 |
Jemná látka jej ožívala pod prstami. Každý steh bol ako bozk na milostnom dopise. Hebký. Nežný. Precízny.
Tentoraz boli šaty jednoduché – levandulový mušelín s drobnou výšivkou iskerníkov na leme.
Hodili sa k majiteľke. Usmiala sa. Pravdaže, nikdy ju nepoznala. Na stole mala položenú fotografiu. Žena bola mladá. Primladá na to, aby opustila tento svet, ale stalo sa. Na to už bola Arachne po rokoch šitia zvyknutá.
Mŕtvi jej šepkali. Keď sa dotkla fotografie, pod prstami sa jej odvinul obraz. Nie film. Iba esencia.
A tak šila. Duša riadila jej prsty. Táto bola nevtieravá, hanblivá, s malou iskrou vzdoru. Preto žlté iskerníky na fialovom plátne.
Keď skončila, bol čas. Na dverách dielne ticho zacinkali medené zvončeky, čo viseli nad prahom.
Pozostalí si prišli pre šaty, v ktorých ju pochovajú. Dôkladne poskladala krehkú látku a vložila ju do drevenej krabičky, aby im ju odovzdala.
Vdovec, čo po dievčati zostal, mal oči stále červené, ale jej matka bola ako z kameňa.
Zaplatili jej a odišli.
Arachne sa usadila späť za svoj stôl, tlmené svetlo lampy jej osvetľovalo pestované ruky.
Myslela na prvé šaty, čo ušila, vtedy ešte matka žila. Učila ju, ako naviesť ihlu, ako sa nepomýliť. Hovorievala: „Máš dôležitú prácu! Nesmieš spraviť chybu.“
Vtedy na ňu hľadela so zmesou strachu a zvedavosti, visela na každom matkinom slove. Prečo? Opýtala sa. Spomína si, ako sa matkina tvár stiahla, ako jej ovisli kútiky úst, ako ju vzala za ruku a stlačila.
„Pretože duša potom nenájde cestu.“
Netrpezlivo bubnovala prstami po zošúchanom javorovom dreve. Dnes nemala žiadnu zákazku. Už dlho sa jej neprihodilo také suché obdobie.
Vstala, aby si natiahla stuhnuté kosti, a znova sa posadila. Mohla by ušiť jedny len tak. Pre radosť. To už dlho nespravila. Roky šitia jej vzali nadšenie, ktoré kedysi cítila pri každej novej látke.
A tak vzala krabicu s odrezkami látok. Kúsok brokátu. Kúsok saténu. Strieborné nite.
Pustila sa do práce. Iba zvuk tichého prepichovania látky a jemný šuchot vtákov pri okne jej robili spoločnosť.
Tak sa ponorila do práce, že takmer ani nepostrehla zacinkanie zvončeka. Všimla si ho, až keď stál nad ňou.
Zhíknutie jej uniklo z pier skôr, než ho stihla zadržať.
Mladý muž sa však iba usmieval. „Tie sú nádherné,“ uznanlivo pokýval hlavou pri pohľade na takmer dokončené šaty.
Švihla rukou a šev sa rozišiel. Zamračila sa – to sa jej už roky nestalo. Potom si uvedomila, že pred ňou stojí zákazník.
Črty jej pomäkli a tvár jej ozdobil drobný úsmev.
„Ako vám môžem pomôcť?“ Zvedavo naklonila hlavu, ale vovnútri jej už bublalo vzrušenie.
Muž zaklipkal hustými mihalnicami, akoby si nebol istý, čo chce. Arachne si všimla sivastú pleť a krvou podliate kruhy pod jeho inak peknými očami.
„Chcel by som si nechať ušiť šaty,“ povedal nakoniec skrátka.
„Pre koho?“
Muž sa na moment odmlčal, ruky si nervózne strčil do vreciek. Napokon k nej zdvihol pohľad.
„Pre seba.“
Arachne pochodovala sem a tam po malej miestnosti. Práve odišiel. Nikdy nič také nepočula – šiť pohrebný odev pre živého. Obhrýzala si nechty a pátrala v pamäti, no odpoveď nenašla.
Povedal, že umiera. Vraj presne vie, kedy príde jeho posledná hodina. Vraj ho prekliali a smrť mu už bola v pätách, zakrádala sa za ním ako stará milenka, ktorej sa nedokázal zbaviť.
Tak sa zahĺbila do myšlienok, že si popichala prst na ihelnici. Zjojkla a pritlačila si zakrvavený prst k lemu šiat.
Nevedela, čo robiť. Povedala mu, že si to premyslí. Nikdy nič také nerobila. A mohla to byť pravda? A keby aj, veď nedokázala cítiť esenciu živých – ako mu teda ušije šaty, čo ho vovedú do večnosti?
Dychtivo prelistovala zopár kníh, hodiny dumala, ale k ničomu sa nedopracovala.
Vedela, že nik v jej línii nič také nikdy nespravil. Ale niečo v ňom v nej vzbudilo dávno stratenú zvedavosť – možno vyblednutá iskra za mútnymi dúhovkami. Túžila ho spoznať a dokázať to, čo nikto pred ňou.
A tak sa rozhodla, že to skúsi.
Prichádzal denne. Sedával pri okne, lúč svetla mu dodával farbu do polovice tváre. Bývalý námorník, čo miloval zábavu a silný alkohol, tancoval tarantelu do vyčerpania a pozval každú ženu, čo sa usmiala, do svojej komnaty.
Počúvala ho so zmesou údivu aj odsúdenia, ale nikdy nič nepovedala. Nechala inštinkt vybrať látku – horúci karmínový zamat.
Potom hovoril o pokojných prístavoch a slanom vzduchu na pokožke. O šialenej láske z druhého konca sveta, ktorá sa vydala za iného a zlomila mu srdce. O matke, čo ochorela a nestihol ju pochovať, lebo bol ďaleko.
Čím ďalej hovoril, tým viac vedela, čo potrebuje. Drobné nezábudky, zlatú niť, nenápadnú výšivku. A čím dlhšie ho jej pokojný tón sprevádzal, tým viac cítila vo vnútri niečo, čo nikdy predtým.
Pomaly začala naťahovať čas – vyšívala pomalšie, robila si viac prestávok na čaj a kútikom oka ho sledovala.
Po dvoch týždňoch si uvedomila, že sa desí dňa, keď šaty došije. A ešte väčšmi toho, keď ho v nich uložia na odpočinok.
V tretí týždeň sedel opäť oproti nej, pohľadom blúdil po látke a pery sa mu hýbali. Hovoril o priateľoch, čo skoro odišli, o domove na rozbúrenom mori, o tichých nociach, keď naňho doliehala tiesnivá samota.
A vtedy si Arachne uvedomila, že látka pod jej prstami bola hotová. Posledný steh. Prsty jej zavisli vo vzduchu. Obrátila k nemu pohľad. Tak skoro, pomyslela si zarmútene.
„A čo ty? Povedz mi niečo o sebe. Bolo by to len fér.“ Oprel sa o stoličku, za krehkým úsmevom sa mu mihlo dávne šibalstvo. Arachne prekvapene nadvihla obočie a na moment zaváhala. Ale nakoniec prehovorila. A hovorila. A hovorila. Akoby sa noc nemala nikdy skončiť. Akoby mali večnosť.
Ale kašeľ, čo sa mu vydral z hrude, ju zastavil. Bol prudší ako pred týždňom. Vyskočila na nohy, aby mu podala pohár vody.
Na perách mal krv. Srdce jej vynechalo úder.
Pri pohľade do jeho očí vedela, že je blízko. A vedela, že musí niečo urobiť.
V tú noc ho odviezli k liečiteľom. Bol malátny a slabý. Vtisla mu letmý bozk na chladné líce, predtým než ho vzali.
Mala pripraviť šaty, veď zomieral, no namiesto toho na ne len bezmocne hľadela. Nechcela sa ho vzdať, nie teraz, keď ho konečne našla. A vtedy sa jej do vedomia vkradla myšlienka: pokaz šev. Pokaz ho a možno tu ostane. Sama sa zhrozila. Ale čo ak? Čo ak by mu do šiat vložila kus zo seba? Ostal by pri nej? Neodišiel by na druhú stranu, nenašiel by pokoj – ale mohol by byť navždy pri nej.
Neostávalo veľa času. Zahryzla si do pery, ale jej cit bol silnejší, a tak vzala nožnice, odstrihla si jemný prameň vlasov, sadla si k stolu a všila ho do kabátca.
Keď skončila, trasúcimi sa prstami šaty zabalila, prehodila si cez hlavu plášť a vykročila do noci.
Čakala. Už zopár nocí bdela. Zomrel na lôžku, šat mu sedel ako uliaty, ale zatiaľ sa neukázal. Necítila jeho prítomnosť. Sedela za stolom, ruky žmolila v lone a po líci jej stekali slzy. Stratila ho. A možno ho aj zatratila svojím neuváženým činom.
A potom čosi pocítila – závan slaného vzduchu, tiché svišťanie. Obrátila sa.
Bol tam. Takmer priehľadný. V šatách, čo ušila. Oči sa jej rozžiarili.
„Tak to fungovalo,“ zajasala a vyskočila na nohy. „Budeme navždy spolu,“ zasnene mu povedala a natiahla ruku, akoby jej ju mohol podať.
Ale v jeho očiach nebol ani kúsok nadšenia. Iba hrôza, strach a nenávisť.
„Čo si to urobila?“
Hlas sa jej zavŕtal pod kožu.
Nad dverami, kde nestál nik živý, sa pohli medené zvončeky.
Čo si to urobila. Čo si to urobila. Čo si to urobila.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.