 |
Pravdepodobnosť, že padnete za obeť sériovému vrahovi, je jedna k miliónu.
Štatistický fakt
Niekedy zabíjajú pre opojný pocit moci nad ľudským životom, uvažovala nadporučíčka Kertészová, zatiaľ čo ju nohy viedli naprieč mestským parkom. Bolo krátko po šiestej večer, z novembrovej oblohy sa rýchlo vytrácal jas a vedno s nastupujúcim šerom začala hmla vystrkovať svoje krútiace sa biele jazyky.
Niekedy im to kážu hlasy alebo pociťujú „božské vnuknutie“.
Jej myšlienky smerovali k sériovým vrahom často – venovala sa ich psychológii profesionálne už dvanásť rokov. Poznala ich všetkých – spasiteľov, čističov, hedonistov… Robila svoju prácu tak dobre, že bola pravidelne prideľovaná k prípadom aj mimo slovenských hraníc ako konzultantka. Napísala populárno náučný bestseler Myšlienkové pochody nepokojných duší a chodila prednášať na univerzity po celom svete.
Niekedy to robia kvôli sexuálnemu pôžitku. A niekedy…
Zrazu zbystrila sluch. Zdalo sa jej, že zozadu započula cudzie kroky. Zastala a načúvala, ale okrem klopkania opätkov mladej ženy, ktorá predtým vystúpila z rovnakého autobusu a teraz kráčala niekoľko metrov vpredu, nebolo počuť vôbec nič.
Nadporučíčka si pritiahla golier vyššie ku krku, sklonila bradu, pritiahla si kabelu k telu a pokračovala von z parku a po chodníku smerom do tichej ulice plnej rodinných domov. Od zastávky to k domu trvalo nenáhlivým krokom dvanásť minút, mala to odstopované.
Keď zabočila za roh, hmla ju prakticky pohltila. Bola v nej úplne stratená, jediným signálom z okolitého sveta bolo matné svetlo neďalekej pouličnej lampy a neúnavné klopkanie opätkov tej ženy vpredu.
Bola to atraktívna blondína, so sukňou príliš krátkou na toto ročné obdobie a vlasmi príliš dlhými na to, aby boli jej vlastné. V spôsobe, akým sa niesla a vo výraze, ktorý mala nasadený v tvári, bolo niečo vyzývavé, provokatívne… Muži a polovica žien v autobuse si na nej pásli oči. Ani Boh nevie, aké myšlienky im pritom mohli chodiť po rozume.
Áno, pomyslela si nadporučíčka Kertészová, presne spadá do profilov obetí sériových vrahov, šialencov a maniakov, ktorých sa po svete túla ktovie vlastne koľko.
Klopkanie podpätkov ustalo. Nadporučíčka pokračovala v chôdzi, až po ľavej strane začula hrmotanie kľúča v zámke. Blondína, z ktorej bola v hustej hmle len nejasná silueta, sa pokúšala otvoriť železnú bráničku, za ktorej ju čakali bezpečné múry jej domu.
Nadporučíčka sa prikradla za chrbát tej ženy – v teniskách sa dokázala pohybovať veľmi potichu, priam nečujne. Rukavice si navliekla už predtým, teraz jej stačilo z kabely nacvičeným pohybom vytiahnuť nôž.
Presne v okamihu, keď kľúč konečne vyhral zápas so starou zámkou, nadporučíčka rýchlo pritlačila svoju ľavú dlaň na ústa nič netušiacej blondínky a udusila v nej prekvapený výkrik.
Potom sa vzduchom mihla ostrá čepeľ…
A potom zas a znova, a pôvabné telo mladej obete sa zvíjalo a skrúcalo podobne ako hmlové jazyky, tí mlčanliví svedkovia.
Niekedy… hovorila si nadporučíčka Kertészová v duchu, keď pokojným krokom opúšťala miesto činu, niekedy zabíjajú len tak. Bez motívu, bez vnútornej pohnútky. Len tak.
A nikdy ich nedostanú.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.