 |
„Ani sliepka ani vajce. Prach si a na (hviezdny) prach sa obrátiš…“
Ja
Mladučká Amerika nedočkavo prešľapovala na mieste a autoritatívnym hlasom naliehala: „Kde trčí tak dlho, dopekla?“
Európa, unavene sediaca bokom od dvojice velikánov, ju svojimi zostarnutými ušami nepočula. Alebo sa tak aspoň presvedčivo tvárila, ako tomu už bolo toľkokrát v minulosti.
„Drž hubu, veď má prísť každú chvíľu,“ odseklo Rusko nevrlo. „Možno len nechce počúvať tie tvoje papuľnaté reči, to by som aj chápal…“
V tom sa dverami s nesmiernou námahou a akoby zázrakom prestrčila zadychčaná Čína, tučnejšia než všetci ostatní dohromady. Skupinka sa znechutene prizerala, ako z nej kvapkajú potôčiky potu. Nepríjemný puch postupne zachvátil celú miestnosť.
Amerika ohrnula nosom, ale hneď nato natešene vykríkla: „No konečne! Už som taká hladná, kto má chuť na raňajšiu omeletu?“
Rusko pokrútilo hlavou, Čína sa pomaly spamätávala a spracovávala otázku, Európa totálna ignorácia, klasika.
Po chvíľke hľadania Amerika zamračene zdvihla posledné vajce. „Azda už nie je viac? Toto nám predsa nebude stačiť všetkým!“
Už-už sa ho chystala rozbiť, keď sa ozvalo Rusko: „Počúvajte, viem, že väčšinou trepem len populistické sračky pre tých slabomyseľnejších, ale čo ak to jediné vajíčko reprezentuje našu planétu Zem? Aký zmysel má omeleta, ak tu už nebude nikto z nás, aby si ju vychutnal?“
Európa sa náhle narovnala, až jej zapraskala chrbtica, a ustrnula s zvláštne naklonenou hlavou. Čína len nechápavo civela a pri pomyslení na jedlo jej z úst vyšla slina.
„To sú teda hlboké slová, kamoš, to musela byť fakt kvalitná tráva z ruských stepí… len srandujem, srandujem!“ hneď ako si Amerika všimla hrozivý výraz Ruska, prestala napodobňovať pohyb rozbíjania, bolo však už neskoro. Škrupinka vajca musela byť buď narušená, alebo ohromne oslabená. Ich prekvapené pohľady sa márne snažili zastaviť neodvratné… No mohli sa len celí zdesení prizerať, ako z hlbín jadra namiesto žĺtka vyteká čosi modrasté…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.