Ohnivé pero Q2 2014: Čas na čaj

Ohnivé pero

Kancelárie a laboratóriá inokulačného oddelenia londýnskej nemocnice St. Mary boli ako vymreté. Povaľovali sa v nich narýchlo opustené Petriho misky, preparáty zabudnuté pod mikroskopom, nedopísané listy, na ktorých pomaly uschýnal atrament.

Na chodbe sa ozvali opatrné kroky. Osamelý návštevník zastal a rozhliadol sa, či tu skutočne nikoho niet. Napravil si nepohodlný cylinder a pokračoval ďalej k dverám ktoréhosi laboratória. Zastal a započúval sa. Spoza zavretých dverí na konci chodby, ktoré viedli do knižnice prenikol hlas. Hosť vytiahol z vrecka hodinky na retiazke a súhlasne prikývol. Je práve päť. Čas na čaj.

Všetko osadenstvo oddelenia sa ako každý deň o takomto čase sústredilo do malej knižnice. Tlačili sa tu lekári, asistenti, študenti, laboranti. Postávali a tí šťastnejší posedávali okolo profesora sira Almrotha Wrighta. Nalievali si čaj, mlieko, hrkotali lyžičkami, upíjali z pariacich sa šálok a zvedavo čakali na kom si dnes sir Wright zgustne.

Bielovlasý profesor, vášnivý milovník biológie a poézie a zbožňovaný absolutistický vládca svojho vedeckého tímu, sa pohodlne uhniezdil v kresle a spamäti zarecitoval:

Duch samým sebe sídlom je:
z pekla môže nebo
z neba peklo vytvoriť.
Čo na tom, kde,
hlavne, že ja stále som.
Radšej v pekle vládnuť,
ako slúžiť nebesom.

Keď skončil vybafol, „Flem, odkiaľ to je?”

Otázka smerovala na drobného modrookého Škóta, ktorého svorne nazývali Malý Flem.

Flem zahuhlal, ”John Milton, Stratený raj”. Bolo mu ťažko rozumieť, lebo z pier mu trčala neodmysliteľná cigareta a nadovšetko to prznil silný škótsky akcent, ale sir Wright s úsmevom prisvedčil svoje obligátne „very well” a hneď na to sa s chuťou pustil do drobného muža.

Ostatní kolegovia sa usmievali do šálok a sledovali dišputu dvoch mužov, z ktorých ten drobný sotva prehovoril. Profesor sa zahryzol do svojej obľúbenej témy. Liečba akútnych infekcií pomocou látky ničiacej priamo mikróby je v porovnaní s vakcináciou slepá ulička. Malý Flem nesmelo poukázal na lysozym, ktorý pred niekoľkými rokmi objavil. Profesor ho však prevalcoval sľubným výskumom autogénnych vakcín.

Viacerí sa domnievali, že profesor má pravdu, avšak výsledky výskumu visia stále kdesi vo vzduchu, dva palce nad dosah súčasnej vedy. Azda preto si u nežičlivcov vyslúžil prezývku profesor Almost Right.

Kým sa v knižnici rozpútala diskusia, návštevník na chodbe nestrácal čas. Vstúpil do laboratória Malého Flema a natiahol si rukavice. Dôsledne prezrel štítky na Petriho miskách s názvami kultúr až napokon jednu z nich vzal z police. Z vrecka redingotu vybral skúmavku a pipetu. Pipetou nabral malé množstvo látky zo skúmavky a premiestnil ho do agaru v miske. Pozorne vrátil misku na pôvodné miesto a pobral sa preč. Chodba ešte stále zívala prázdnotou.

Muž v cylindri vyšiel z budovy nemocnice na Praed Street. Nasadol do drožky a odviezol sa do hlbín vesmíru.


Tvár boha bola bizarná zlátanina implantátov. Jediné živé v kucapace súčiastok črtali sa bezodné azúrové oči. Zrkadlili sa v nich myriady eónov a civilizácií, mávnutia motýlích krídiel popri výbuchoch supernov, stretávala sa v nich minulosť s budúcnosťou tenulinkou hranou a na tej hrane tancovalo dračí tanec samotné nepostihnuteľné by­tie.

Boh privrel viečka a modrava hlbín na okamih pohasla. V duchu odhadoval koľko času zaberie teleportácia zo Zeme sem na loď nachádzajúcu sa v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Kvantový teleport obsahoval multiquibitový systém entanglovaný s telom vojaka. Na teleportáciu multiquibitu bolo potrebné preniesť isté množstvo bitov klasickej informácie, ktorá bude v svetelnom lúči putovať zo Zeme približne dvadsať minút. Devätnásť minút a päťdesiat sekúnd, upresnil svoj odhad boh, keď sa pred ním začala materializovať postava v cylindri a redingote.

Muž vystúpil zo zariadenia a zasalutoval.

„Ako to prebehlo? Použili ste správnu kultúru? Všimol si vás niekto?”, spýtal sa nedočkavo boh.

„Vložil som spóry do živej kultúry zlatého stafylokoka. Som presvedčený, že nikto nič podozrivé nespozoroval ”, prehovoril muž a začal si rozopínať gombíky na redingote. Pod staromódnym plášťom sa ukázala lesklá uniforma a dištinkcie kapitána kolonizačnej armády. Vyzliekol si kabát a zaváhal. Na dokaličenú tvár svojho veliteľa – boha si azda nikdy nezvykne. Koľko živého tkaniva sa skrýva pod tou kopou šrotu pozliepanou zo smetísk nespočetných civilizácií?

Napokon premohol nepríjemný pocit a pozrel veliteľovi zvedavo do očí, „rád by som vedel, na čo to bolo dobré.”

Boh sa usmial, ak len bolo možné v jeho neforemnej tvári rozoznať úsmev, a v hlbokých očiach zatrepotali motýlie krídla. „

„O niekoľko týždňov si ten drobný vedec všimne smrtiace účinky huby penicilium notatum na mikróby v Petriho miske. Liečba ochorení spôsobených baktériami zachráni milióny životov. Populácia vďaka antibiotikám vzrastie a vznikne napätie, ktoré vyústi do intenzívneho vesmírneho výskumu. Výskum bude motivovaný potrebou kolonizovať exoplanéty. Subtílne riešenie, však?”

Kapitán si zložil cylinder a pustil ho z rúk. Klobúk sa voľne vznášal v beztiažovom stave.. „Dúfam, že túto haraburdu už nebudem potrebovať”, poznamenal vojak a s prekvapením sledoval ako sa boh po cylindri načiahol.

„Kúsok každého sveta putuje so mnou ďalej”, zasmial sa boh a nasadil si cylinder.

Potom sa zahľadel na holografickú mapu obývaného vesmíru. V očiach sa mu odrážali životodarné slnká, žiarivé značky kolonizovaných planét i temné miesta, kam ešte nevkročil život.

Kdesi tam čaká na nich ďalší stratený raj.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.

22. septembra 2014
Mína Pávová