 |
„Aké krásne je byť dvaja…" spieva na plné hrdlo a strašne falošne. Slzy jej stekajú po tvári a zmývajú svadobný make-up. Motor ručí na plné obrátky. Snaží sa prehlušiť jej spev, ale márne. Ručička tachometra ukazuje dvojnásobok povolenej rýchlosti. Dnes jej to je jedno.
Čierne mača sedí na okraji cesty a sleduje prichádzajúce auto. Jej spev počulo už z diaľky. Ich pohľady sa stretnú len na sekundu…
„Seď tam! Seď tam! Seď…!" Výkrik prehluší škrípanie bŕzd. Auto prudko zastane uprostred vozovky, Ela pevne zviera volant a ani nedýcha. Nadýchne sa a vystúpi z auta. Na obrubníku pri ceste sedí mladé dievča. Môže mať tak osemnásť. Čierne vlasy s ofinou siahajúcou až do očí, oblečené celé v čiernom. Pančucháče má roztrhané a červená rana na kolene ostro kontrastuje s jej emo štýlom.
„Si v poriadku?"
„Prečo jazdíš ako blázon? Mohla si ma zabiť!"
„Kde je to mača? … a prečo sedíš pri ceste?"
„Vyzeráš hrozne."
Ela si utrie tvár chrbtom ruky. No vôbec jej to nepomôže, len čo si očné linky ešte viac rozotrie po tvári.
„Si nejaká šialená nevesta, ktorá ušla z blázinca?"
„Nie z blázinca, len spred oltára. A… nevidela si tu čierne mača?"
„… nie, som tu len ja."
„Aha. Tak… určite si v poriadku? Bolí ťa to veľmi? Kde bývaš? Odveziem ťa niekde?“ zasype dievča otázkami.
„Mám si sadnúť do auta so šialenou nevestou?"
Ela neodpovie, len nadvihne rozmazané obočie.
„A kúpiš mi rybku?" poprosí dievča.
„Dobre, keďže som ťa takmer „zabila“, kúpim ti večeru, akú si budeš priať. Len… už odtiaľ vypadnime." Poobzerá sa po ulici. Nevidí nikoho. Len vrany v korunách stromov nervózne krákajú.
Pomôže dievčaťu vstať, usadí ju na sedadlo spolujazdca.
„Tak, kam to bude?"
„Len tuto – hneď doprava, do Starého mlyna. A už nespievaj prosím. Naozaj dnes nechcem prísť o život."
„Ty si ma počula?“
„Áno, počula ťa celá ulica.“
„To je zvláštne, nikdy som si nevšimla, že na tejto ulici je toľko domov.“
„Hmm, vždy tu boli… A… čo sa ti stalo? Prečo utekáš spred oltára?“
„Ten mlyn vyzeral vždy takto?“
„Áno. Si v poriadku? Nič sa tu nezmenilo aspoň 300 rokov.“
„Aha… tak, sme tu…“
„Ahoj mama.“
„Konečne si tu. Kade sa túlaš? Nebudem ti večeru ohrievať do nekonečna. A ty si čo? Svätá Lucia? Veď ešte nie je december.“ Otočí sa krčmárka k Ele a obzerá si jej biele svadobné šaty, ktoré v tomto pochmúrnom interiéri vyzerajú bizarne. „Dáš si aj ty rybu? Samozrejme že si dáš. Vyzeráš biedne. Ešteže má Ana také dobré srdce a každého čudáka, ktorého stretne chce nakŕmiť.“
„Takže Anna? Ja som Ela.“ Predstaví sa, keď sa usadia v úplne zadnom tmavom kúte pod otvorenou galériou.
„Som Anabela. Ale mama ma volá Ana. Mne by sa oveľa viac páčilo Bella. Znie to tak romanticky. Ty sa potrebuješ asi prezliecť. Pozri sa na tie staré bosorky, ako si ťa obzerajú. V týchto šatách si tu príliš nápadná. Pred čím vlastne utekáš?“
Ela pokrčí ramenami, nepovie nič. Na stole pristanú dva taniere s pečenou rybou. Obe sa pustia do jedla, akoby sa práve skončil hladomor. Ela ticho žuje a obzerá si z ústrania túto divnú komunitu. Všetci v čiernych šatách, košeliach alebo kabátoch, muži i ženy, všetci v staršom veku, majú zvláštne pokrivené tváre aj postavy. Na stoloch stoja krígle s pivom a džbány s vínom. Všade panuje dobrá nálada, smiech a vrava.
Dvere sa prudko otvoria a do miestnosti vstúpi muž. Hneď vzbudí pozornosť. Priatelia – starí páni ho vítajú hlasnými ováciami. „Tak ako Igor?“ „Už si sa oženil?“ „Kde máš nevestu?“ „Vraj ti ušla spred oltára.“ „Toto sa ti nepodarilo ty starý strigôň.“ Posmešky nemajú konca kraja, prekrikujú jeden druhého.
Igor – muž v stredných rokoch s prešedivenými vlasmi, oblečený v svadobnom smokingu, sa obzerá po miestnosti. Jeho oči sa v šere zvláštne zalesknú. Pohľad upriami smerom k Ele. Nemôže ju vidieť, ale čosi tuší. Nos zvraští akoby vetril. Ela sa na neho díva ako v hypnóze.
Pred očami sa jej vynorí nádvorie pri úrade, kde mali mať sobáš. Igor – mladý nádherný muž, ktorý jej sľuboval skvelú budúcnosť, vášnivo bozkáva Janu. Jej najlepšiu kamarátku. Prvú družičku. Žalúdok jej zovrie. Jeho bozky mali patriť len jej. Zrada bolí viac než náhla zmena jeho tváre. Cíti, ako jej srdce bije na poplach, chce znova ujsť, no telo ju nepočúva. Sedí a hľadí naňho ako prikovaná.
„Čo ti prinesiem Igor? Budeš aj jesť alebo dnes iba piť? Postaví sa mu do zorného poľa Anina mama.
„Dnes len víno. To najsilnejšie, a pre všetkých.“ Odpovie a prisadne si k priateľom. Celá krčma zahučí nadšením.
„Poď, odídeme tadiaľto.“ Ťahá Ana Elu za ruku. Dlhou tmavou chodbou prebehnú ako tiene k zadnému východu. Pred dverami sa Ela zastaví.
„Bol to Igor? Môj Igor? Veď… vyzeral inak. Starší, zvláštny… ale bol to on! Poznám tie oči.“
„Áno, bol to on. Je to starý strigôň. Oni sa tak zabávajú. Nájdu si v Novom svete mladú ženu, oklamú ju, oženia sa s ňou a potom ju trápia. Je to zlý, podlý čarodej.“
„V novom svete? Strigôň? Čarodej? Čo to rozprávaš za nezmysly?“
Ela sa zvezie na podlahu popri stene, biele šaty s vlečkou sa roztiahnu okolo nej ako rozliate mlieko.
„Poď. Tu zostať nemôžeš. A vôbec by si tu nemala byť. Musíme nájsť niekoho, kto ťa odtiaľto prenesie domov,“ ťahá ju Ana za obe ruky a dvíha zo zeme.
Vybehnú von, slnečné svetlo ich oslepí. Ela sa obzerá. Sme pri mestskom parku. Touto ulicou sa dostanem domov. Tam sa zamknem a budem v bezpečí.“
„Ty si nič nepochopila. Tu nemáš domov, v ktorom budeš v bezpečí.“
Za chrbtom im zaznie chrapľavý hlas. „Cítim ťa dievča. Cítim, že si tu. Konečne si prišla.“ Obe sa vydesene obzrú. Pod stenou na lavičke sedí stará žena. Jej oči sú slepé, tvár chudá, vlasy zapletené do dlhého bieleho vrkoča. Kostnaté prsty sú samá hrča.
„Teraz nie starká.“
„Mlč dieťa! Dobre ma počúvaj Ela – potomok Eleny, mojej sestry, poslednej bielej čarodejky. Teba si vybral, aby ťa pokoril, ale ty ho porazíš. Bežte na pobrežie. More bude vaša záchrana.“
„Ana, čo to rozpráva? Som potomok koho? To musí byť omyl!“
„Neviem, ale musíme ju počúvnuť. Je najstaršia a vidí súvislosti.“ Otočí sa k starene „ďakujeme, starká. Poď Ela, na pobrežie sa ide tadeto. Ale do vody nesmie vstúpiť nik – je smrteľná pre všetkých, ktorí sa tu narodili.“
„V Trenčíne nie je more. Toto je cesta ku mne, domov.“
Dobehnú na koniec ulice a zabočia k Váhu. Ela zostane stáť akoby ju priklincoval. Tam, kde mali stáť bytové domy a za nimi tiecť pokojná rieka, je pobrežie. More siaha až za horizont, divoké vlny majú niekoľko metrov a sú smrteľné pre kohokoľvek, kto sa im postaví do cesty.
„Toto nie je Trenčín!“ Vykríkne, aby prekričala vlnobitie. „Ja som ho počula. Vždy som ho počula! More ma volalo a nikto mi neveril!“ Rozbehne sa proti vlnám. A tie akoby jej ustupovali.
„Ela, nepočula si? Sú smrteľné pre…“ Ana vetu nedokončí. Stojí na okraji pobrežia, v bezpečnej vzdialenosti od vody. Vedľa nej sa zastaví čarodej vo svadobnom obleku.
„Vráť sa Ela! Si moja nevesta! Musíš ma počúvať.“ rozkáže a rozbehne sa k nej.
Tá sa otočí, stojí v mori, voda jej máča svadobné šaty. More je tiché a pokojné. Také nebolo už stovky rokov.
„Nie Igor, ja ťa už nebudem počúvať. Ja už počujem hlas mora. Cítim jeho silu.“ Biele vlnky sa jej obtierajú okolo lýtok ako prítulné mačatá.
Igor zastane uprostred, medzi Anou a Elou. Voda sa rozbehne proti nemu, vlna sa dvíha do výšky. Nestihne ani vykríknuť a voda ho pohltí. Tam kde stál, nezostane vôbec nič. Príboj sa zastaví tesne pri nohách Any.
Ela stojí na ceste pri svojom aute. Na obrubníku sedí čierne mača. Ela otvorí dvere.
„Dáš si rybku, Bella?“
Mača zamňaučí a usadí sa na sedadle spolujazdca.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.