 |
Kabaretný klub Lugosi patril k najvychytenejším klubom na periférii tohto obrovského mesta. Ponúkal útočisko rôznym umelcom, ktorých spoločnosť odmieta.
Prichádzali sem rôzni ľudia a tí normálni vedeli, že sa mu majú vyhnúť oblúkom. Bolo to aj útočisko pre neverných biznismenov, narkomanov hľadajúcich koks, sériových vrahov, pedofilov. Všetci žiaľ mali spoločnú jednu vec. Boli to ľudia vysoko spoločensky postavení.
Riaditeľka jednej charitatívnej organizácie zameriavajúcej sa na zdravý život detí bez drog akurát sedela za stolom, na ktorom tancovala sporo odetá dievčina a šňupala kokaín.
Aká to nádherná piatková noc! Vonku sa zmrákalo, schyľovalo sa k búrke. Nespútaná svojou silou a temnotou zahaľujúcou okolie.
Kúzelníkovi, ktorý práve skončil a omylom odtrhol hlavu králikovi, ktorý nechcel vyliezť z klobúka všetci venovali chvíľkový aplauz. Nádherné kúzlo. Takýmto spôsobom ich zabával takmer hodinu.
Aký to utopický večer. Tučné ruky biznismenov držali cigary, z ktorých sa valil hustý dym a v tichosti zaplavoval svoje okolie. Na stole sa válali prázdne poháriky a dievčatá tancujúce na stole im robili tú najlepšiu spoločnosť.
Začalo sa ďalšie predstavenie. Akýsi pán podišiel k mikrofónu a ohlásil ďalšieho účinkujúceho. Bol ním mladý, ani nie dvadsaťročný chlapec. Bernard. Hrával tu každý piatok večer a za tú dobu sa z neho stal miláčik publika. Jeho hra na piano bola obdivuhodná, temná a dokonalá. Žiadne chyby, len tóny, ktoré sa valili ušnými kanálikmi ako heroín v krvi.
Ten talent musel byť azda od Boha, možno od Diabla, možno to bol Diabol sám – vraveli si návštevníci. Hral skladby zvodné pre ucho, až sa človek dostal do delíria. Hral tak perfektne, až z toho behali zimomriavky po chrbte. Skladby, ktoré za sto rokov nik nehral, nie preto že by o nich nik nepočul, skôr za tú dobu ich nikto tak dokonale nezahral. A tá búrka mu dnes k tým temným lahôdkam pekne sadla a to nikto z ľudí, čo tam dnes sedeli nevedeli, že Bernard je hluchý a nikdy nepočul ani len jednu pieseň z tých, ktoré tu zahral.
Pol roka dozadu Bernard ešte počul, a na piane vôbec nevedel hrať. Nikdy sa o to nepokúšal a keď to náhodou skúsil, ozval sa iba nárek a stony ľudí žobrajúcich o milosť.
Na to aký bol vynaliezavý, bol aj patrične odhodlaný. Už dlhšiu dobu hľadal spôsob, ako sa rýchlejšie učiť. Zdalo sa mu, že čítaním kníh a učením sa prichádzal o veľké množstvo času a po dlhšej dobe to aj tak zabudol. Nebolo by jednoduchšie tie informácie tam jednoducho vložiť? Pýtal sa sám seba.
Jeden spôsob ho napadol, nevedel či bude účinný, ale chcel ho aspoň skúsiť. Nechal si chirurgicky implantovať akýsi port za pravé ucho, ktorý spojil s pamäťovým centrom mozgu. Chirurg, samozrejme odmietal a na takýto zákrok sa nechcel podujať. Časť majetku Bernardovho otca ho presvedčila o opaku a potom mu už ani nevadilo, že je to nelegálne. Nech by bol výsledok akýkoľvek, on za to nezodpovedá. Aspoň tak sa dohodli. A peniaze, ktoré za to dostal ho uspokojovali natoľko aby po tomto zákroku aj skončil s kariérou. Po dlhých dňoch štúdie o tom, ako to zapojiť s tým aj začali. Chirurg dr. Kreug sa k tomu po celý čas staval skepticky a aj keď vedel, že je to praktický nemožné, nechcel to Bernardovi vyvracať. Ach sladká vôňa peňazí.
Zákrok dopadol úspešne, doktor zabalil kariéru a odišiel za svojím vysneným pokojom.
Bernard celé dva týždne doma čakal pokým sa mu to zahojí a umieral túžbou to vyskúšať. Bol si takmer istý že to pôjde.
Mal čakať dlhšie, presne ako mu to odporučil doktor. Tá túžba ale bola stále silnejšia a silnejšia až to Bernarda premohlo.
Zobral kábel a zapojil si ho do hlavy. Nič. Nestalo sa absolútne nič, čo by jeho vedomím otriaslo. Možno to je len málo informácií. Skúšal viac a viac. Zdalo sa mu, že to nefunguje a šiel spať.
Ráno ho chytila migréna. Mal pocit akoby mu trhalo lebku. Postupne sa mu však vybavovali všetky tie veci, ktoré si posielal do hlavy včera v noci. Musel to znova skúsiť. Tentoraz ešte viac. Všetko, čo našiel si tam musel poslať, aj veci ktoré sa mu zdali zbytočné. Musí byť najchytrejší. Musí vedieť všetko aj napriek tej bolesti. Tá migréna, nešlo to zastaviť. Pred ním sa mihali obrazce vecí. V bolestiach ležal na zemi a z nosa sa mu pustila krv a ten strašný piskot. Neutíchal. Gradovalo to, no on s tým aj tak nechcel prestať.
Nakoniec mal už konečne pocit, že má dosť. Ľahol si. Informácie boli chaotické a nezatriedené. Musel spať a nechať na mozgu nech s tým spraví poriadok.
Zobudil sa v noci na strašne desivé a zlé sny. Od tejto doby mal každú noc zlé sny a migrény až mu tiekla z nosa krv.
Nestačilo mu to aj keď dobre vedel, že je unikátny. Mal chuť vyskúšať ešte niečo. Skúsil noty. Výsledok ho zaskočil, keď videl že to má efekt aj na nervové zakončenia v prstoch. Sadol za klavír a tak čistú hru nikdy nepočul nikoho hrať. Jeho posadnutosť byť najlepším ho odviedla k skladbám starým viac ako storočie, takmer nezahrateľným.
Práve včas. Jeho otec zistil, že asi tretina majetku mu zmizla a Bernard sa vôbec neobťažoval za sebou zakrývať akékoľvek stopy. Počítal s kladnou reakciou jeho otca. Žiaľ k vysvetleniu sa ani zďaleka nedopracoval.
Dostal ultimátum. Máš dva dni na to sa zbaliť a vypadnúť preč! Veta, ktorá sa mu do hlavy zaryla ako šrapnel. Jeho vlastný otec sa ho zriekol.
Nuž, rýchlo sa dokázal odosobniť od toho čo mu povedal a pokračoval v nahrávaní skladieb do svojej mysle. Tú túžbu neovládal a nedokázal ju zastaviť. Čím väčšia bola túžba, tým silnejšia bola aj migréna. Pri toľkom množstve informácií, ktoré mal momentálne v hlave bola tá migréna neznesiteľná. Tentoraz sa mu pustila krv aj z uší a on cítil ako postupne nepočuje a je už totálne hluchý. Napriek tomuto všetkému pociťoval miernu sadisfakciu.
Jeho spolužiaci sa raz zmienili o jednom kabaretnom klube kam chodí ich riaditeľ a že tam rozpráva suché vtipy. Umelci, ktorí sú tam ževraj úspešní, odmeňujú. Ak by tam hral pravidelne a fanúšikovia by sa ho dožadovali mohol by na poschodí aj bývať. Nemal inú možnosť ako to skúsiť.
Dav bol nažhavený z toho ako hral. Taký silný aplauz po každej pesničke by si želal počuť každý muzikant. Bern, ako ho volali známi by si želal aspoň počuť. To bola jeho daň za všetky tie vedomosti. Želal si počuť aspoň jednu z tých skladieb, ktoré hral. To, že bol tu a hral mu bolo jedno. Takisto ako to, že pred ním sedel riaditeľ školy s nosom zaboreným v kokaíne.
Napriek všetkým vedomostiam, ktoré mal o jednej veci predsa len nevedel. Na druhom konci klubu, pri bare sedel jeho otec a hľadel na neho so zmiešanými pocitmi viny a odcudzenia.
Bernard sa blížil ku crescendu. Tak pochmúrny, temný a zároveň rytmikou nabitý song ešte nepočuli. Sem-tam trochu zrýchlil aby zvýšil napätie a vervou pokračoval ďalej. Raz za čas mu do jeho veldiela udrel hrom. Nevedel si to vynachváliť. Nádherný večer.
Nasledovalo crescendo.
Ľudia už vstávali zo svojich miest a pripravovali sa na potlesk. Boli tak unesení jeho hraním, že si ani nevšimli, ako vytiahol ľavou rukou z vrecka pištoľ. Zakončil to geniálne. Tak ako mohol iba on. Crescendo prišlo spolu s hromom, na ktorý tak čakal a v tom momente sa aj zastrelil. Ani si toho nevšimli.
Taký koniec mohol vymyslieť iba on…a ľudia mu tlieskali a tlieskali. Tlieskali mu ešte ďalších päť minút.
Tlieskali jeho smrti. Tlieskali jeho nadaniu. Tlieskali, lebo ním boli očarení.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.