 |
Odkladám tašku aj klobúk s kabátom vedľa okna na vešiak. Skladám si tiež masku z tváre. Niečo tu však nesedí. Zrkadlo. Nie som tam ja. Alebo som? Nie, nie to nie je moje zrkadlo. Samozrejme že nie je, ale veď to vôbec nie je zrkadlo, ale okno. Za oknom je žena, pozerá sa do zrkadla. Zvláštne, má tú istú masku ako ja. Skladá si ju z tváre, aj kabát a klobúk vedľa okna na vešiak. Je stará a vráskavá. Nakloním sa. Vidím jej obraz v zrkadle. Ona sa pozrie tiež. Nakloní sa a zloží mi masku z tváre. Potom zavrie okno a odíde…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.
7. marca 2016
Veronika Sebechlebská