a čakal. Potom sa zhmotnil. Riaditeľ zacítil prievan a zdvihol hlavu.
„Fuj, to som sa ale zľakol,“ dlho si vydýchol. „Dobrý večer, ako ste sa sem dostali?“
„Ja… som neviditeľný.“ Minister školstva rozprestrel plášť. Pod ním mal oblek značky Gucci.
„Ako dlho ste ma pozorovali?“
„Jedno volebné obdobie,“ zazubil sa. Riaditeľ preglgol snažiac sa potlačiť nervozitu. Vždy si o ministrovi školstva myslel, že je čudák, ale veď kto je v dnešnej dobe normálny? Všimol si na jeho nohách plutvy.
„Vy ste si boli zaplávať v našej plavárni?“ poznamenal vtipne, aby odľahčil situáciu.
Minister otvoril ústa a odhalil tesáky ostré ako kolíky.
„Máte zmysel pre humor,“ skonštatoval riaditeľ s obavou. „Práve dokončujem správu. Viem, že meškám, ospravedlňujem sa.“
Minister bez slova obišiel stôl a nahol sa poza jeho chrbát, aby si text prečítal. Riaditeľ spozornel, keď ho niečo pichlo do krku. Odtiahol sa. Tesáky sa na neho žiadostivo vrhli. Obeť cukla od bolesti a zahnala sa, ale pán minister mal silu ako desať turbín. Riaditeľa ľahko spacifikoval.
„Doriti! Už som starý. Mal by som si ich vymeniť,“ posťažoval sa minister na svoj chrup a znova sa zahryzol držiac korisť v zajatí. Hlasno logal, až kým nemal dosť. „No, bohviečo to nebolo. Zase bol na obed vyprážaný steak.“ Utrel si ústa. „A tú správu chcem mať zajtra do desiatej ráno,“ stratil sa v hustej hmle.
Pán riaditeľ sa nasledujúce ráno cítil veľmi malátny. Najradšej by si zobral voľno, ale nemohol. Manželka mu pripravila toast s vajíčkom, ale nestačilo mu to. Spravil si kávu a hrianky, ale stále to ešte nebolo ono. Bol vyprahnutý, smädný, hladný, potreboval… zrazu si spomenul na včerajšiu návštevu. Musí dokončiť tú správu, ale najprv sa musí nasýtiť. Krv! Žena medzitým odišla do práce. Škoda! Nevadí v práci je veľa lákavých, hladných krkov. Pospevujúc si študentskú hymnu, aby to bolo na jeho pozíciu dôstojné, sa ponáhľal do práce.
Zástupkyni dnes vyzerala veľmi dobre. Vrtela zadočkom ako ventilátor. Jej vôňa bola neodolateľná. Cez prestávku medzi prvou a druhou hodinou si ju zavolal k sebe do kancelárie. „Ivetka, potreboval by som dokončiť tú správu pre ministerstvo.“ Posadil ju do svojho kresla a prisunul ku klávesnici.
Nenamietala, vždy bola iniciatívna workoholička, neraz robila aj to, čo nebolo v jej kompetencii. Mala prísnu a tvrdú povahu a stravovala sa zdravo. Vôňa čerstvej krvi riaditeľa opantávala. Bol taký vzrušený, že sa mu vztýčili plutvy. Obopol ju rukami pozerajúc sa ponad jej hlavu na monitor. Zástupkyňa, zaujatá písaním, mu nevenovala najmenšiu pozornosť. Vyceril ostré zubiská, za ktoré by sa nehanbil ani gróf Vlad. Zakryl ju plášťom a zahryzol sa. Metala sebou, vrieskala, ale riaditeľ mal navrch. Jeho sila prerástla na upírsku. Po chvíli mu to uľahčila tým, že omdlela a on sa konečne v pokoji najedol. Jej krv bola priam grófska.
Na ďalší deň si Ivetka pospevovala Gaudeamus Igitur, upírsku hymnu, prechádzajúc chodbami školy. Práve zazvonilo na veľkú prestávku a dvere tried sa otvorili. Učitelia s deťmi sa ponáhľali na dvor. Necudne si olizla pery a jazykom narazila na ostré špicaté zuby. Prepadol ju neznesiteľný hlad. Desiata nestačila, musela zjesť niečo výdatnejšie. Pán telocvikár sa uberal do svojho kabinetu. Bol dnes mladší, zvodný, mal krásne vytvarovaný krk a v kabinete bol sám, keďže druhý telocvikár mal dnes dovolenku. Sledovala ho k plavárni, nato s ním zabočila doľava. Blížila sa k nemu zozadu. Bola od neho necelý meter. Nikdy necítila lepšiu vôňu ako pach čerstvej krvi. Roman odomkol kabinet a vtom si ju všimol.
„Ahoj, ten výkaz ti o chvíľu prinesiem.“ Prekazil jej plán.
V Ivetke to začalo vrieť. Nadobudla silu väčšiu ako stodvadsať koní. Naštartovala a sotila Romana dovnútra kabinetu. Zabuchla dvere a lačne sa po ňom vrhla. Prekvapilo ju, že sa nevzpieral, pokazilo jej to pôžitok. Ľahko získané jedlo nie je také chutné.
„Aj ja po tebe túžim,“ hlesol vzrušene.
Objal ju, chytil okolo pása a zuby sa zaryli do jeho kože. Jeho náruživosť sa rýchlo zmenila na des. Zvonenie utlmilo jeho výkrik. Ivetka si utrela tvár a ponáhľala sa na hodinu.
Keď Roman nadobudol vedomie, zvonilo na piatu hodinu. Bol dolámaný, vysmädnutý a strašne hladný. Prinútil sa vstať. Nerozumel, prečo je na zemi krv. Nikde nemal ranu. A prečo vlastne ležal na zemi? Pozrel sa na hodinky a zbledol. Zástupkyňa ma zabije, ešte, že som mal štvrtú hodinu voľnú, pomyslel si bežiac do šiestej B. Okrem toho, že bol telocvikár, učil aj nemčinu.
„Dnes si vyčasujeme sloveso werden,“ oznámil pri vstupe do triedy.
„Ale, my chceme voľno. Včera ste to sľúbili,“ ozval sa žiak.
„Nič som nesľúbil, v jednom kuse si vymýšľate.“
„Mali by vám znížiť platy,“ zakričal vodca svorky.
Ostatní zatlieskali ako tupé stádo.
„Ty sopliak. To ako sa so mnou rozprávaš?“ zreval.
„Ako si ma nazval?“
„Prečo mi tykáš?“
„Budem sa sťažovať.“
„Pokojne, len mi neskomoľ meno. Ideš do riaditeľne.“
Žalúdok sa ohlásil. Bol hladný ako Čenkovej deti. Musí sa najesť. Rýchlo! Krv! Deti ho predbehli. Vycerili zuby a vrhli sa na neho.
–
Vzbura, hlásal titulok raňajších novín.
„Rodičia sa obrátili na odbory, pretože školu napadli upíry. Učitelia začali napádať žiakov, vyciciavali ich,“ prečítal si pán Laco na čerstvom, ešte horúcom papieri.
„Oci? Dáš mi dvadsku?“ vyrušil ho syn, ktorý sa práve chystal do školy.
„Zase? Včera som ti dal,“ zakričal, sediac chrbtom k nemu.
„Ale to som už minul.“
„Ty ma raz vyciciaš.“ Podal mu bankovku, ani sa na syna nepozrel. „Na čo sú ti?“
„Musím si kúpiť potápačskú výstroj. Plutvy už mám. Pozri!“
Otec sa k nemu otočil. Na krku zacítil pichnutie. V okamihu stratil vedomie.
–
Pán Laco sa vybral navštíviť odbory. Toto musí ihneď skončiť. Poburujúce, aby sa učitelia a vedenie takto správali. Aký dávajú deťom príklad? Vstúpil do budovy a vyšiel na prvé poschodie.
„Prajete si?“ oslovil ho mužský hlas.
„Môj syn sa premenil na upíra a napadol ma. Čo sa to dočerta deje v školstve? Učitelia sa zbláznili? Nemôžu vraždiť nevinné deti.“
„Už sa na tom pracuje.“
„Urobte s tým niečo láskavo! Zastavte tento kolotoč!“ zaziapal.
Odborár nestihol odpovedať, pán Laco sa mu prisal na krk. Vysal liter krvi, ale muž s vizitkou Rudolf Steiner sa ani nepohol. Laco vypil ďalšie tri litre. Steiner stál pokojne na mieste.
„Máme protijed, sme imúnni,“ usmial sa ukazujúc malú fľaštičku. „Všetko vyriešime. Pomohli nám farmaceuti. Je to zaručene účinný a bezpečný liek bez vedľajších príznakov. Jedna fľaštička stojí deväťstodeväťdesiatdeväť eur, deväťdesiatdeväť centov. Pre vás grátis. Deťom sa už neskriví ani vlas. Sme svetlo nádeje,“ dopovedal a vysal pána Laca.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.