Ohnivé pero Q1 2018: Tvár v strope

ohnive pero

Po slabom šťuknutí televízia zhasla. Neuprataná izba potemnela. Trocha svetla, vychádzajúceho z otvorených dverí do chodby, dopadala na zamastené zvyšky objednanej večere pred obéznym mužom na gauči. Ten potichu zafunel a pokúsil sa vstať. Podarilo sa mu to až na tretí krát. Nadšenie z toho, že je už čas ísť spať, kvôli tomu trochu opadlo. S rukou na búchajúcom srdci sa nemotorne presunul do chodby zapáchajúcej po topánkach a venoval nenávistný pohľad schodom vedúcim do spálne. Každú noc mu toľká námaha kazila jeho snahu mať konečne plnohodnotný lucídny sen. Ale dnes to vadiť nebude, prebehlo mu v mysli a pobavene sa pousmial. Fľaštička s tabletkami, ktoré vôbec nebolo ľahké zohnať, ho čakala hore na stolíku.

S novou energiou sa chytil vŕzgajúceho zábradlia a vyrazil hore, schod po schode. Bolo ich sotva dvadsať a musel si pred dosiahnutím vrcholu urobiť štyri prestávky. Hore sa oprel do steny a v predklone dychčal. Práve takmer odpadol a srdce ho bolestivo pichalo. Možno by som sa mal naozaj začať stravovať trochu inak, prebehlo mu mysľou. Ale hneď tie myšlienky zahnal. Aj tak vedel, že to nespraví.

Vtom mu srdce vynechalo úder. V hrudi ho pri tom bolestivo bodlo a piskľavo vzdychol. Lieky na srdce zostali dole. Roztrasene sa obzrel na schody. Nie. Určite nie. To z nich môžem radšej rovno skočiť…

Pár minút trvalo kým stav ustúpil. Následne sa muž presunul do izby, ktorá na prvý pohľad vyzerala, ako keby nepatrila do tohto bytu. Čistá, voňavá s novým nábytkom a pohodlnou posteľou uprostred. Muž obišiel pár drahých reproduktorov zapojených do počítača a zmizol v kúpeľni. Chvíľu bolo počuť len zvuk tečúcej vody.

Opäť sa objavil po niekoľkých minútach, teraz v čistom a nažehlenom pyžame. Po chvíľke hľadania v počítači začali z reproduktorov znieť hlboké tóny hudby, ktorá vraj napomáha lucídnemu sneniu. Cestou do postele prehltol tri tabletky z fľaštičky, na ktorej bol podobný výrok. Stála tam aj informácia o maximálnej dávke, ktorú muž trojnásobne prekročil. Aj tak mám nadváhu, jedna tabletka navyše pre dorovnanie, druhá pre istotu…

Svetlo zhaslo, posteľ zavŕzgala. Sen nenechal na seba dlho čakať. Zozačiatku bol nejasný, zmätený. Farby a tvary sa však postupne menili a začali dávať zmysel.

Zrazu stál na lúke so striebornou trávou a žiariacimi kvetmi. Pred ním šumel les s modrými listami a v diaľke, okolo kmeňov stromov, poskakovali svetielka svätojánskych mušiek. Prekvapene vydýchol a potom ostal prekvapený ešte viac, keďže sa neprebudil. Vôbec mu to sen nepripomínalo. Bolo to také reálne, také živé. Cítil steblá trávy, ako sa mu pod poryvmi vetra šúchajú o členky. V tom vetre cítil čerstvú lesnú vôňu a kvety. Tri mesiace nad jeho hlavou žiarili jasne a hviezdy tajomne blikali.

Chvíľu len stál a užíval si to. Aj keď ho vyhliadka na prieskum okolia nesmierne lákala, rozhodol sa zariskovať a splniť si sen v sne. Vždy som chcel lietať. Tak moc. A v túto noc sa mi to podarí…

Sústredil sa. Zhlboka sa nadýchol a jeho výdych obehol svet. Z noci sa stal deň. Zem sa zachvela a les zmizol. Namiesto neho zo zeme s hrmotom vyrástli kaňony z červeného kameňa. Zopár z nich vydalo zvuk ako pri otvorení šampanského a objavili sa hučiace vodopády. Po svete sa rozbehli rieky, ktoré vzápätí olemovali stromy. Medzi nimi zo zeme vyrástlo zlato v podobe nekonečných polí plných pšeničných klasov. Vietor priniesol niekoľko bielych oblakov a scenéria ožila. Snívajúci stál na okraji jedného z kaňonov žasol nad krásou, ktorú sa mu podarilo stvoriť. V diaľke hrmeli mohutné vodopády, vtáky spevom oslavovali deň a polia sa vlnili ako zlaté more. Presne takto si to vždy predstavoval.

Snívajúci sa obzrel. Ostávala ešte jedna maličkosť. Na svojom chrbte si všimol akési tvary a tiene. Boli však príliš nejasné na to, aby dávali nejaký zmysel. Tak im zmysel dám, preblesklo mu hlavou. Zamyslel sa. Chcem vedieť lietať. Chcem ten pocit skutočne zažiť, na tvári, celom tele, medzi perím…

Tvary sa zmenili v kosti, obalili ich svaly a tie prerástli žily a tepny. Krídla pokryla tmavá koža, z ktorej vyrástlo čierne perie.

Na okraji kaňonu sa ozval radostný výkrik a snívajúci švihol krídlami. Slabá tlaková vlna rozvírila prach a listy a k nebesiam závratnou rýchlosťou vyrazila okrídlená postava. Oblaky sa pred ňou rozostúpili a snívajúci urobil pod planúcim slnkom piruetu. Vietor mu svišťal okolo tváre a cítil tú slobodu. Medzi oblakmi zazneli ďalšie nadšené výkriky, snívajúci preletel cez oblačný val a zamieril smerom k zemi. Prefrnkol okolo vysokej steny z červeného kameňa a preletel okolo hrmiaceho vodopádu. V nose ucítil vlhkosť a niekoľko chladných kvapiek mu pokropilo telo. Klesol a letel ponad rieku, ktorá sa hadila v nekonečných zlatých poliach. Niekde na hranici mysli síce vedel, že to nie je skutočné, ale tomu čo cítil a videl sa uveriť dalo a on tomu uveriť chcel. Cítil radosť, vietor v tvári a vedel, že na svojich krídlach doletí ďaleko. Priam sa chvel od vzrušenia, keď sa sen zmenil. Už sa vo vzduchu nepohyboval tak ladne a farby naokolo začali blednúť. Radosť ho príliš rozrušila a sen oslabol. Zľakol sa a snažil sa silou-mocou v sne udržať. Ale ten mu ľahko prekĺzol pomedzi prsty a premenil sa v temnotu.

Za moment otvoril zlepené oči a objavil sa pred ním rozmazaný obraz stropu jeho spálne. Muž sklamane vydýchol. Chcel sa postaviť a pretrieť si oči. Ale telo ho akosi neposlúchalo. Roztrasene vydýchol. To snáď nie…

Zrazu v izbe ucítil prítomnosť niečoho cudzieho. Ovládol ho iracionálny strach. Zavrel oči a snažil sa ten pocit zahnať. No tak. Už som sa párkrát zo spánkovej paralýzy dostal. Zvládnem to aj dnes…

Podarilo sa mu dostať pocity trochu pod kontrolu a odhodlane otvoril oči. Od toho, čo zbadal v strope nad svojou posteľou, ho zamrazilo.

Zozačiatku to pripomínalo len špinavú šmuhu, ktorá po chvíli začala bublať a nadobúdať tvary. Za moment sa v strope objavili žiariace oči farby skaleného moču. To, čo v nich videl sa dalo opísať jediným slovom. Hlad.

Z bublajúcej temnoty sa vynoril špicatý nos, ústa a výrazná brada. Muž nikdy nevidel ani nezažil nič podobné. Nemohol z tej veci nad sebou odtrhnúť oči. Strach zaplavil jeho útroby a srdce mu išlo vyskočiť z hrude. Tá tvár v ňom vyvolávala nepredstaviteľný strach. Aj keď vedel, že to nie je skutočné, vyzeralo to dosť reálne na to, aby začal pochybovať.

Tvár v strope sa zaškľabila a vydala hrdelný zvuk. Jej okraje z pohyblivej temnoty sa začali predlžovať a pripomenulo mu to chápadlá, ktoré sa pomaly zhora blížili k posteli. Chcel ujsť. Brániť sa. Alebo sa aspoň pohnúť. Ale jeho telo ho vôbec neposlúchalo. Srdce v hrudi ho začalo pichať a piskľavo dychčal. Tvár v strope otvorila ústa. Spomedzi tesákov sa vyvalil dym plný oranžových iskier, pripomínajúci závan zo samotných pekiel. Muž si uvedomil, že leží v kaluži vlastného potu a bolí ho ľavá ruka. Tá bolesť sa začala šíriť od lopatiek aj do čeľuste. Zhora sa ozvalo zabublanie a z otvorených úst sa vyvalila tekutina čierna ako smola. V hrudi ho bodlo a muž sa nedokázal nadýchnuť. Mohol len nečinne prizerať, ako tá odporná hmota spadla na jeho hruď. Pri dotyku ucítil, ako keby mu do srdca niekto udrel kladivom a celé telo mu ochablo. Nemohol dýchať. Nemohol sa pohnúť. Farby začali blednúť. Tvár v strope sa pomaly rozplynula v temnote, z ktorej sa už neprebudil.

O pár dní ho našla v posteli jeho sestra. O ďalších pár dní neskôr, pri vyplňovaní pitevnej správy, patológ krútil hlavou nad vážnosťou infarktu, ktorý sa stal uprostred noci, počas spánku v pohodlnej posteli…

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

5. februára 2018
Alexander Pavlík